Igric 2026 Jozef Pantlikáš a Sára Chripáková vo filme Potopa. Foto: Cintinental Film

Igric 2026 pre Potopu, Letopis aj seriál Neuer

Písmo: A- | A+

„Za nepatetický príbeh, ktorý nepodľahol zjednodušenému výkladu,“ ocenila porota 37. ročníka najstaršej slovenskej filmovej a televíznej ceny Igric film režiséra Martina Gondu Potopa. Snímka získala cenu Igric za réžiu v kategórii hraných filmov pre kiná. Počas odovzdávania cien Igric 2026, ktoré sa konalo v piatok 18. septembra v bratislavskom Štúdiu L+S, bodovali tvorcovia Potopy ešte niekoľkokrát.

„Príbeh presahuje do svetového kontextu zániku identity v mene globalizácie. Jeho hraný debut je zrelou výpoveďou hlboko premýšľajúceho tvorcu. Martin Gonda dosiahol vystavaním príbehu o strate domova autentickú až dokumentárnu výpoveď. Ponúka istý stav kultúrneho dedičstva, vážny generačný vývoj, koláž a fresku jednej doby,“ zdôvodnila porota ocenenie Potopy.

Igric 2026 pre Sáru Chripákovú a Milana Ondríka

Igrica za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele si odniesla Sára Chripáková za hlavnú postavu v Potope. Porota ju označila nielen za obrovský prínos pre Potopu, ale tiež za objav roka. „Režisérovi Martinovi Gondovi sa podarilo filmom priniesť viacero pozitív do slovenskej kinematografie, no k tým najväčším patrí práve objavenie jej hereckého talentu,“ uviedla porota.

V mužskej hereckej kategórii získal cenu Igric Milan Ondrík za film Terezy Nvotovej Otec. „Milan Ondrík verne stvárňuje muža, ktorému sa v sekunde rozsype celý život. Jeho herecký výkon nie je v žiadnom ohľade minimalistický – predvádza paniku, beznádejný smútok, neznesiteľnú vinu aj užialenú apatiu. Zároveň však jeho výkon nie je exhibicionistickým preháňaním, nemusí kričať, aby sme ho počuli,“ uviedla porota. „Urobiť z nenávideného človeka postavu, ktorú je publikum aspoň ochotné vypočuť a možno aj trochu pochopiť, je –nielen v našom spoločenskom podnebí – znakom mimoriadneho hereckého prístupu a nadania,“ dodala.

Igric 2026 pre Martina Kollara a Patrika Pašša ml.

Cenu Igric za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu získal režisér a kameraman Martin Kollar s filmom Letopis. „Asociatívna montáž pôsobí ako brána do hlbšej, intuitívnej cesty vlastného vnútra. Namiesto lineárneho príbehu nám ponúka voľné asociácie – fragmenty, obrazy, emócie, ktoré sa spájajú v osobitú, jedinečnú skúsenosť pre každého diváka. Takto sprostredkovaný svet sa vlastne stáva našim vlastným zrkadlom, kde sa sami veľmi detailne pozorujeme. A to je vzácna chvíľa, ktorá je hodná najvyššieho ocenenia,“ píše sa v zdôvodnení poroty.

V kategórii animovanej tvorby si cenu Igric 2026 odniesol Patrik Pašš ml. za réžiu v rámci medzinárodnej koprodukcie – poviedkového filmu Príbehy z čarovnej záhrady. „K úspechu filmu významnou mierou prispel slovenský tvorivý tím pod vedením režiséra a scenáristu Patrika Pašša ml. Cítiť, že všetci sa stotožnili s láskavým humorom knižnej predlohy a veľmi citlivo dokázali interpretovať aj pre deti náročnejšie témy, ako staroba, strata blízkych, konflikty v rodine, strach, ale aj malé šibalstvá. Snažili sa ich podať odľahčene, láskavo, niekedy s humorom, niekedy metaforou. Ale predovšetkým obrazmi plnými nekonečnej hravej fantázie,“ zdôvodnila porota.

