Nedávno mal na festivale v Cannes, v súťažnej sekcii Istý pohľad premiéru česko-slovensko-taliansky film Karavan českej režisérky Zuzany Kirchnerovej. Na sociálnych sieťach vyvolal diskusiu, nakoľko je pri ňom možno hovoriť o tom, že ide o slovenský film. O viacnárodných a minoritných koprodukciách a ich zmysle pre Slovensko sa diskutovalo aj na Týždni slovenského filmu. Takéto diskusie sa cyklicky vracajú. Rozhodli sme sa preto pozrieť na to, čo je možné považovať za slovenský film?

Slovenský Oscar?

Kým sa dostaneme k aktuálnej domácej produkcii, vráťme sa na chvíľu do histórie. Keď v roku 2000 Klub filmových novinárov Slovenského syndikátu novinárov usporiadal anketu o najlepší slovenský film 20. storočia, zvíťazila v nej snímka Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na korze (1965). Dodnes sa polemizuje o tom, do akej miery ide o slovenský film.

„V súvislosti s filmom Obchod na korze sa často vynára z filmologického pohľadu navonok nepodstatná otázka – či je to film český alebo slovenský. Táto otázka naozaj nie je z hľadiska hodnôt samého filmu a jeho interpretácie vôbec podstatná, no neraz býva predmetom rôznych skreslení či nedorozumení, akým je napríklad aj mediálne občas živený mýtus o slovenskom Oscarovi (…),“ píše v stati v zborníku Interpretácia a film (2007) filmový kritik a historik Martin Šmatlák.

„Z prísne faktografického pohľadu, ktorý nazerá na pôvod filmu podľa krajiny jeho vzniku či presnejšie podľa krajiny, ktorá financovala výrobu filmu, je to film, ktorý vznikol v Československu, v produkcii pražského štúdia Barrandov. (…) Je to však krajina, ktorá dnes už neexistuje a z právneho pohľadu (teda z hľadiska výkonu tzv. producentských práv) je pri tomto filme nástupníckou krajinou pôvodu Česká republika. Z historického aj obsahového pohľadu je to však film, ktorý je väčšmi ,slovenskejšíʻ než mnohé iné,“ píše Šmatlák.

Slovensko-český film

Vo svojom texte v už spomínanom zborníku Interpretácia a film cituje filmový historik a autor monografie o Jánovi Kadárovi Václav Macek z osobného rozhovoru s Jurajom Herzom. Ten pri filme Obchod na korze pôsobil ako asistent réžie. Elmar Klos podľa Herza chcel, aby sa nakrúcalo na južnej Morave. Kadár však tvrdil, že je to slovenský príbeh, preto sa musí nakrúcať na Slovensku.

V prospech „slovenskosti“ filmu hovorí aj téma, slovenské zastúpenie v hlavných tvorivých profesiách či to, že sa v ňom hovorí po slovensky. „Obchod na korze patrí k najvýraznejším dielam slovenskej kinematografie, aj keď ho vyrobili na Barrandove, môžeme ho označiť za slovensko-český film, nie za český film so slovenským dialógom (ako boli v minulosti napríklad Jánošík /1935/ Martina Friča či Matčina zpověď /1937/ Karla Špelinu),“ uvádza v Dejinách slovenskej kinematografie 1896 – 1969 ich spoluautor Macek.

