Berie víťaz všetko?

Dalo by sa povedať, že tenis je akousi zamlčanou postavou tohto trojuholníka. Aj sama Tashi v jednej chvíli hovorí, že tenis neberie ako šport, ale skôr ako vzťah. A tak sa počas filmu mieša tenis s osobným životom protagonistov. Prekročenie cez čiaru pri podaní či úder do loptičky nevnímame primárne ako súčasť tenisu, ale ako zrkadlenie spoločného života postáv a s napätím sledujeme, ako sa z tenisového kurtu stáva pôdorys pre vykreslenie ich vzájomných interakcií. 

Na ich vytvorenie si Guadagnino vypomáha farebnosťou (farba košieľ Arta a Patricka ladí s netradičnou farbou tenisového kurtu), zábermi z tesnej blízkosti, ale aj trefným výberom hudby, ktorý podčiarkuje vnútorné boje postáv. Spomínanú previazanosť medzi tenisom a reálnym životom posilňuje aj množstvo retrospektív, či iných pohybov v čase, ktoré nielen rytmizujú priebeh tenisového turnaja, ale aj starostlivo dávkujú informácie o postavách, čím postupne odkrývajú ich motivácie. 

Tashi je tenisový zázrak, avšak po fatálnom úraze počas juniorského turnaja prestala hrať a všetku svoju pozornosť venovala Artovi ako jeho trénerka. Art bol od prvého okamihu bezhlavo zaľúbený do Tashi a robil všetko pre to, aby boli spolu, no v poslednom čase sa mu v tenise veľmi nedarí, a to sa Tashi nepáči. Patrick nie je kariérne orientovaný, žije z ruky do úst a tenis berie skôr ako hru než živobytie. 

Tashi je v súčasnosti Artovou manželkou, majú spolu dieťa, no ako juniorská tenisová hviezda chodila aj s Patrickom. A iskrenie bolo v minulosti aj medzi Patrickom a Artom… Keď sa ocitnú vo finále malého turnaja, napriek napätej minulosti sa rozhodnú proti sebe nastúpiť, pretože chcú opätovne získať pozornosť Tashi, ktorá sedí v hľadisku symbolicky uprostred, tam, kde línia siete pretína kurt na symetrické polovice. 

Tenisový kurt nám pomáha otvoriť dvere do minulosti a my postupne odhaľujeme históriu tohto trojuholníka. Film postavy nevykresľuje ako víťazov a porazených, ale snaží sa ich zobraziť ako ľudí, ktorí zlyhávajú a robia chyby. Ich drobnokresba je ambivalentná. Možno nám bude sympatický Patrick, ktorý veci až tak nerieši, alebo sa dokážeme stotožniť s Artom, ktorý robí všetko pre lásku. Alebo naopak s Tashi, ktorej životnou vášňou je tenis.

Kurt sa stáva priestorom, kde môžu hráči vyjadriť pocity, často zadusené, nevypovedané. Tenis je nielen hrou, ale aj mediátorom, akousi pomocnou rukou ťahajúcou postavy od seba a k sebe. Svedčí o tom aj samotný koniec filmu, ktorý sa odohráva skoro bez slov. Všetko povedia pohyby, ticho, napätie, pohľady, údery loptičky, ale aj tajné gestá. 

Celým filmom sa nesie téma moci vo vzťahoch. Kto je víťaz a kto je porazený? Kto má navrch, kto vyhral? Sme si vo vzťahoch rovní, alebo potrebujeme vládnuť? Kde je hranica medzi hrou a reálnym životom? Guadagnino však nastoľuje pravidlá hry inak a nie je celkom jasné, kto vyhral a kto ostal porazený. Dôležitá je ľudskosť, odpustenie, spomienka na priateľstvo, ktorá má potenciál upokojiť bláznivú búrku. 

Súperi tak ponúkajú zábavnú a napínavú jazdu nielen naprieč jedným turnajovým zápasom, ale aj skrz vzostupy a pády jedného ľúbostného trojuholníka. Niekedy totiž zabudneme, že príliš veľa hráme a málo žijeme. A niekedy zas berieme život príliš vážne. To isté platí aj pre Tashi, Arta a Patricka, ktorí sa snažia vybojovať si cestu späť jeden k druhému. Všetko však záleží na tom, podľa akých pravidiel hry hráme. No a niekedy treba hrať proti nim.