Fotografia z filmu Surfer
Písmo: A- | A+

Réžia: Lorcan Finnegan
Scenár: Thomas Martin
Kamera: Radek Ladczuk
Hudba: François Tétaz
Hrajú: Nicolas Cage, Julian McMahon, Nicholas Cassim, Alexander Bertrand, Justin Rosniak, Rahel Romahn, Finn Little

Po rokoch sa muž vracia na odľahlú, idylickú pláž, kde vyrastal a strávil svoje najšťastnejšie dni surfovaním. Chce to isté urobiť aj pre svojho syna a spoločne tu chytiť pár dobrých vĺn. Miestni surferi však majú iný názor a jasný odkaz: „Nežiješ tu, nesurfuj tu!“ Konflikt, ktorý sa začal ako nevinná hádka, sa začína stupňovať. Poníženie sa rýchlo mení na agresiu. Napätie, výsmech a krutosť rastú tak rýchlo ako horúčava rozpáleného leta. Ani jedna strana nie je ochotná ustúpiť a narastajúce šialenstvo privádza mužov na pokraj síl. Z plánovanej letnej idylky sa stáva boj o prežitie…
Príbeh o konfrontácii s minulosťou, strete kultúr a boji o osobnú slobodu.

Žáner: triler
Dĺžka: 99 min.
Jazyková verzia: anglicky s českými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov
Obsahové deskriptory: násilie, vulgarizmy, závislosť
Distribútor: Magic Box Slovakia
Premiéra: 8. 5. 2025

Foto: Magic Box Slovakia/Roadside Attarctions

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Balgha (vľavo) a Martin Hollý (vpravo). Foto: archív SFÚ

Peter Balgha

Dvadsiateho siedmeho mája pred deväťdesiatimi rokmi sa narodil slovenský dramaturg, scenárista, prozaik a pedagóg Peter Balgha. Ako dramaturg sa podpísal pod najúspešnejšie snímky z dielne Televíznej filmovej tvorby zo 60. rokov ako Krotká (r. Stanislav Barabáš, 1967), Balada o siedmich obesených (r. Martin Hollý, 1968) či Sladké hry minulého leta (r. Juraj Herz, 1969). „Balghova obrovská energia sa sústredila, rozplynula a zúročila v práci pre druhých. Originálne autorské nápady odovzdával zadarmo v prospech hmlistého ,verejnoprospešnéhoʻ cieľa. Dnešná spoločnosť by ho asi vnímala ako málo asertívneho exota, ktorý sa nedokázal presadiť ako svojbytný spisovateľ,“ povedala filmová a literárna historička Jelena Paštéková v texte v denníku Sme. „Balgha bol typom moderného manažéra, akých dodnes potrebujeme aj v umení, mal neomylný zmysel pre ľudí, a preto vedel kvôli nim aj riskovať. Urobil si tým meno a súčasne aj meno bratislavskému televíznemu štúdiu,“ napísal filmový encyklopedista Richard Blech v denníku Práca v roku 1990. Vtedy sa o Balghovi už opäť mohlo hovoriť. Normalizátori ho totiž nielenže pripravili o prácu, ale aj vystrihli z titulkov diel, na ktorých sa podieľal. Takisto ho vylúčili z profesijných zväzov. Normalizácia a výsluchy na ŠtB pre jeho politické postoje a odmietnutie okupácie sa podpísali aj na jeho podlomenom zdraví. Zomrel ako invalidný dôchodca vo veku nedožitých 37 rokov. Vedel objavovať a inšpirovať Peter Balgha sa...
Zobraziť všetky články