Odbornej porote tento rok predsedal režisér Jaro Rihák. Jej členmi boli režisér Adam Hanuljak, animátorka Gabriela Klaučová, dramaturgička Olga Kmeťová, režisér Róbert Šveda, dramaturgička Tatiana Rusnáková a filmový teoretik Martin Šmatlák.

Igric 2026 pre Ivana Fintu

Cenu Igric za televíznu dramatickú tvorbu udelili Ivanovi Fintovi za kameru v televíznom seriáli Neuer. „Tvorcovia televízneho seriálu Neuer sa pokúsili do slovenského audiovizuálneho prostredia priniesť dielo v štýle temného kriminálneho thrilleru zasadeného do obdobia, keď u nás naberali intenzitu prejavy toho najhrubšieho organizovaného zločinu. (…) Na vytvorení tejto atmosféry má spolu s režisérom Michalom Kollárom výnimočný tvorivý podiel kameraman Ivan Finta. Jeho vizuálny štýl je nielen prirodzenou súčasťou rozprávania deja, ale v štýle severských kriminálnych seriálov kladie dôraz na autentickosť prostredia, dynamiku snímania na strohú či priam drsnú obrazovú štylizáciu,“ zdôvodnila porota. Ivan Finta podľa nej „prináša modernú obrazovú štylizáciu do slovenskej televíznej dramatickej tvorby“.

Igric 2026 pre Dušana Dušeka a cena pre Martina Gazíka

Cenu Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii získal spisovateľ, scenárista, pedagóg a básnik Dušan Dušek. „Desaťročia sedí Dušek na viacerých stoličkách, raz je prozaikom, inokedy scenáristom a pedagógom. Nepíše o veľkých a hlasných dobových témach visiacich vo vzduchu. Sám je tichý a taká je aj jeho tvorba,“ uvádza sa v zdôvodnení poroty. „Jeho Vlakári, Sojky v hlave a predovšetkým Ružové sny, Ja milujem, ty miluješ a Krajinka priniesli do krajiny filmu a živého jazyka nezabudnuteľné postavy, reálne a pritom magické. (…) A ešte jedno dôležité, jeho príbehy sú neprenosné, odohrávajú sa na mape konkrétnej krajine detstva, voňajú krajom za aj pred horami, pravda, podľa toho odkiaľ sa dívame.“

Ústredie slovenskej televíznej tvorby udelilo počas večera cenu za celoživotné dielo kameramanovi Martinovi Gazíkovi. Viac o Martinovi Gazíkovi si prečítajte tu.

Cena pre Janu Dudkovú za knihu o Viere Čákanyovej

Popri Igricoch sa udeľovali aj tvorivé prémie. V kategórii Audiovizuálna teória a kritika ju získala Jana Dudková za publikáciu Človek na okrAI. Postantropocén Viery Čákanyovej, ktorú vydal Slovenský filmový ústav. Prémiu získala za „teoreticky ucelenú reflexiu tvorby Viery Čákanyovej, ktorá v kontexte súčasnej slovenskej kinematografie s filmárskou aj občianskou odvahou otvára otázky klimatickej zmeny, umelej inteligencie, modernity či ďalšieho osudu ľudstva vo vzťahu k zodpovednosti jednotlivca za svoj život aj za existenciu spoločenstva. Dudková zároveň podrobne mapuje aj prelínanie filmových rodov a tvorivé hľadanie hraníc filmovej eseje ako charakteristického tvorivého štýlu v dielach Viery Čákanyovej a jej komplexné filmárske pôsobenie vo viacerých profesiách,“ uviedla porota.

Prémie pre Boroša, Suzina aj Piussi

Tvorivú prémiu za hranú tvorbu pre kiná získal Rasťo Boroš za scenár filmu Kronika večných snílkov „za lyrický realizmus diela“. Ďalšiu prémiu v rovnakej kategórii udelila porota Adamovi Suzinovi za kameru vo filme Otec za „výnimočné obrazové stvárnenie príbehu v náročnej kompozícii, ktorá tvorivo rozvíja vizuálnu naráciu aj dramatické napätie.“ V kategórii filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby získala prémiu režisérka filmu Hlas lesa Zuzana Piussi. Porota ocenila „nesmierne dôležitú celospoločenskú tému odhaľujúcu systémový problém v prístupe k prírode.“

Tvorivé prémie za herecké výkony získali predstaviteľ otca z Potopy Jozef Pantlikáš, Juraj Loj za hlavnú úlohu v snímke Zbormajster a Zuzana Mauréry za stvárnenie trénerky Hildy Múdrej vo filme Nepela aj Kristína Spáčová ako Jessica v Kronike večných snílkov.

