Záber z filmu Súperi.

Súperi

Berie víťaz všetko?

Jakub Spevák

Po letnej queer romanci, horore z prostredia prestížnej tanečnej školy a road movie o páre kanibalov prichádza Luca Guadagnino s príbehom o ľúbostnom trojuholníku, ktorý sa odohráva na pozadí tenisového turnaja. Ten však neslúži len ako rámec, ale stáva sa spojivom medzi hlavnými postavami príbehu, Tashi, Artom a Patrickom, a pomáha nám odkrývať ich vzťah plný vášne, súťaživosti a nesplnených snov.

Dalo by sa povedať, že tenis je akousi zamlčanou postavou tohto trojuholníka. Aj sama Tashi v jednej chvíli hovorí, že tenis neberie ako šport, ale skôr ako vzťah. A tak sa počas filmu mieša tenis s osobným životom protagonistov. Prekročenie cez čiaru pri podaní či úder do loptičky nevnímame primárne ako súčasť tenisu, ale ako zrkadlenie spoločného života postáv a s napätím sledujeme, ako sa z tenisového kurtu stáva pôdorys pre vykreslenie ich vzájomných interakcií. 

Na ich vytvorenie si Guadagnino vypomáha farebnosťou (farba košieľ Arta a Patricka ladí s netradičnou farbou tenisového kurtu), zábermi z tesnej blízkosti, ale aj trefným výberom hudby, ktorý podčiarkuje vnútorné boje postáv. Spomínanú previazanosť medzi tenisom a reálnym životom posilňuje aj množstvo retrospektív, či iných pohybov v čase, ktoré nielen rytmizujú priebeh tenisového turnaja, ale aj starostlivo dávkujú informácie o postavách, čím postupne odkrývajú ich motivácie. 

Tashi je tenisový zázrak, avšak po fatálnom úraze počas juniorského turnaja prestala hrať a všetku svoju pozornosť venovala Artovi ako jeho trénerka. Art bol od prvého okamihu bezhlavo zaľúbený do Tashi a robil všetko pre to, aby boli spolu, no v poslednom čase sa mu v tenise veľmi nedarí, a to sa Tashi nepáči. Patrick nie je kariérne orientovaný, žije z ruky do úst a tenis berie skôr ako hru než živobytie. 

Tashi je v súčasnosti Artovou manželkou, majú spolu dieťa, no ako juniorská tenisová hviezda chodila aj s Patrickom. A iskrenie bolo v minulosti aj medzi Patrickom a Artom… Keď sa ocitnú vo finále malého turnaja, napriek napätej minulosti sa rozhodnú proti sebe nastúpiť, pretože chcú opätovne získať pozornosť Tashi, ktorá sedí v hľadisku symbolicky uprostred, tam, kde línia siete pretína kurt na symetrické polovice. 

Tenisový kurt nám pomáha otvoriť dvere do minulosti a my postupne odhaľujeme históriu tohto trojuholníka. Film postavy nevykresľuje ako víťazov a porazených, ale snaží sa ich zobraziť ako ľudí, ktorí zlyhávajú a robia chyby. Ich drobnokresba je ambivalentná. Možno nám bude sympatický Patrick, ktorý veci až tak nerieši, alebo sa dokážeme stotožniť s Artom, ktorý robí všetko pre lásku. Alebo naopak s Tashi, ktorej životnou vášňou je tenis.

Kurt sa stáva priestorom, kde môžu hráči vyjadriť pocity, často zadusené, nevypovedané. Tenis je nielen hrou, ale aj mediátorom, akousi pomocnou rukou ťahajúcou postavy od seba a k sebe. Svedčí o tom aj samotný koniec filmu, ktorý sa odohráva skoro bez slov. Všetko povedia pohyby, ticho, napätie, pohľady, údery loptičky, ale aj tajné gestá. 

Celým filmom sa nesie téma moci vo vzťahoch. Kto je víťaz a kto je porazený? Kto má navrch, kto vyhral? Sme si vo vzťahoch rovní, alebo potrebujeme vládnuť? Kde je hranica medzi hrou a reálnym životom? Guadagnino však nastoľuje pravidlá hry inak a nie je celkom jasné, kto vyhral a kto ostal porazený. Dôležitá je ľudskosť, odpustenie, spomienka na priateľstvo, ktorá má potenciál upokojiť bláznivú búrku. 

Súperi tak ponúkajú zábavnú a napínavú jazdu nielen naprieč jedným turnajovým zápasom, ale aj skrz vzostupy a pády jedného ľúbostného trojuholníka. Niekedy totiž zabudneme, že príliš veľa hráme a málo žijeme. A niekedy zas berieme život príliš vážne. To isté platí aj pre Tashi, Arta a Patricka, ktorí sa snažia vybojovať si cestu späť jeden k druhému. Všetko však záleží na tom, podľa akých pravidiel hry hráme. No a niekedy treba hrať proti nim.

 

SÚPERI
Challengers, USA, 2024
RÉŽIA: Luca Guadagino ● SCENÁR: Jason Kuritzkes ● KAMERA: Sayombhu Mukdeeprom ● HUDBA: Trent Reznor, Atticus Ross
HRAJÚ: Zendaya, Josh O’Connor, Mike Faist, Faith Fay, A.J. Lister
MINUTÁŽ: 131 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 25. 4. 2024

Hodnotenie: 100%
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Na vlnách odvahy

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme," naznačuje prísľub nečakanej zápletky. Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že...
Vlastimil Herold

Vlastimil Herold

Prvým zo zakladateľov bol osamelý nadšenec Viktor Kubal so svojimi animátorskými pokusmi a prvým, vtedy ešte neozvučeným, krátkym slovenským animovaným filmom Studňa lásky (1944). Druhým bol Bohdan Slavík, zakladateľ Oddelenia triku a grafu (1951) na pôde Štúdia populárno-vedeckého filmu. Práve tam vyrástla generácia animátorov, ktorých pre animovaný film nadchol prvý profesionálny animátor Vlastimil Herold. Prvý film štátneho štúdia Pingvin (1964) nakrútil ďalší zo štvorice, Ivan Popovič, spolu s bratom Vladimírom. Vlastimil Herold sa narodil v roku 1924 v Nižnom Hrabovci v českej rodine. Po vzniku Slovenského štátu však museli Slovensko opustiť. Po presídlení do Čiech študoval na vojenskom gymnáziu a neskôr na strojníckej priemyslovke. Počas vojny navštevoval aj večerné kurzy kreslenia u maliara Vojtěcha Tittelbacha, čo zásadne ovplyvnilo jeho budúcu kariéru. Na Slovensko sa vrátil v 50. rokoch do Oddelenia triku a grafu. Spolu s manželkou, grafičkou Libušou Černou, prišiel ako „hotový animátor“ z populárneho českého animačného štúdia Bratři v triku. V rokoch 1955 – 1956 v Oddelení triku a grafu napísal a režíroval štyri reklamy, ktoré predstavujú prechod medzi „úžitkovou“ animáciou trikárov a svojbytným naratívnym filmom. Vedenie slovenského filmového podniku však animovaným filmom neprialo, keďže mohli vznikať len nad rámec trikárskej pracovnej agendy, teda vo voľnom čase trikárov. Herolda a Černú to vyčerpávalo...
Zobraziť všetky články