Ceny slovenskej filmovej kritiky 2026 recenzia Raději zešílet v divočině Záber z filmu Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy

Ceny slovenskej filmovej kritiky 2026 získali Gramatová, Remo aj Dudková

Písmo: A- | A+

Ceny slovenskej filmovej kritiky získali snímky Hore je nebo, v doline som ja, Raději zešílet v divočině a Sirat. Udeľovali sa už po 33. raz. Odovzdali ich počas vyhlasovania cien Igric v bratislavskom Štúdiu L+S v piatok 18. septembra.

Anketu usporiadal Klub filmových novinárov (KFN). Na základe hlasovania svojich členov udelil ceny v piatich kategóriách. V kategórii Slovenský celovečerný hraný alebo animovaný, aj koprodukčný, film pre kiná zvíťazil debut Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja. Cenu pre najlepší slovenský celovečerný, aj koprodukčný, dokumentárny film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2025 získal titul Raději zešílet v divočině režiséra Mira Rema. Zatiaľ čo v kategórii dokumentárnych filmov bolo víťazstvo filmu Mira Rema jednoznačné, medzi hranými a animovanými filmami sa o víťazovi rozhodlo až po odovzdaní posledného hlasu.

V kategórii Filmová kritika a publicistika si cenu odniesla filmová kritička a teoretička Jana Dudková. Pôsobí v Ústave divadelnej a filmovej vedy CVU SAV a na oddelení vedy a výskumu v SFÚ. Je autorkou piatich samostatných publikácií a pravidelne publikuje aj na stránkach Filmsk.sk.

Najlepším zahraničným filmom bol Sirat

Slovenskí filmoví kritici hlasovali aj o najlepšom zahraničnom filme v slovenských kinách v roku 2025. Zároveň ocenili distribučnú spoločnosť, ktorá tento film do kín uviedla. V hlasovaní zvíťazil španielsko-francúzsky film Sirat (r. Oliver Laxe), ktorý na Slovensku distribuovala spoločnosť FILMTOPIA. Aspoň jeden hlas získalo v tejto kategórii až 31 filmov. Ankety sa zúčastnilo 61,5% členstva KFN a svoj hlas mohli dať niektorému z 28 slovenských celovečerných hraných a animovaných filmov, 14 slovenských celovečerných dokumentárnych filmov a 252 zahraničných filmov s distribučnou premiérou v slovenských kinách v roku 2025.

Autor:

Záber z filmu Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy Versy

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Martin Ťapák Režisér Martin Ťapák. Foto: archív SFÚ/Miro Nôta

Martin Ťapák

Od narodenia významnej osobnosti slovenskej kinematografie Martina Ťapáka uplynulo 13. októbra 2026 sto rokov. Hoci režisér, ktorého meno si spájame s početnými klasikami nášho filmového dedičstva, už nie je medzi nami (zomrel 1. februára 2015 vo veku 88 rokov), mnohé diela s jeho rukopisom sú dodnes súčasťou televízneho programu nielen počas sviatočných dní. Spolu s umeleckým odkazom jeho obľúbeného herca, tiež už zosnulého Jozefa Kronera, sa nám dodnes ich tvorba inšpirovaná ľudovými zvykmi a slovesnosťou pripomína v takých filmoch ako je Pacho, hybský zbojník (1975), Sváko Ragan (1976) či Popolvár najväčší na svete (1982). Martin Ťapák sa narodil 13. októbra 1926 v oravskej obci Liesek, z ktorej pochádza napríklad aj úspešný herec Milan Ondrík. Herecké vlohy dostal do vienka aj samotný Ťapák, ktorý sa k filmovej tvorbe dostal práve cez herecké začiatky. V rázovitej dedine na severe Slovenska sa tým, čo dnes vnímame ako folklórne tradície, žilo v rámci každodenného života. Ľudia si tu, podobne ako v iných regiónoch špecifických folklórnymi tradíciami, si dni ozvláštňovali rôznymi veselicami, sprievodmi či tanečnými zábavami spojenými s vystúpeniami divadelníkov – ochotníkov. Ťapáka toto prostredie výrazne ovplyvnilo. Všetky zážitky z detstva a dospievania pretavil vo svojej autorskej tvorbe do autentických umeleckých diel. Martin Ťapák a kameraman Karol Krška pri nakrúcaní filmu Rodná zem (1953) režiséra Josefa Macha. Foto: archív SFÚ...
Záber z filmu Pina o legendárnej tanečnici Pine Bausch v réžii Wima Wendersa. Foto: Be2Can