Tvorivá prémia za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu putovala k Hannah Dale za réžiu krátkeho študentského filmu Neznáme miesto. Ide o „citlivo nakrútený príbeh o nenápadnej vzbure proti prázdnej morálke všednej rodiny“. V oblasti animovanej tvorby si prémiu odniesla Katarína Jelínková za za scenár, réžiu a výtvarné návrhy filmu Strážcovia brány – „príbeh o špekulantoch a manipulátoroch, zneužívajúcich dôveru ľudí, ich túžbu po bohatstve a úspechu“.

Zvláštne uznanie producentovi si tento rok odniesli Katarína Krnáčová a Tomáš Gič za realizáciu filmu Potopa – „nevšedne silný a pôsobivý film. Navonok jednoduchý a pritom rozsahom skoro veľkofilm.“

Cena Jána Fajnora pre Valentoviča, Smetanovú aj Przeworskú

Cenu Jána Fajnora za hranú filmovú a televíznu tvorbu  získal režisér filmu Nepela Gregor Valentovič. Udelili mu ju za „citlivé podanie životného príbehu slovenského krasokorčuliara Ondreja Nepelu, ktorým priniesol výpoveď nielen o dobe ale aj tabu“. Cenu Jána Fajnora v kategórii dokumentov si odniesla Tereza Smetanová. Zvíťazila s krátkym filmom Seablindness – esej o problémoch námornej dopravy a opúšťaní námorníkov vlastnými firmami, ktorí sú uväznení na lodiach dlhé mesiace bez možnosti ich opustiť. V kategórii animovanej tvorby cenu udelili Wande Przeworskej. Zaujal jej krátky animovaný film Bublina – metafora o krutom vládcovi-tyranovi, ktorého porazí jednoduchá upratovačka, jedna z týraných „poddaných“, aj za cenu sebaobetovania.

Autor:

Jozef Pantlikáš a Sára Chripáková vo filme Potopa. Foto: Cintinental Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Áčko 2026 Záber z filmu Mesto noci režiséra Richarda Miklošiho. Foto: FTF VŠMU

Áčko oslavuje 30 rokov filmami aj bohatým sprievodným programom

Filmový festival študentských filmov Áčko oslávi tento rok svoje 30. výročie. Jubilejný ročník s témou Optika času sa na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave koná od 20. do 24. októbra 2026. Tradične ponúkne ponúkne súťažné projekcie, diskusie, workshopy, masterclassy a ďalší sprievodný program. Organizátori pozývajú na festival nielen študentov a študentky filmových škôl či filmových profesionálov, ale aj širokú verejnosť. Vstup na všetky podujatia festivalu je bezplatný. „Čas je ústredným motívom 30. ročníka Áčka. Vo filme totiž nie je iba chronologickým sledom udalostí, ale aj výrazovým prostriedkom, ktorý ovplyvňuje atmosféru, emócie a význam príbehu. Film dokáže čas zastaviť, zrýchliť, opakovať aj preskočiť a v priebehu niekoľkých minút obsiahnuť celé roky života. Téma Optika času – v živote, škole aj vo filme sa preto premietne aj do štruktúry súťažného programu. Študentské filmy budú uvedené v štyroch tematických pásmach, ktoré predstavujú rôzne spôsoby vnímania a zobrazovania času,“ uvádzajú organizátori. Pásmo s titulom Trvanie predstaví filmy, v ktorých sa čas vracia, opakuje a uzatvára do slučiek. Blok Zastavené hodiny sa zameriava na okamihy, v ktorých postavy prestávajú vnímať čas ako plynulý pohyb. Pásmo nazvané Medzičas prinesie príbehy postáv nachádzajúcich sa na pomyselnom prahu medzi jednotlivými etapami života. A Spomienky a zabudnutia sa vracajú do minulosti spomienkami...
Prameň shortlist Éva Bandor a Simona Boledovičová vo filme Prameň. Foto: Punkchart films

