Fotografia z filmu Potopa
Písmo: A- | A+

Réžia: Gianluca Jodice
Scenár: Gianluca Jodice, Filippo Gravino
Kamera: Daniele Cipri
Hudba: Fabio Massimo Capogrosso
Hrajú: Guillaume Canet, Mélanie Laurent, Aurore Broutin, Hugo Dillon, Fabrizio Rongione, Anouk Darwin Homewood, Vidal Arzoni, Tom Hudson, Roxane Duran, Jérôme Chappatte

1792. Ľudovít XVI., jeho manželka Mária Antoinetta a ich deti sú zatknutí a uväznení v Templi, zlovestnom parížskom zámockom komplexe, kde čakajú na súd. Izolovaní od nádhery Versailles sú prvýkrát v živote zraniteľní. Fascinujúci, doteraz nevyrozprávaný dobový príbeh o udalostiach, ktoré stáli pri zrode nášho moderného sveta. Voľne inšpirovaný zápiskami Cléryho, kráľovho komorníka, ktorý s ním zostal až do jeho smrti.

Žáner: dráma/historický
Dĺžka: 102 min.
Jazyková verzia: francúzsky s českými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov
Obsahové deskriptory: strach
Distribútor: Film Europe
Premiéra: 12. 6. 2025

Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Balgha (vľavo) a Martin Hollý (vpravo). Foto: archív SFÚ

Peter Balgha

Dvadsiateho siedmeho mája pred deväťdesiatimi rokmi sa narodil slovenský dramaturg, scenárista, prozaik a pedagóg Peter Balgha. Ako dramaturg sa podpísal pod najúspešnejšie snímky z dielne Televíznej filmovej tvorby zo 60. rokov ako Krotká (r. Stanislav Barabáš, 1967), Balada o siedmich obesených (r. Martin Hollý, 1968) či Sladké hry minulého leta (r. Juraj Herz, 1969). „Balghova obrovská energia sa sústredila, rozplynula a zúročila v práci pre druhých. Originálne autorské nápady odovzdával zadarmo v prospech hmlistého ,verejnoprospešnéhoʻ cieľa. Dnešná spoločnosť by ho asi vnímala ako málo asertívneho exota, ktorý sa nedokázal presadiť ako svojbytný spisovateľ,“ povedala filmová a literárna historička Jelena Paštéková v texte v denníku Sme. „Balgha bol typom moderného manažéra, akých dodnes potrebujeme aj v umení, mal neomylný zmysel pre ľudí, a preto vedel kvôli nim aj riskovať. Urobil si tým meno a súčasne aj meno bratislavskému televíznemu štúdiu,“ napísal filmový encyklopedista Richard Blech v denníku Práca v roku 1990. Vtedy sa o Balghovi už opäť mohlo hovoriť. Normalizátori ho totiž nielenže pripravili o prácu, ale aj vystrihli z titulkov diel, na ktorých sa podieľal. Takisto ho vylúčili z profesijných zväzov. Normalizácia a výsluchy na ŠtB pre jeho politické postoje a odmietnutie okupácie sa podpísali aj na jeho podlomenom zdraví. Zomrel ako invalidný dôchodca vo veku nedožitých 37 rokov. Vedel objavovať a inšpirovať Peter Balgha sa...
Zobraziť všetky články