Definícia v zákone

Slovenský film definuje audiovizuálny zákon. Slovenské audiovizuálne dielo je podľa neho audiovizuálne dielo:
„a) vyrobené výrobcom audiovizuálneho diela, ktorý má alebo v čase jeho prvého uvedenia na verejnosti mal trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky,
b) na ktorého výrobe sa investíciami a technickou účasťou alebo umeleckou účasťou podieľal ako koproducent výrobca audiovizuálneho diela, ktorý má alebo v čase jeho prvého uvedenia na verejnosti mal trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky, a to
1. podielom vo výške najmenej 20 % celkových nákladov na výrobu audiovizuálneho diela pri dvojstrannej koprodukcii,
2. podielom vo výške najmenej 10 % celkových nákladov na výrobu audiovizuálneho diela, ktorý má charakter finančného vkladu, pri dvojstrannej koprodukcii, alebo
3. podielom vo výške najmenej 10 % celkových nákladov na výrobu audiovizuálneho diela pri mnohostrannej koprodukcii, alebo
c) na ktorého výrobu boli použité verejné prostriedky.“

Európsky dohovor o koprodukciách

Zo zákonnej definície vyplýva, že aj minoritné koprodukcie sú považované za slovenské audiovizuálne diela. Rovnako to vyplýva z európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii, ktorý podpísalo aj Slovensko. V jeho článku 4 sa dočítame o zrovnoprávnení koprodukčného diela s národnou filmovou tvorbou. „Európske filmové diela vyrobené v mnohostrannej koprodukcii, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor, majú plné právo na výhody priznávané národným filmom v súlade s ustanoveniami zákonov a právnych predpisov platných v krajine každej zo strán tohto Dohovoru, ktorá sa zúčastňuje na danej koprodukcii,“ píše sa v Dohovore. Jeho cieľom je podpora európskych filmových koprodukcií. Pre úplnosť dodajme, že verejne prístupnú evidenciu slovenských audiovizuálnych diel vedie zo zákona Slovenský filmový ústav.

Hoci v zmysle zákona a dohovoru o koprodukciách sa dá aj pri koprodukčných tituloch hovoriť o tom, že ide o slovenský film, v určitom zmysle je to „skratka“. Na stránke Filmsk.sk túto „skratku“ využívame občas napríklad v titulkoch textov. V samotných textoch však potom špecifikujeme, že ide o minoritnú koprodukciu a konkretizujeme krajiny, ktoré sa na snímke podieľali.

Prirodzené spájanie síl

Vzhľadom na veľkosť krajiny a trhu je slovenská kinematografia, nielen pri ambicióznejších projektoch, do značnej miery odkázaná na koprodukcie. Navyše máme silné kultúrne a iné väzby na Českú republiku a českých tvorcov. Takže spájanie síl je do veľkej miery prirodzené. Je však štandardom v celom európskom audiovizuálnom priestore a podpora fondu či televízie v jednej krajine zvyšuje kredibilitu projektu a možnosti podpory v inej koprodukčnej krajine.

„Ako sa varia dejiny je rovnako rakúsky film, slovenský film, český film. Slovenský kameraman, strihač, režisér a hudobný skladateľ. Nehovorí sa v ňom po slovensky, nie je v ňom ani jeden slovenský príbeh. Cenzorka je natočená na Ukrajine s ukrajinskými herečkami so slovensko-ukrajinsko-českým štábom. Wishing on a Star je finančne majoritne taliansky film, natočený v taliančine s majoritne slovenským kreatívnym vkladom (réžia, kamera, strih, hudba). Hranice našich filmov presahujú hranice národných štátov. V týchto zložitých podmienkach existuje na určenie ,národnosti’ filmu európsky koprodukčný dohovor. Ostatné je dojmológia,“ reagoval na facebooku na status otvárajúci diskusiu o „slovenskosti“ filmu Karavan režisér a producent Peter Kerekes. O statuse bude reč nižšie.

46 filmov, 22 minoritných koprodukcií

V uplynulom roku malo premiéru 46 celovečerných slovenských filmov. Z nich bolo 22 minoritných koprodukcií. Medzi hranými filmami bolo minoritných 13 z 24 titulov. „Som k týmto filmom s minoritnou slovenskou účasťou veľmi kritická. Je skutočne možné, aby v jednej krajine bola situácia, kedy je vyrobených viacej filmov s minoritnou účasťou ako reálnych filmov?“ pýtala sa na Týždni slovenského filmu