Prameň zaradili na shortlist hraných filmov Európskych filmových cien

Film Ivana Ostrochovského Prameň vybrala Európska filmová akadémia na shortlist hraných snímok, ktoré sa uchádzajú o Európsku filmovú cenu. Dostal sa tak medzi 46 európskych filmov, ktoré akadémia do výberu zaradila. Sú medzi nimi aj filmy režisérov ako Pedro Almodóvar, Lukas Dhont, Paweł Pawlikowski, Cristian Mungiu, Werner Herzog či Andrej Zvjagincev. Režisér a spoluautor scenára filmu Prameň Ivan Ostrochovský už samotný výber filmu do shortlistu považuje za výnimočný úspech. „Je to pre mňa vždy taký malý zázrak, keď sa akémukoľvek slovenskému filmu podarí uspieť v záplave tisícok filmov, ktoré každoročne vznikajú po celom svete. Napriek tomu, že patríme medzi najmenšie európske kinematografie, darí sa nám prinášať dôležité témy a spracúvať ich spôsobom, ktorý dokáže rezonovať aj za hranicami našej krajiny. Chcem sa poďakovať všetkým inštitúciám a ľuďom, ktorí pomohli náš film realizovať. Osobitne našim koprodukčným partnerom – českému producentovi Pavlovi Strnadovi a maďarskej producentke Juli Berkes,“ povedal Ostrochovský. „Naša spolupráca je pre mňa dôkazom, aké dôležité a nevyhnutné je, aby filmári v našej časti Európy spájali svoje sily. Najväčšiu radosť však mám z toho, že príbeh rómskych žien, ktorých utrpenie zostávalo desaťročia na okraji spoločenského záujmu, dokáže dnes osloviť divákov aj ďaleko za hranicami strednej Európy,“ dodal. To, či film Prameň...
Zomrieť a žiť Záber z filmu Zomrieť a žiť. Foto: Continental film

Bojujú a učia sa žiť. Portrét celej generácie Ukrajincov

Časozberná dokumentárna snímka Zomrieť a žiť vznikala vyše desaťročie. Sleduje trojicu ukrajinských dobrovoľníkov Šachtu, Pottera a Dancera, ktorí v roku 2014 odišli bojovať na východ Ukrajiny. Režisérka Yuliia Hontaruk ich však nakrúcala nielen na fronte, ale aj po tom, ako sa vrátili domov a hľadali znovu uplatnenie v civilnom živote. Dokument, ktorý vznikol v koprodukcii Ukrajiny, Lotyšska a Slovenska je od štvrtka 15. októbra v slovenských kinách. Film Zomrieť a žiť mal svetovú premiéru tento rok v júli na festivale v Karlových Varoch v sekcii Zvláštne uvedenie. Na festival pricestovali aj všetci traja protagonisti filmu spolu s ich rodinami. „Bol to naozaj veľmi dojemný moment. Tvrdili, že je to prvýkrát za päť rokov, kedy vôbec mali kvázi ,dovolenkuʻ,“ povedala počas slovenskej premiéry filmu v septembri na festivale Cinematik slovenská koproducentka dokumentu Katarína Krnáčová zo spoločnosti Silverart. „Pre mňa bolo veľkou cťou spolupracovať na tomto filme a koprodukovať ho. Musím povedať, že mám obrovský obdiv voči Ukrajincom a Ukrajinkám, ktorí bojujú za svoju vlasť,“ dodala Krnáčová. Trojica obyčajných Ukrajincov vzala v roku 2014 do rúk zbrane a išli brániť svoju vlasť. Na fronte ich Yuliia Hontaruk sledovala vyše dva roky. Pokračovala, aj keď sa vracali k rodinám a k životu, v ktorom si po vojnovej skúsenosti ťažko hľadali svoje miesto. A potom prišiel rok 2022 a ruská invázia. Film tak zachytáva 12...
Zobraziť všetky články