Pri debatách o hraných historických filmoch takmer vždy strniem v nemom úžase. Nedokážem proste pochopiť, ako evidentne príčetní a inteligentní ľudia dokážu reagovať na túto oblasť kinematografie. Historické filmy Iste, práca s historickými faktami je mimoriadne zložitá záležitosť. Hrá tu úlohu etika a estetika, riešenia generované žánrom, ideologické nastavenie autora, rešpekt k minulosti či snaha o jej podvracanie, interpretačné rámce a schémy, rôzne mýtizácie... Ale i tak. Filmové dielo obsahuje predsa vždy dve logiky – umeleckú logiku a logiku reality. Diváci nemajú problém napríklad s retrospektívami alebo detailmi. Ale dokážu sa rozzúriť do nepríčetnosti, keď nie je predstaviteľka trójskej Heleny blondína. Pamätám si absurdné diskusie v súvislosti s Nehanebnými bastardmi Quentina Tarantina a búrku pomätenosti okolo Nolanovej Odysei. Veď je to hraný film. Fikcia. Autorská výpoveď. Predstava a ilúzia minulosti, nie minulosť samotná. Historický film nie je história. Navyše je inštruktívne rámcovaný titulkami. Ide aj o otázku voľby. Štylizácia alebo realizmus. Derek Jarman použil vo svojom historickom filme Caravaggio rádio, džezovú hudbu a ukázal písací stroj, Miklós Jancsó v Elektre dokonca vrtuľník. Príkladov je mnoho. Čím vyššia úroveň štylizácie, tým väčšia vzdialenosť od faktov. Ale zároveň väčšia metaforická hodnota. Na druhej strane sú historické filmy úzkostlivo sa držiace faktov. Ale ani tie sa nevyhnú nezmyselnému komentovaniu. Ak realizmus v umení znamená primeranosť realite, tak by nemal byť...
Nový film Jane Schoenbrun je queer meta-slasher zasadený do sveta fiktívnej hororovej série Camp Miasma. Príbeh sleduje Kris, mladú nezávislú filmárku, ktorá dostane príležitosť reštartovať kedysi kultovú, dnes už vyhasnutú slasher franšízu. V snahe vdýchnuť jej nový život sa vracia na miesto pôvodného filmu a vyhľadá jeho legendárnu „final girl“, dnes uzavretú a tajomnú herečku Billy (Gillian Anderson), ktorá žije v izolácii priamo v areáli bývalého kempu.
To, čo sa začína ako profesionálna spolupráca, sa postupne mení na intenzívny vzťah, v ktorom sa prelína fascinácia, trauma a túžba. Realita sa začína rozpadať pod tlakom filmovej mytológie, spomienok a potlačených emócií, až sa hranica medzi rebootom a skutočným životom úplne stiera.
Režisérka tu nadväzuje na svoj predchádzajúci štýl – spája hororové žánrové kódy s intímnou štúdiou identity, queer túžby a mediálnej posadnutosti. Film mal premiéru v sekcii Un Certain Regard (Istý pohľad) na festivale v Cannes 2026, kde bol prijatý ako výrazne originálny a vizuálne odvážny príspevok k súčasnému hororu. Z festivalu si odniesol Queer palmu.
Žáner: horor/komédia/dráma
Dĺžka: 106 min.
Jazyková verzia: anglicky s českými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov
Obsahové deskriptory: strach, násilie, diskriminácia
Distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov
Premiéra: 10. 9. 2026