Fotografia z filmu Niečo za niečo (Anna Polívková ako Kateřina)
Písmo: A- | A+

Réžia: Matěj Pichler
Scenár: Filip Oberfalcer, Jan Vejnar
Kamera: Vladimír Matoušek
Hudba: Jan Nedvěd
Hrajú: Anna Polívková, Martin Pechlát, Barbora Seidlová, Mira Nosek, Judit Pecháček

Dan je úspešný architekt. Práve dokončil návrh mrakodrapu, ktorý sa čoskoro stane dominantou mesta. Keď sa túto radostnú novinu chystá oznámiť svojej manželke Kateřine, zaskočí ho nečakanou správou: u lekára sa práve dozvedela, že jej zlyhávajú ľadviny a jediným dlhodobým riešením je transplantácia. Takže darovať, či nedarovať? To je otázka, ktorú musí Daniel vyriešiť. Ponúkne svojej žene ľadvinu, čo ho môže stáť život, alebo nie, čo ho môže stáť manželstvo? A ako do toho zasiahnu ich priatelia Erik a Diana, ktorí dúfali, že si užijú bezstarostný víkend a spolu oslávia Kateřinine narodeniny?
Ostrá komédia, ktorá prináša vtipný pohľad na partnerské problémy aj odľahčené zamyslenie nad morálnymi dilemami, vznikla na základe úspešnej divadelnej hry Stephana Vögela uvedenej aj v bratislavskom Divadle Aréna.

Žáner: komédia
Dĺžka: 86 min.
Jazyková verzia: česky
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov
Obsahové deskriptory: vulgarizmy,sex
Distribútor: Bontonfilm
Premiéra: 16. 10. 2025

Foto: Bontonfilm / Vojtěch Resler, Drive Film Factory_Bratři

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Zobraziť všetky články