Festival Be2Can 2026 – od Minotaura cez fiktívnu Afriku až po famóznu Pinu

Cestovateľská prehliadka má zmysel, hovorí zakladateľ festivalu Be2Can Ivan Hronec. Jeho trinásty ročník v takmer päťdesiatke kín naprieč slovenskými regiónmi. V niektorých momentoch im vyčítajú, že Be2Can ani nie je seriózny festival, len prehliadka s pár filmami, ktorá cestuje po Česku a po Slovensku. Jeho zakladateľ Ivan Hronec však nemá prečo meniť zámer. Cieľom je vidieť to najzaujímavejšie zo svetových festivalov v Benátkach, Cannes a v Berlíne. „Be2Can je skrátka prehliadka, ktorá funguje niekde medzi veľkými festivalmi a štandardnou distribúciou,“ hovorí. Spolu s kreatívnym manažérom Dominikom Hroncom sú presvedčení, že cestovanie s vybranými filmami je dobrá vec aj pre desiatky českých a slovenských kín, ktoré sa do ich projektu pravidelne zapájajú a stále ich pribúda. Festivalová prehliadka Be2Can 2026 sa začína v stredu 14. októbra a potrvá týždeň. Vzťahové paranoje Tento rok uvádza Be2Can osem filmov v rekordných 49 kinách v 39 slovenských mestách naprieč všetkými regiónmi. Tematicky sú rozdelené do troch blokov – v prvom ide o headlinerov, ktorí rezonujú na najväčších festivaloch, v druhom o výber filmov z paralelných alebo vedľajších sekcií s geografickými, tematickými či formálnymi zvláštnosťami a v treťom o klasické veľké filmové návraty. Otváracím filmom festivalu je rodinná dráma Minotaur režiséra Andreja Zvjiaginceva pretkaná prvkami trileru. Sleduje úspešného podnikateľa Gleba v Rusku vo februári 2022, ktorého vojnový chaos a vzťahová paranoja postupne sťahujú do morálneho labyrintu. Je to prvý film...
Jeden svet NAZA Záber z filmu NAZA. Foto: The Guardian

MFDF Jeden svet uvedie dokument NAZA

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet uvedie v spolupráci s Novou Cvernovkou slovenskú premiéru filmu NAZA. Na tohtoročnom festivale v Benátkach získal Zvláštnu cenu poroty a vyslúžil si aj 25-minútový potlesk publika. Dokument Yuvala Abrahama a Rachel Szor, spolutvorcov oscarového filmu No Other Land, prináša svedectvá príslušníkov izraelskej armády a spravodajských služieb o zabíjaní palestínskych civilistov v Gaze. Diváci a diváčky ho uvidia 23. októbra o 18. h v Novej Cvernovke ako súčasť festivalového programu venovaného dekolonizácii. Slovo NAZA je hebrejská vojenská skratka pre „vedľajšie škody“, teda počet civilných obetí, s ktorými sa pri útoku vopred počíta. Rovnomenný film vznikol po takmer trojročnom vyšetrovaní, v spolupráci s denníkom The Guardian a nezávislými médiami. „Žijeme si tu v našich zemepisných šírkach v pomerne mnohých sebaklamoch, predsudkoch, morálnych aj etických klišé vo vzťahu ku zvyšku sveta. Dokumentárny film s jeho silnými osobnými príbehmi je skvelým nástrojom na rozkrývanie týchto zautomatizovaných vzorcov, ktoré nám často znemožňujú potrebnú empatiu. Film NAZA je toho skvelým príkladom, o to vzácnejším, že k svetu cez neho prehovárajú práve izraelskí tvorcovia, ktorí sa rozhodli odporovať oficiálnej ideológii a propagande vlastnej krajiny,“ povedala riaditeľka festivalu Eva Križková. Film vyvolal rozporuplné reakcie. Dočkal sa odsúdenia zo strany izraelskej vlády, izraelský minister...
Zobraziť všetky články