Fotografia z filmu Rozzum v divočine
Písmo: A- | A+

Réžia: Chris Sanders
Scenár: Chris Sanders, Peter Brown
Hudba: Kris Bowers
V slovenskom znení: Daniela Šencová, Peter Sklár, Martin Klinčúch, Filip Túma, Martin Mňahončák, Peter Rúfus, Gabriel Dzuríková, Marko Vitek, Miroslav Laurinc, Ema Krajčírová, Gréta Čisárová, Oliver Oswald, Emma Drobná

Robotka z produktovej série Rozzum (pre priateľov Roz) bola skonštruovaná tak, aby spoľahlivo plnila úlohy svojich ľudských zadávateľov. Keď ju však nehoda uväzní na ostrove, kde nie sú žiadni ľudia, netuší, ako naložiť s novonadobudnutou slobodou. Zároveň sa musí adaptovať na nehostinné podmienky kúska zeme uprostred oceánu, ktorú obývajú výhradne zvieratá. Roz našťastie disponuje natoľko pokročilým softvérom, že pre ňu nie je problém naučiť sa komunikovať a spolupracovať s miestnymi obyvateľmi. Dokonca sa stane adoptívnou matkou osirelého húsatka. Všetky jej zážitky a skúsenosti postupne vedú k poznaniu, že tam, kde predtým bol len bezchybný počítačový program, sú teraz myšlienky, názory, nápady a hlavne pocity, ktoré sú občas nedokonalé. Skrátka, robotické dievčatko sa vo svete bez ľudí poľudštilo. Obavy má hlavne z výrobcov robotov, ktorým chýba jeden stroj a usilovne po nej pátrajú a starostlivosti o adoptívneho vtáčieho syna. Toho musí pripraviť na odlet do teplých krajín skôr, ako príde zima.

Žáner: animovaný/dobrodružný
Dĺžka: 101 min.
Jazyková verzia: slovenský dabing
Odporúčaná prístupnosť: vhodné pre všetky vekové skupiny maloletých
Obsahové deskriptory: –
Distribútor: CinemArt SK
Premiéra: 26. 9. 2024

Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Zlatý ledňáček pre Od marca do mája, Tri zlaté dukáty aj portrét Jarcovjákovej

„Po dlhej a vášnivej diskusii sme sa rozhodli oceniť film, ktorý nás hlboko zaujal a zasiahol,“ zdôvodnila výber víťaza medzinárodná porota. Film ocenila za „jemnosť a nehu, s akou rozpráva o každodennom živote jednej rodiny, za precítené pochopenie jemnej rodinnej dynamiky, za odvahu vtiahnuť svojich divákov do krehkých príbehov a za umenie nachádzať v nich malé zázraky, za pôsobivú autenticitu a zdanlivo nenútené, majstrovské vedenie hercov.“ O cenu sa uchádzalo 9 filmov. Z 9 dokumentárnych filmov vybrala medzinárodná porota ako víťaza česko-slovensko-rakúsky film Ešte nie som, kým chcem byť Kláry Tasovskej. Rozpráva o fotografke Libuši Jarcovjákovej. Zlatého ledňáčka si odniesol za „vizuálne úchvatné pútavé rozprávanie s maximálnym rešpektom k téme, za snahu o uznanie nekompromisnej práce hlavnej hrdinky a hľadanie jej identity ako ženy a queer umelkyne v ťažkej dobe“. Spomedzi štyroch televíznych či internetových počinov v oblasti film a miniséria ocenili Zlatým ledňáčkom rozprávku Mariany Čengel Solčanskej. Jej Tri zlaté dukáty podľa poroty „skutočne vynikli ako rozprávka, ktorá ctí a oslavuje tento českému pubilku dobre známy štýl milého a veselého rozprávania, ale v súčasnom poňatí“. Porota tiež pochválila zábavné kontrasty medzi postavami, skvelú vizuálnu formu, kostýmy, prácu s kamerou aj to, že i záporní hrdinovia sú v snímke vykreslení ako ucelené, trojrozmerné charaktery. Svoje ceny udeľovala aj študentská porota.V kategórii celovečerný hraný alebo animovaný film vybrala za víťaza Vlny režiséra Jiřího Mádla. Za najlepší dokument...
Záber z filmu Koniec sveta.

Dedo a vnuk sa učia spolu žiť s vedomím, že nie je Rus ako Rus

Názov filmu vyznieva dosť expresívne, no podľa jeho režiséra Bohdana Slámu sa koniec sveta odohráva každý deň, akurát pre každého trochu inak. Ako povedal pre ČT24pri uvedení filmu do českých kín, podstatné je, že vždy prídu nové začiatky. So scenáristom Ivanom Arsenjevom vsadili svoj príbeh do obdobia počas okupácie v roku 1968, keď vojská Varšavskej zmluvy prekročili hranice Československa a obsadili krajinu na dlhých dvadsať rokov. Hoci dielo sa zrodilo približne v rovnakom období ako oceňované Vlny Jiřího Mádla, podstata odkazu má iný rozmer, než aký ponúka obraz otvoreného boja za slobodu prejavu. V Slámovom filme slúži politika ako nevyhnutná kulisa pre niečo omnoho vnútornejšie – vzťah deda a vnuka. Český herec, filmár a divadelník Miroslav Krobot ako predstaviteľ deda zaujal k téme vlastný postoj: „Téma života za ,totáčaʻ sa mi zdá v českej kinematografii dosť spracovaná, ale úloha deda ju originálne presahuje vrátane šľachtického pôvodu, spôsobu myslenia a hlbokej osobnej skúsenosti s niekoľkými politickými zriadeniami,“ povedal pre ČT24. Dedo má podľa Arsenjevovho scenára ruské korene a z pôvodnej domovskej krajiny utiekol pred komunizmom. Je zdanlivo tvrdej povahy, no na jeho charaktere sa odzrkadľuje aristokratická noblesa aj každodennosť dedinského života. Dôvod, prečo trávi s vnukom čas bez zvyšku rodiny, je jednoduchý –malý Tonda ochorel a nemohol ísť s rodičmi a so starším bratom na výlet do Francúzska....
Zobraziť všetky články