Kam patrím? Tri príbehy dospievania z rôznych kútov Európy

Kam patrím?

Hľadanie domova a identity ako univerzálna skúsenosť

Žofia Ščuroková

Písmo: A- | A+

Pod distribučným názvom Kam patrím? Tri príbehy dospievania z rôznych kútov Európy sa skrývajú tri krátkometrážne dokumentárne tituly autorskej dvojice Martiny Buchelovej a Debory Pastirčákovej – Maturanti, Swaggiest of the Swaggiest a Bosphorus Kid. Snímky vznikli ako súčasť medzinárodného výskumného projektu Cultural Heritage and Identities of Europe’s Future (Kultúrne dedičstvo a identity európskej budúcnosti), zameraného na mladých ľudí a ich vnímanie vlastnej identity a sú funkčné nielen samostatne, ale aj ako vzájomne sa dopĺňajúci triptych.

Každý z filmov je zasadený do iného prostredia. V Maturantoch sledujú režisérky posledné momenty štúdia gymnazistov Kiery a Andreja z Rimavskej Soboty. Sebastian, protagonista Swaggiest of the Swaggiest je stredoškolák, ktorému sa s mamou a mladšou sestrou podarilo odísť z nebezpečnej štvrti v anglickom Coventry. Najstaršia spomedzi protagonistiek je Azi, hlavná postava Boshphorus Kid, študentka vysokej školy v Istanbule, kde si privyká na život v novom prostredí.

Režisérky si zvolili typologicky podobných protagonistov a protagonistky, ktorí  sa vyznačujú istou mierou uvedomelosti a citlivosti voči svojmu okoliu, so schopnosťou zhodnotiť životné situácie v ktorých sa nachádzajú, ako aj to, čo im budúcnosť ponúka, alebo ako ich, naopak, prostredie limituje.

Spoločným znakom dejových línií je síce výrazný vplyv rodiny na život a svetonázor, každý z príbehov však vo svojom jadre tematizuje čosi iné. Pri Kiere a Andrejovi je to otázka života v chudobnom regióne,  rozdelenia a odcudzenia rodiny kvôli odchodu za prácou do zahraničia. Blížiace sa maturitné skúšky dvojice tak so sebou prinášajú aj premýšľanie nad odchodom za štúdiom a tiež nad budúcnosťou za predpokladu, že by sa z okresu neodsťahovali. V prípade Sebastiana je to vysporiadavanie sa s náročnými životnými podmienkami, vplyv prostredia na jednotlivca a orientovanie sa v procese vlastného dospievania. Príbeh Azi má viac politický podtón, tematizuje vplyv represívnej štátnej politiky rozvracajúcej každodenný život na právo na vzdelanie a vzdelávaciu inštitúciu ako priestor, kde by sa mal mladý človek cítiť bezpečne a slobodne.

Zvolenie vekovo príbuzných protagonistov a protagonistiek by mohlo zvádzať k uvažovaniu o filme ako o generačnej výpovedi. Témy, ktoré dokumenty prezentujú, ale, práve naopak, nie sú nijako špecifické pre danú generáciu. Sú niečím, čo ju presahuje, čo generácie skôr spája, než od seba oddeľuje. Naprieč časom, ale aj geograficky, naprieč Európou. Skúsenosť dospievania, hľadania domova a toho, čo pre človeka predstavuje, ako aj vlastnej identity a osobných ambícií ovplyvnených rodinnými vzťahmi a širším sociálnym a kultúrnym prostredím, je absolútne univerzálna. Všetci mladí ľudia predsa hľadajú odpoveď na  prirodzene sa vynárajúce otázky: kto som a kam patrím?

Dokumentárny triptych umne kombinuje ľahkosť a veselosť s dávkou vážnosti. Formálne sa snímky líšia a každá z nich sa vyznačuje inou mierou odstupu režisérok od snímaných situácií, resp. ich sprítomňovania sa vo filmoch. Vždy sú však kombináciou observačných scén a monológov, prípadne dialógov či iných priamych interakcií mladých ľudí so štábom. Filmy nechávajú hovoriť svojich protagonistov a protagonistky, autorky sa nesnažia prezentovať publiku vlastné stanovisko, vyhýbajú sa vynášaniu súdov a neposkytujú konkrétne závery. Skôr so záujmom sledujú, aký obraz samých seba im v rámci každodenného života nakrúcané osoby ponúknu. Tie na oplátku ponúkajú prekvapivo intímnu úprimnosť a bezprostrednosť.

