Fotografia z filmu Vášnivé ženy
Písmo: A- | A+

Réžia: Gábor Herendi
Námet: Jiří Vejdělek – scenár k filmu Ženy v pokušení (2010)
Scenár: Réka Divinyi
Kamera: Péter Szatmári
Hudba: Róbert Hrutka
Hrajú: Péter Scherer, Sándor Csányi, Móni Balsai, Juli Básti, Sára Varga-Járó, Benjámin Lengyel, Tamás Lengyel

Štyridsiatnička Lilla pracuje ako párová terapeutka a celý svoj život zasvätila rodine. Preto ju nečakane zasiahne, keď ju manžel opustí kvôli mladej nechtárke. Lillina dcéra Zsófi a jej matka, kedysi známa herečka Vilma, sa rozhodnú vytiahnuť ju z depresie a sebaľútosti a presvedčiť ju, aby začala znovu randiť. Lilla nebola single celé desaťročia, spočiatku odoláva a v kútiku duše stále dúfa, že sa k nej manžel vráti. Preto jej matka použije malý trik – pozve dcéru a vnučku na vidiek, kde im predstaví očarujúceho novinára, ktorý píše Vilmine pamäti. Situáciu komplikuje, že aj Zsófin priateľ sa snaží dať dokopy Lillu so svojím prostorekým kolegom, ktorý sa úplne nečakane objaví a ešte viac zamotá dej.
Vášnivé ženy sú maďarskou adaptáciou jedného z najúspešnejších českých filmov, Ženy v pokušení. Režisérom je Gábor Herendi —osem jeho filmov za posledné dve desaťročia prilákalo do kín viac než 3,2 milióna divákov, čím sa stal najúspešnejším maďarským filmárom.

Žáner: romantická komédia
Dĺžka: 115 min.
Jazyková verzia: maďarsky s českými titulkami
Odporúčaná prístupnosť: nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov
Obsahové deskriptory: nahota, sex
Distribútor: Vertigo Distribution
Premiéra: 27. 11. 2025

Foto: Vertigo Distribution

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z animovaného filmu Tajomstvo krištáľovej planéty. Foto: Continental Film

Kľúčom k záchrane krištáľovej planéty je priateľstvo

Do kín prichádza animák Tajomstvo krištáľovej planéty. Vznikol v česko-chorvátsko-slovenskej koprodukcii. Myšlienka stelesniť dobrodružstvo jednej kolonizovanej planéty na filmovom plátne má vyše tridsať rokov. Zrodila sa v hlave chorvátskeho režiséra Dušana Vukotića, ktorý bol už v tom čase držiteľom Oscara. Získal ho v roku 1961 za svoj krátky animovaný film Surogat, v ktorom vtipne a vrelo konfrontuje ľudskú spoločnosť s jej konzumnými návykmi. Neskôr scenár nového filmu o krištáľovej planéte dokonca predstavil kolegom, no už ho nemohol zrealizovať. Zomrel v roku 1998. „Vtedy som už bol do projektu zainteresovaný. Neskôr som sa opýtal jeho manželky, či by som mohol tento film vytvoriť, bol som presvedčený, že je to krásny a výnimočný príbeh,“ hovorí dnes Arsen Anton Ostojić. A tak pod vedením tohto režiséra, scenáristu a producenta vznikol film Tajomstvo krištáľovej planéty. Podieľal sa na ňom aj slovenský a český tím a koprodukcia práve vstupuje do našich kín. Nevšedná dvojica Animovaná rozprávka Tajomstvo krištáľovej planéty zavedie divákov na vzdialenú, nedávno kolonizovanú planétu, kde sa jedenásťročná Rea spriatelí s nečakaným tvorom žijúcim v podzemných jaskyniach krištáľovej planéty. Príbeh o priateľstve, odvahe a ochrane života však čoskoro prerastie do nebezpečnej výpravy. Mláďa podobné dinosaurovi a volá sa Burgy a Rea mu po dramatickom odlúčení od jeho matky pomáha nájsť cestu domov. Zdanlivo jednoduchá misia sa...
Martin Hollý pri nakrúcaní filmu Jeden deň pre starú paniu (1966). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

Martin Hollý

Začínal v päťdesiatych rokoch minulého storočia ako dokumentarista, od šesťdesiatych rokov nakrúcal hrané filmy. Na konte ich má, vrátane televíznych, vyše tri desiatky. Režisér Martin Hollý patril k najvýraznejším rozprávačom filmových príbehov na Slovensku. Narodil sa 11. augusta 1931, teda pred 95 rokmi. Pochádzal z umeleckej rodiny. Jeho otec Martin Hollý starší bol režisérom aj hercom. Starý otec Jozef Hollý bol zase evanjelický farár, spisovateľ a dramatik – okrem iného napísal hry ako Kubo či Geľo Sebechlebský. Martin Hollý mladší sa v mladosti venoval ochotníckemu divadlu. Neskôr ho prijali na divadelnú fakultu, potom svoje rozhodnutie korigoval a Andrejovi Bagarovi oznámil, že prestupuje na film. Štúdium na FAMU však nedokončil. Zamestnal sa v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Tu začínal ako asistent Vlada Kubenka a v krátkom filme podľa vlastných slov dostal „základnú školu dokumentu“. Už so svojím prvým vlastným dokumentárnym filmom Na vedľajšej koľaji (1957), portrétom starého rušňovodiča parnej lokomotívy v čase elektrifikácie železníc, získal ocenenie na Medzinárodnom filmovom festivale v Edinburghu. Nakrútil aj snímku o živote drevorubačov Ľudia na vode (1958) či dokument o práci členov banskej záchrannej stanice v Handlovej Akcia 37 (1959). Ešte predtým vyhral konkurz na pomocného režiséra hraného filmu na Barrandove. Ako pomocný režisér sa podpísal napríklad pod snímky Ladislava Helgeho Jarní povětří (1961) či Bílá oblaka (1962)....
Zobraziť všetky články