Fotografia z filmu V mene cti
Písmo: A- | A+

Réžia: Vincent Perez
Scenár: Vincent Perez, Karine Silla
Kamera: Lucie Baudinaud
Hudba: Evgueni Galperine, Sacha Galperine
Hrajú: Roschdy Zem, Doria Tillier, Vincent Perez, Guillaume Gallienne, Damien Bonnard, Noham Edje

Paríž, 1887. Súboj je oficiálne zakázanou, ale stále bežnou praxou rozhodovania sporov a hájenia cti. Teda, ak ste muž. Podľa Marie-Rose Astié de Valsayre by to tak ale nemalo zostať. Odvážna a inteligentná žena sa rozhodne, že pôjde príkladom a postaví sa arogancii a nadradenosti mužov so zbraňou v ruke. Vyhľadá preto pomoc neprístupného a tvrdého majstra meča Clémenta Lacaza, ktorý práve v nerovnom súboji stratil mladého synovca. Spočiatku nepredstaviteľné spojenectvo sa pre obe rozdielne postavy stane nečakanou výzvou, v ktorej sa pretínajú záležitosti cti aj srdca.
Film Vincenta Pereza inšpirovaný skutočnými udalosťami je iskrivým spojením historickej drámy a dobrodružného filmu ako zo starej školy.

Žáner: dráma/historický
Dĺžka: 101 min.
Jazyková verzia: francúzsky s českými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov
Obsahové deskriptory: vulgarizmy, nahota
Distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov
Premiéra: 15. 8. 2024

FOTO: Asociácia slovenských filmových klubov

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Balgha (vľavo) a Martin Hollý (vpravo). Foto: archív SFÚ

Peter Balgha

Dvadsiateho siedmeho mája pred deväťdesiatimi rokmi sa narodil slovenský dramaturg, scenárista, prozaik a pedagóg Peter Balgha. Ako dramaturg sa podpísal pod najúspešnejšie snímky z dielne Televíznej filmovej tvorby zo 60. rokov ako Krotká (r. Stanislav Barabáš, 1967), Balada o siedmich obesených (r. Martin Hollý, 1968) či Sladké hry minulého leta (r. Juraj Herz, 1969). „Balghova obrovská energia sa sústredila, rozplynula a zúročila v práci pre druhých. Originálne autorské nápady odovzdával zadarmo v prospech hmlistého ,verejnoprospešnéhoʻ cieľa. Dnešná spoločnosť by ho asi vnímala ako málo asertívneho exota, ktorý sa nedokázal presadiť ako svojbytný spisovateľ,“ povedala filmová a literárna historička Jelena Paštéková v texte v denníku Sme. „Balgha bol typom moderného manažéra, akých dodnes potrebujeme aj v umení, mal neomylný zmysel pre ľudí, a preto vedel kvôli nim aj riskovať. Urobil si tým meno a súčasne aj meno bratislavskému televíznemu štúdiu,“ napísal filmový encyklopedista Richard Blech v denníku Práca v roku 1990. Vtedy sa o Balghovi už opäť mohlo hovoriť. Normalizátori ho totiž nielenže pripravili o prácu, ale aj vystrihli z titulkov diel, na ktorých sa podieľal. Takisto ho vylúčili z profesijných zväzov. Normalizácia a výsluchy na ŠtB pre jeho politické postoje a odmietnutie okupácie sa podpísali aj na jeho podlomenom zdraví. Zomrel ako invalidný dôchodca vo veku nedožitých 37 rokov. Vedel objavovať a inšpirovať Peter Balgha sa...
Zobraziť všetky články