Občas človek narazí na film, ktorý zatiahne za nitky v jeho vnútri takým spôsobom, že sa o zážitok z neho nechce deliť s inými ľuďmi. Chce si intímny dialóg medzi sebou a filmom nechať iba pre seba, hovieť si v exkluzivite tohto vzťahu a nebyť nútený formulovať do slov pocity, ktoré vie, že jazyk neobsiahne. Ani pátrať po dôvodoch, prečo presne v ňom snímka daný pocit vyvoláva – vtedy hádam sprostredkúva čosi esenciálne z našej existencie. Stačí sa uspokojiť s tým, že to tak je a toto vzácne spojenie existuje. Hodnotenie snímok na základe štandardne zaužívaných binarít dobrý-zlý, invenčný-generický či prívlastkov typu „remeselne zvládnutý“, „artový“ a pod. stráca význam. Film nemusí byť ničím z toho, aby toto nutkanie ustráženia si zážitku a spracovania ho bez akejkoľvek formy externalizácie vyvolal. Tri krátke dokumenty Martiny Buchelovej a Debory Pastirčákovej vo mne presne tento pocit vyvolávajú. Z hľadiska naratívnych a formálnych postupov sú síce veľmi štandardné, vnútorným obsahom však dostatočne silné na to, aby som s radosťou uťala akúkoľvek ďalšiu rozpravu o nich a aj ostatným divákom a diváčkam dopriala s troma príbehmi dospievania z rôznych kútov Európy nejaký čas osamote.

 


KAM PATRÍM? TRI PRÍBEHY DOSPIEVANIA Z RÔZNYCH KÚTOV EURÓPY
Slovensko, 2024
RÉŽIA: Martina Buchelová, Debora Pastirčáková ● KAMERA: Martin Jurči ● STRIH: Dušan Varmeďa ● ZVUK: Igor Jedinák ● HUDBA: DJ GÄP
MINUTÁŽ: 78 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 6. 6. 2024

Hodnotenie: 80%
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Otec Milan Ondrík

Jubilejný Cinematik otvorí film Otec Terezy Nvotovej

Jubliejný 20. ročník MFF Cinematik otvorí tretí celovečerný film režisérky Terezy Nvotovej Otec. Snímka podľa skutočných udalostí vznikla v slovensko-česko-poľskej koprodukcii. Diváci v nej uvidia Milana Ondríka, Dominiku Morávkovú či Aňu Geislerovú. „Otca považujem za jeden z najdôležitejších filmov našej kinematografie za ostatných dvadsať rokov. Ide o jeden z vôbec najpôsobivejších titulov celej histórie Cinematiku. Kvalitným slovenským filmom pravidelne venujeme veľkú časť programu a veríme, že Cinematik v tom bude pokračovať aj naďalej," hovorí člen programového tímu festivalu Peter Konečný. Film Otec premietnu za bohatej účasti tvorcov, hercov a herečiek. Festival sa začne už 10. septembra.  „Keď som film videl prvýkrát na skúšobnej projekcii začiatkom roka, bol som emočne mimoriadne zasiahnutý. Tereza Nvotová zvolila v našom prostredí náročné filmové spracovanie a docielila pocit, že príbeh prežijete s hlavným hrdinom. Všetky jej celovečerné hrané filmy posúvajú dopredu záujem o náš film v zahraničí, a to je skutočná prezentácia kultúry. S emóciami pracujem v rámci programového tímu celý rok, ale je len pár filmov, ktoré dokážu byť takto sugestívne a zároveň pravdivé,” dodáva Konečný. Sugestívnosť filmu s tragickou zápletkou umocňuje dôraz na dlhé intenzívne zábery, na ktoré si Tereza Nvotová (Svetlonoc, Špina) prizvala skúseného poľského kameramana Adama Suzina (Nepela). Aj s ich pomocou...
Šary Vary Dokonalá zhoda Pedro Pascal

Šary Vary – oficiálne ozveny 59. MFF Karlove Vary v Kine Lumière

Po minuloročnej premiére prehliadky Šary Vary s podtitulom oficiálne ozveny MFF Karlove Vary aj tento rok Kino Lumière ako jediné na Slovensku uvedie filmy z karlovarského festivalu. Ide o päť titulov zo súčasnej svetovej produkcie. Výber doplní slovenský film Času je málo a voda stúpa (1997) Deža Ursinyho a Iva Brachtla. Prehliadka Šary Vary – oficiálne ozveny 59. MFF Karlove Vary sa v Kine Lumière uskutoční v termíne od 21. do 23. júla. Oficiálne ozveny MFF Karlove Vary sa každoročne konajú vo vybraných kinách v Prahe a Brne. Kino Lumière je jediné slovenské kino, ktoré výber filmov z prehliadky Šary Vary uvádza, tento rok ich organizuje po druhýkrát. Vybrané filmy sú z nesúťažnej festivalovej sekcie Horizonty, ktorá ponúka najzaujímavejšie tituly aktuálnej sezóny zo súčasnej svetovej produkcie. Mnohé z nich sa už premietali na prestížnych svetových festivaloch. Prehliadka je tak príležitosťou pre tých, ktorí sa nemohli zúčastniť karlovarského festivalu. „Šary Vary vnímame ako výrazné spestrenie našej letnej filmovej programovej ponuky, ako unikátnu príležitosť ponúknuť našim divákom a diváčkam exkluzívne päť výnimočných titulov reprezentujúcich rozmanité podoby súčasnej kinematografie,“ hovorí Zita Hosszúová, manažérka Kina Lumière. „Výber filmov doplní film Času je málo a voda stúpa Deža Ursinyho a Iva Brachtla. Festival v Karlových Varoch ho uviedol v sekcii Návraty k prameňom pri príležitosti tohtoročného 30. výročia úmrtia Ursinyho.“...
Zobraziť všetky články