Ceny slovenskej filmovej kritiky 2026 recenzia Raději zešílet v divočině Záber z filmu Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy

Ceny slovenskej filmovej kritiky 2026 získali Gramatová, Remo aj Dudková

Písmo: A- | A+

Ceny slovenskej filmovej kritiky získali snímky Hore je nebo, v doline som ja, Raději zešílet v divočině a Sirat. Udeľovali sa už po 33. raz. Odovzdali ich počas vyhlasovania cien Igric v bratislavskom Štúdiu L+S v piatok 18. septembra.

Anketu usporiadal Klub filmových novinárov (KFN). Na základe hlasovania svojich členov udelil ceny v piatich kategóriách. V kategórii Slovenský celovečerný hraný alebo animovaný, aj koprodukčný, film pre kiná zvíťazil debut Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja. Cenu pre najlepší slovenský celovečerný, aj koprodukčný, dokumentárny film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2025 získal titul Raději zešílet v divočině režiséra Mira Rema. Zatiaľ čo v kategórii dokumentárnych filmov bolo víťazstvo filmu Mira Rema jednoznačné, medzi hranými a animovanými filmami sa o víťazovi rozhodlo až po odovzdaní posledného hlasu.

V kategórii Filmová kritika a publicistika si cenu odniesla filmová kritička a teoretička Jana Dudková. Pôsobí v Ústave divadelnej a filmovej vedy CVU SAV a na oddelení vedy a výskumu v SFÚ. Je autorkou piatich samostatných publikácií a pravidelne publikuje aj na stránkach Filmsk.sk.

Najlepším zahraničným filmom bol Sirat

Slovenskí filmoví kritici hlasovali aj o najlepšom zahraničnom filme v slovenských kinách v roku 2025. Zároveň ocenili distribučnú spoločnosť, ktorá tento film do kín uviedla. V hlasovaní zvíťazil španielsko-francúzsky film Sirat (r. Oliver Laxe), ktorý na Slovensku distribuovala spoločnosť FILMTOPIA. Aspoň jeden hlas získalo v tejto kategórii až 31 filmov. Ankety sa zúčastnilo 61,5% členstva KFN a svoj hlas mohli dať niektorému z 28 slovenských celovečerných hraných a animovaných filmov, 14 slovenských celovečerných dokumentárnych filmov a 252 zahraničných filmov s distribučnou premiérou v slovenských kinách v roku 2025.

Autor:

Záber z filmu Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Minotaur Záber z filmu Minotaur. Foto: Film Europe

recenzia Minotaur

Návrat Andreja Zvjaginceva s filmom Minotaur(2026) bol jedným z najočakávanejších momentov tohtoročného filmového festivalu v Cannes. Najvýznamnejší ruský režisér súčasnosti, ktorého filmy Leviatan (2014) a Bez lásky (2017) získali nominácie na Oscara a ktorého tvorbu opakovane ocenili na prestížnych filmových festivaloch v Cannes a Benátkach, sa po deviatich rokoch rozhodol nakrútiť nový film. Počas dlhého obdobia tvorivej pauzy ho poznačila ťažká choroba aj jeho odchod z Ruska, do ktorého sa po 24. februári 2022 odmietol vrátiť. Dráma Minotaur získala v Cannes Grand Prix a stala sa francúzskym kandidátom na Oscara. Zvjagincev v snímke s mytologickým názvom rozvíja témy príznačné pre svoju tvorbu, ako je osobná zodpovednosť, morálka či systémové a individuálne zlyhania, a zasadzuje ich do širšieho politicko-spoločenského kontextu „špeciálnej vojenskej operácie.“ Nevera na pozadí vojny Dej filmu sa odohráva v malom ruskom meste niekoľko mesiacov po vypuknutí vojny. Jeho ústrednou postavou je Gleb (Dmitrij Mazurov), úspešný riaditeľ a hlava rodiny, ktorý žije s manželkou Galinou (Iris Lebedeva) a dospievajúcim synom. Gleb je zavalený prácou a vypuknutie vojny vnáša do jeho firmy chaos. Väčšina zamestnancov sa snaží z Ruska utiecť a Gleb dostáva napriek svojim politickým konexiám príkaz vybrať na mobilizáciu dvanásť vhodných mužov z radov svojich zamestnancov. Napätie však narastá...
Áčko 2026 Záber z filmu Mesto noci režiséra Richarda Miklošiho. Foto: FTF VŠMU

