Škaredá sestra je možno prvá verzia známej rozprávky, ktorá sa nestane klasikou vianočného televízneho vysielania, ale obdobia okolo Halloweenu. Príbeh Popolušky patrí k najstarším ľudovým rozprávkam a existuje v mnohých variáciách po celom svete. Podobne je tomu aj v kinematografii. Dramaturgicky ide o veľmi vhodný a variabilný materiál či už pre klasické adaptácie alebo pre rôzne upravené či modernizované verzie. Mnohé filmy, ako napríklad Pretty Woman z roku 1990, ani nepovažujeme za adaptáciu, ale skôr za ďalšiu variáciu na klasickú obľúbenú scenáristickú schému o tom, ako chudobná mladá žena nájde šťastie v náručí pohľadného a bohatého muža. Mnohé modernizácie si tak uľahčujú produkciu zasadením naratívu do súčasnosti, pričom ale viaceré styčné prvky zostávajú v platnosti. Podobne je tomu aj v prípade najnovšej škandinávskej adaptácie. Film Škaredá sestra scenáristky a režisérky Emilie Blichfeldt však dokáže prekvapovať v každej fáze deja predovšetkým svojím netradičným zasadením sujetu do subžánru body horroru. Už aj v prípade ľudovej prózy sme sa dočkali rezania päty ako prostriedku pre dosiahnutie ústredného cieľa. Takže z tohto hľadiska je nakoniec pomerne prekvapivé, že do explicitnejších vôd zobrazenia príbehu, či skôr jeho jednotlivých scén, sa dostávame v rámci mainstreamovej alebo distribučne dostupnej festivalovej produkcie až v tomto storočí. Reakcia na trend vizuálneho...