Aj v Taliansku napádajú intelektuálov a dochádza k polemikám, ale politik si nemôže dovoliť na niekoho osobne ukazovať prstom. Takú skúsenosť má Barbora Bobulová. Úspešná herečka zo Slovenska, ktorú si talianska kinematografia zamilovala už pred niekoľkými desiatkami rokov, pricestovala v týchto dňoch na Slovensko, kde jej vzdáva hold tohtoročný festival talianskeho filmu Cinevitaj. Premieta najlepšie filmy, v ktorých účinkuje. Hoci na Slovensko sa rada vracia, stav spoločnosti nepovažuje za dobrý. Podobný pocit ju skľučuje, keď sa rozhliadne všade do sveta. Preto pripomína, že jediná cesta k lepšiemu životu vedie cez rešpekt a pevné mosty medzi nami. Túžili ste ako dieťa vidieť Taliansko? Akosi ma tam život nasmeroval už v detstve. Mala som už vtedy za sebou prvé nakrúcanie v dvanástich a potom som ako štrnásťročná natočila prvý celovečerný film Vlakári, s ktorým sme v tom čase vycestovali na festival detských filmov do talianskeho Giffoni. Keďže som bola dosť snaživé dieťa, veľmi som sa chcela učiť aj nejaký cudzí jazyk. Povedala som to mame. Ona v tom mala hneď jasno: veď sa uč taliančinu, Taliani majú nádhernú kinematografiu! A mne nebolo viac treba. Veľmi sa mi cestou zapáčilo to krásne buon giorno, ciao, ciao bella, bellissima... Takže ste mali silnú motiváciu. Ako každá mama, chcela ma usmerniť. Samej by mi učenie taliančiny...