Áčko oslavuje 30 rokov filmami aj bohatým sprievodným programom

Filmový festival študentských filmov Áčko oslávi tento rok svoje 30. výročie. Jubilejný ročník s témou Optika času sa na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave koná od 20. do 24. októbra 2026. Tradične ponúkne ponúkne súťažné projekcie, diskusie, workshopy, masterclassy a ďalší sprievodný program. Organizátori pozývajú na festival nielen študentov a študentky filmových škôl či filmových profesionálov, ale aj širokú verejnosť. Vstup na všetky podujatia festivalu je bezplatný. „Čas je ústredným motívom 30. ročníka Áčka. Vo filme totiž nie je iba chronologickým sledom udalostí, ale aj výrazovým prostriedkom, ktorý ovplyvňuje atmosféru, emócie a význam príbehu. Film dokáže čas zastaviť, zrýchliť, opakovať aj preskočiť a v priebehu niekoľkých minút obsiahnuť celé roky života. Téma Optika času – v živote, škole aj vo filme sa preto premietne aj do štruktúry súťažného programu. Študentské filmy budú uvedené v štyroch tematických pásmach, ktoré predstavujú rôzne spôsoby vnímania a zobrazovania času,“ uvádzajú organizátori. Pásmo s titulom Trvanie predstaví filmy, v ktorých sa čas vracia, opakuje a uzatvára do slučiek. Blok Zastavené hodiny sa zameriava na okamihy, v ktorých postavy prestávajú vnímať čas ako plynulý pohyb. Pásmo nazvané Medzičas prinesie príbehy postáv nachádzajúcich sa na pomyselnom prahu medzi jednotlivými etapami života. A Spomienky a zabudnutia sa vracajú do minulosti spomienkami...
Prameň shortlist Éva Bandor a Simona Boledovičová vo filme Prameň. Foto: Punkchart films

Prameň zaradili na shortlist hraných filmov Európskych filmových cien

Film Ivana Ostrochovského Prameň vybrala Európska filmová akadémia na shortlist hraných snímok, ktoré sa uchádzajú o Európsku filmovú cenu. Dostal sa tak medzi 46 európskych filmov, ktoré akadémia do výberu zaradila. Sú medzi nimi aj filmy režisérov ako Pedro Almodóvar, Lukas Dhont, Paweł Pawlikowski, Cristian Mungiu, Werner Herzog či Andrej Zvjagincev. Režisér a spoluautor scenára filmu Prameň Ivan Ostrochovský už samotný výber filmu do shortlistu považuje za výnimočný úspech. „Je to pre mňa vždy taký malý zázrak, keď sa akémukoľvek slovenskému filmu podarí uspieť v záplave tisícok filmov, ktoré každoročne vznikajú po celom svete. Napriek tomu, že patríme medzi najmenšie európske kinematografie, darí sa nám prinášať dôležité témy a spracúvať ich spôsobom, ktorý dokáže rezonovať aj za hranicami našej krajiny. Chcem sa poďakovať všetkým inštitúciám a ľuďom, ktorí pomohli náš film realizovať. Osobitne našim koprodukčným partnerom – českému producentovi Pavlovi Strnadovi a maďarskej producentke Juli Berkes,“ povedal Ostrochovský. „Naša spolupráca je pre mňa dôkazom, aké dôležité a nevyhnutné je, aby filmári v našej časti Európy spájali svoje sily. Najväčšiu radosť však mám z toho, že príbeh rómskych žien, ktorých utrpenie zostávalo desaťročia na okraji spoločenského záujmu, dokáže dnes osloviť divákov aj ďaleko za hranicami strednej Európy,“ dodal. To, či film Prameň...
Zobraziť všetky články