Záber z filmu Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Foto: ASFK

recenzia Alenka a zázrak z cudzej krajiny

Tam a späť – a potom zas tam

Zuzana Mojžišová

Písmo: A- | A+

Dokumentárny film režiséra Daniela Dluhého Alenka a zázrak z cudzej krajiny je viacnásobným road movie – vonkajším aj vnútorným, smerujúcim do cieľa, ale potom zas rýchlo naspäť do oveľa bezpečnejšieho bodu štartu.

Mladá žena Alena Horváthová pochádza zo Spiša. Po mnohých osudových peripetiách dnes žije v Nemecku, pracuje, má vlastné bývanie, milujúcich ľudí po boku. A vydáva sa na výlet na Slovensko, ozajstný poznávací zájazd – do detského domova, kde vyrastala; do azylového domu, kde našla útočisko; do chudobnej rómskej osady, kde žije jej biologická rodina. Okrem filmového štábu ju na ceste sprevádza aj tútor Michael Jagdmann, ktorý spolu s manželkou Marion zohral v Alenkinom živote zásadnú úlohu, taký deus et machina.

Scenáristi Daniel Dluhý a Lukáš Marhefka vkročili svojím filmom do hneď niekoľkých trinástych komnát – dôvody a spôsoby štátom riadeného odoberania detí z pôvodných rodín, verejné vzdelávanie vo vylúčených komunitách, inštitucionálna starostlivosť o opustené deti, záchytná pomoc pre problematickú mládež, sanácia rodinného prostredia či vlastne jej donebavolajúca absencia, etnická inakosť, problém chudoby, žiaľ, už generačnej, no a napokon napríklad otázky vzťahovej väzby ne/nadobudnutej v útlom detstve, ktoré, možno viac než si vieme predstaviť, hýbu naším svetom.

Na šesťdesiatminútovú snímku je to veľké sústo, preto nečudo, že sa autori pri viacerých vstupoch do tých trinástych komnát dopustili aj omylov, či skôr formátom vynútených chýb ako v tenise, zjednodušení, ktoré, domnievam sa, publiku neveľmi zorientovanému vo vyššie načrtnutých oblastiach uniknú a dovolia mu vnímať v prvom rade Alenkino víťazné ťaženie a nádej na ešte krajšie zajtrajšky. Podotýkam, že je to tak úplne v poriadku.

Alenka sa narodila v biednej rómskej osade. Má troch súrodencov, dvaja žijú v adoptívnych rodinách, najmladšia sestra ostala doma, Alenka strávila detstvo v detskom domove, kde sa na ňu usmialo šťastie





Alenka a zázrak z cudzej krajiny (Slovensko, 2025)

RÉŽIA Daniel Dluhý ● SCENÁR Daniel Dluhý, Lukáš Marhefka ● PRODUCENT Lukáš Marhefka ● KAMERA Juraj Mravec ● HUDBA Ester Wiesnerová ● STRIH Dominik Jursa ● ZVUK Samuel Škubla ● ÚČINKUJÚ Alena Horváthová, Michael Jagdmann

MINUTÁŽ 68 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 24. apríla 2025

Hodnotenie: 80%

Záber z filmu Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Foto: Robo Kočan / ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ceny slovenskej filmovej kritiky 2026 recenzia Raději zešílet v divočině Záber z filmu Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy

Ceny slovenskej filmovej kritiky 2026 získali Gramatová, Remo aj Dudková

Ceny slovenskej filmovej kritiky získali snímky Hore je nebo, v doline som ja, Raději zešílet v divočině a Sirat. Udeľovali sa už po 33. raz. Odovzdali ich počas vyhlasovania cien Igric v bratislavskom Štúdiu L+S v piatok 18. septembra. Anketu usporiadal Klub filmových novinárov (KFN). Na základe hlasovania svojich členov udelil ceny v piatich kategóriách. V kategórii Slovenský celovečerný hraný alebo animovaný, aj koprodukčný, film pre kiná zvíťazil debut Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja. Cenu pre najlepší slovenský celovečerný, aj koprodukčný, dokumentárny film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2025 získal titul Raději zešílet v divočině režiséra Mira Rema. Zatiaľ čo v kategórii dokumentárnych filmov bolo víťazstvo filmu Mira Rema jednoznačné, medzi hranými a animovanými filmami sa o víťazovi rozhodlo až po odovzdaní posledného hlasu. V kategórii Filmová kritika a publicistika si cenu odniesla filmová kritička a teoretička Jana Dudková. Pôsobí v Ústave divadelnej a filmovej vedy CVU SAV a na oddelení vedy a výskumu v SFÚ. Je autorkou piatich samostatných publikácií a pravidelne publikuje aj na stránkach Filmsk.sk. Najlepším zahraničným filmom bol Sirat Slovenskí filmoví kritici hlasovali aj o najlepšom zahraničnom filme v slovenských kinách v roku 2025. Zároveň ocenili distribučnú spoločnosť, ktorá tento film do kín uviedla. V hlasovaní zvíťazil španielsko-francúzsky film Sirat...
Igric 2026 Jozef Pantlikáš a Sára Chripáková vo filme Potopa. Foto: Cintinental Film

