Do kín prichádza animák Tajomstvo krištáľovej planéty. Vznikol v česko-chorvátsko-slovenskej koprodukcii. Myšlienka stelesniť dobrodružstvo jednej kolonizovanej planéty na filmovom plátne má vyše tridsať rokov. Zrodila sa v hlave chorvátskeho režiséra Dušana Vukotića, ktorý bol už v tom čase držiteľom Oscara. Získal ho v roku 1961 za svoj krátky animovaný film Surogat, v ktorom vtipne a vrelo konfrontuje ľudskú spoločnosť s jej konzumnými návykmi. Neskôr scenár nového filmu o krištáľovej planéte dokonca predstavil kolegom, no už ho nemohol zrealizovať. Zomrel v roku 1998. „Vtedy som už bol do projektu zainteresovaný. Neskôr som sa opýtal jeho manželky, či by som mohol tento film vytvoriť, bol som presvedčený, že je to krásny a výnimočný príbeh,“ hovorí dnes Arsen Anton Ostojić. A tak pod vedením tohto režiséra, scenáristu a producenta vznikol film Tajomstvo krištáľovej planéty. Podieľal sa na ňom aj slovenský a český tím a koprodukcia práve vstupuje do našich kín. Nevšedná dvojica Animovaná rozprávka Tajomstvo krištáľovej planéty zavedie divákov na vzdialenú, nedávno kolonizovanú planétu, kde sa jedenásťročná Rea spriatelí s nečakaným tvorom žijúcim v podzemných jaskyniach krištáľovej planéty. Príbeh o priateľstve, odvahe a ochrane života však čoskoro prerastie do nebezpečnej výpravy. Mláďa podobné dinosaurovi a volá sa Burgy a Rea mu po dramatickom odlúčení od jeho matky pomáha nájsť cestu domov. Zdanlivo jednoduchá misia sa...

Pozornosť detí dnes atakuje množstvo podnetov z obrazoviek telefónov a prehlbuje sa ich pocit osamelosti. Aj dnešní štyridsiatnici a päťdesiatnici trávili čas pred obrazovkou, no hoci presedeli nedeľné predpoludnia doma, pozeraním detských televíznych programov, odnášali si spoločné zážitky. Stotožniť sa s Kukom, Drobčekom a Raťafákom nebolo ťažké, správali sa totiž presne ako oni. Boli zvedaví a hraví, robili chyby a učili sa z nich. Režiséri Andrej Kolenčík a Juro Šlauka uvažujú nad tým, ako asi hrdinovia z ich detstva žijú dnes, či by opäť našli uplatnenie v televízii a ako sa vyrovnajú s obdobím, keď angažmán v televízii znamenal spoluprácu s režimom. Nakrútili hybridné audiovizuálne dielo postavené na nostalgii, prepájajúce žánre, živých hercov a bábkový svet. Hovoria o pominuteľnosti slávy, o túžbe slobodne tvoriť a nebyť vymazaný z histórie. Z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú cítiť aj plazivý závan nespracovaných dejín, ktorým sa bojíme pozrieť do očí, a tak ich hádžeme do koša. Dnes je už iná doba. A si si tým istý? Minulosť je dôležitá, vplýva na našu prítomnosť. Zabúdať na ňu nie je v poriadku, ale čo ak nás slepo unáša naspäť? Spiatočnícke myslenie a spomienkový optimizmus nám vnucujú predstavu, že kedysi bolo lepšie. Z filmu je cítiť...

Začínal v päťdesiatych rokoch minulého storočia ako dokumentarista, od šesťdesiatych rokov nakrúcal hrané filmy. Na konte ich má, vrátane televíznych, vyše tri desiatky. Režisér Martin Hollý patril k najvýraznejším rozprávačom filmových príbehov na Slovensku. Narodil sa 11. augusta 1931, teda pred 95 rokmi. Pochádzal z umeleckej rodiny. Jeho otec Martin Hollý starší bol režisérom aj hercom. Starý otec Jozef Hollý bol zase evanjelický farár, spisovateľ a dramatik – okrem iného napísal hry ako Kubo či Geľo Sebechlebský. Martin Hollý mladší sa v mladosti venoval ochotníckemu divadlu. Neskôr ho prijali na divadelnú fakultu, potom svoje rozhodnutie korigoval a Andrejovi Bagarovi oznámil, že prestupuje na film. Štúdium na FAMU však nedokončil. Zamestnal sa v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Tu začínal ako asistent Vlada Kubenka a v krátkom filme podľa vlastných slov dostal „základnú školu dokumentu“. Už so svojím prvým vlastným dokumentárnym filmom Na vedľajšej koľaji (1957), portrétom starého rušňovodiča parnej lokomotívy v čase elektrifikácie železníc, získal ocenenie na Medzinárodnom filmovom festivale v Edinburghu. Nakrútil aj snímku o živote drevorubačov Ľudia na vode (1958) či dokument o práci členov banskej záchrannej stanice v Handlovej Akcia 37 (1959). Ešte predtým vyhral konkurz na pomocného režiséra hraného filmu na Barrandove. Ako pomocný režisér sa podpísal napríklad pod snímky Ladislava Helgeho Jarní povětří (1961) či Bílá oblaka (1962)....