Fotografia z filmu Škola bez stien
Písmo: A- | A+

Réžia: Stefano Di Pietro
Scenár: Stefano Di Pietro
Kamera: Stefano Di Pietro, Mark Power, Ricardo Oliva Daza, Nicolas Seegatz
Hudba: Matteo Ruperto

Ukrajina si právom získala širokú pozornosť sveta, odkedy Rusko spustilo svoju plnú inváziu vo februári 2022. Väčšina správ sa sústreďuje na vojenské boje, humanitárnu krízu a medzinárodné vzťahy. Menej sa však hovorí o ideológii, ktorá stojí za touto inváziou, a o úlohe vzdelávania v tomto konflikte. Film Škola bez stien sa zaoberá súčasným stavom školského systému a historickými reformami, ktoré sa odohrávajú v čase vojny. Sledovaním mikropostáv odvážnych učiteľov a hlbokou analýzou vzdelávacieho systému autoritami, akademikmi a neziskovkami sa film ponára do temných zákutí vzdelávacieho boja. Zneužívanie histórie zo strany Putina, zavedenie jednotnej učebnice dejepisu a systematické útoky na vzdelávanie sú výsledkom starej stratégie, ktorá má svoje korene v časoch cárov. Ruská armáda cielene ničí ukrajinské vzdelávacie inštitúcie a štátne orgány popierajú ukrajinskú identitu a právo existovať ako národ. Tieto činy sú motivované vedomím, že vzdelávanie je mocná zbraň, ktorú používajú na to, aby vnucovali svoje pohľady minulým, súčasným i budúcim generáciám. No odolnosť Ukrajincov ukazuje, čo môže národ dosiahnuť, keď je spojený v úsilí zmeniť svoj osud. Tento film rozpráva príbeh, ktorý, hoci bol len okrajovo zachytený veľkými medzinárodnými novinami, vyzýva svet, aby sa naň pozrel hlbšie.

Žáner: dokumentárny
Dĺžka: 52 min.
Jazyková verzia: anglicky a ukrajinsky so slovenskými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov
Distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov
Premiéra: 8. 5. 2025

Foto: Asociácia slovenských filmových klubov

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Tibor Biath pri nakrúcaní filmu Prípad Barnabáš Kos (1964). Foto: archív SFÚ / Margita Skoumalová

Tibor Biath

Kameraman Tibor Biath sa podpísal pod takmer 50 celovečerných hraných a televíznych filmov a 70 krátkometrážnych snímok. Narodil sa pred sto rokmi 12. mája 1925 v Prešove, zomrel 5. mája 2012 vo veku nedožitých 87 rokov. „Všetci sme ho mali radi, on tuším ani nemal nepriateľov,“ povedal v rozlúčkovej reči režisér Eduard Grečner. „Dobrácky pohľad Tibora Biatha odzbrojil každého. V tvorivých štáboch vedel svojou charizmou vytvoriť pokojnú a družnú priateľskú atmosféru.“ Podľa Grečnera, s ktorým nakrútil film Nylonový mesiac (1965), mal Biath vzácnu vlastnosť – ako kameraman sa netlačil do popredia a „nepredvádzal sa“, vedel, že najviac spraví, ak bude slúžiť myšlienke diela. Tibor Biath od detstva rád fotografoval a kúpeľňu v rodičovskom byte „zanešvároval“ vývojkou a ustaľovačom. Rok po skončení druhej svetovej vojny ho zaujalo avízo v novinách, že sa v Prahe otvára filmová škola. Po Moskve, Berlíne, Ríme a Paríži je FAMU piatou najstaršou filmovou školou na svete. Biath sa prihlásil. Hoci už doma skúšal nakrúcať na kamarátovu16 mm kameru, pražskí kolegovia, ktorí sa hlásili na školu, mali pred ním náskok – viacerí mali skúsenosť s prácou na Barrandove. Biath však svojimi fotografiami zaujal vtedajšieho dekana FAMU Karola Plicku a prijali ho. Stihol absolvovať iba 5 semestrov, keď ho v roku 1949 zo školy vylúčili z politických dôvodov. „Nebol som však jediný – zo školy vtedy letela...

publikácia Václav Macek: Na ceste k samostatnosti

Monografia filmového historika, profesora Václava Maceka, ponúka dejiny Katedry filmových štúdií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU v kontexte histórie fakulty a školy v rokoch 1949 – 2024. Macek, ktorý katedru roky aj viedol, využíva archívne zdroje, orálnu históriu a nevynecháva ani kontext výučby filmu na Slovensku a v Česku. Študijný odbor Filmová veda na Slovensku prvýkrát otvorili na Divadelnej fakulte VŠMU v školskom roku 1978/1979 v kombinácii s divadelnou vedou. „V priebehu osemdesiatych rokov sa spočiatku úspešný pokus o konštituovanie filmovej vedy ako študijného odboru na istý čas prerušil. Toto spomalenie sľubného vývoja bolo spôsobené administratívnym rozhodnutím o presunutí odboru z Vysokej školy múzických umení na Univerzitu Komenského. Medzitým však počet filmových odborov na Divadelnej fakulte narastal a zmenila sa aj politická situácia, čo umožnilo 14. 6. 1990 ustanovenie samostatnej Filmovej a televíznej fakulty. V tom istom roku na tejto fakulte vzniká aj samostatná Katedra filmovej vedy. Fungovala až do roku 2003, keď sa začal proces jej transformácie na subkatedru v rámci ateliéru aplikovanej dramaturgie,“ uvádza stránka katedry. Dnes je opäť samostatná. Pod názvom Katedra audiovizuálnych štúdií fungovala niekoľko rokov, od školského roka 2022/2023 sa premenovala na Katedru filmových štúdií. Viac o nej sa dočítate v Macekovej knihe, ktorá je...
Zobraziť všetky články