Igric 2026 pre Potopu, Letopis aj seriál Neuer

„Za nepatetický príbeh, ktorý nepodľahol zjednodušenému výkladu,“ ocenila porota 37. ročníka najstaršej slovenskej filmovej a televíznej ceny Igric film režiséra Martina Gondu Potopa. Snímka získala cenu Igric za réžiu v kategórii hraných filmov pre kiná. Počas odovzdávania cien Igric 2026, ktoré sa konalo v piatok 18. septembra v bratislavskom Štúdiu L+S, bodovali tvorcovia Potopy ešte niekoľkokrát. „Príbeh presahuje do svetového kontextu zániku identity v mene globalizácie. Jeho hraný debut je zrelou výpoveďou hlboko premýšľajúceho tvorcu. Martin Gonda dosiahol vystavaním príbehu o strate domova autentickú až dokumentárnu výpoveď. Ponúka istý stav kultúrneho dedičstva, vážny generačný vývoj, koláž a fresku jednej doby,“ zdôvodnila porota ocenenie Potopy. Igric 2026 pre Sáru Chripákovú a Milana Ondríka Igrica za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele si odniesla Sára Chripáková za hlavnú postavu v Potope. Porota ju označila nielen za obrovský prínos pre Potopu, ale tiež za objav roka. „Režisérovi Martinovi Gondovi sa podarilo filmom priniesť viacero pozitív do slovenskej kinematografie, no k tým najväčším patrí práve objavenie jej hereckého talentu,“ uviedla porota. V mužskej hereckej kategórii získal cenu Igric Milan Ondrík za film Terezy Nvotovej Otec. „Milan Ondrík verne stvárňuje muža, ktorému sa v sekunde rozsype celý život. Jeho herecký výkon nie je v žiadnom ohľade minimalistický – predvádza paniku, beznádejný smútok, neznesiteľnú vinu aj...
Cinedu 2026 Záber z filmu Malá Amélia. Foto: ASFK

CINEDU 2026 ponúkne aj cesty do sveta detskej fantázie

Ôsmym ročníkom filmového festivalu pre deti a mládež CINEDU ožije od 21. do 29. septembra Nové Mesto nad Váhom. Deti, tínedžerov, školy aj rodiny pozýva na stretnutia so súčasnou európskou kinematografiou do Kina Považan a Mestského kultúrneho strediska. Programom CINEDU Teens bude festival následne pokračovať začiatkom októbra v Bratislave v kine Edison Filmhub. „Tohtoročný program opätovne ukazuje, že film pre deti a mladých ľudí môže byť zároveň divácky príťažlivý, umelecky hodnotný a otvorený dôležitým témam. Veľmi nás teší, že môžeme v Novom Meste nad Váhom uviesť filmy krátko po ich svetových premiérach a úspechoch na najvýznamnejších festivaloch. Spolupráca s ASFK nám navyše umožňuje prepojiť spoločný filmový zážitok s tvorivosťou a filmovým vzdelávaním,“ povedala riaditeľka festivalu Ľudmila Cviková. Jednou z najčerstvejších festivalových noviniek je nemecký film Sammy a Frida režisérky Katje Benrath. V júli získal na prestížnom festivale Giffoni hlavnú cenu Gryphon Award za najlepší film v kategórii Elements +10. Neobyčajné stretnutie úzkostného Samuela s tajomnou Fridou prináša citlivý, ale zároveň hravý príbeh o strachu, priateľstve a odvahe naplno žiť. Festival uvedie aj stop-motion snímku Olívia a neviditeľné zemetrasenie režisérky Irene Iborra Rizo. Získal katalánsku cenu Gaudí za najlepší animovaný film a bol nominovaný na Európsku filmovú cenu i španielsku cenu Goya. Dôležitú úlohu...
Zobraziť všetky články