recenzia Bird Andrea Arnold

recenzia Bird

Je toto pre teba príliš skutočné?

Zuzana Goleinová

Písmo: A- | A+

Andrea Arnold sa po ôsmich rokoch vracia s ďalším celovečerným hraným filmom. Drámou Bird (2024) pokračuje v témach, ktoré definujú jej tvorbu, významnú pre kontext európskeho nezávislého filmu: mladí ľudia, chudoba, vyčlenenie, zacyklenie. Príbeh dvanásťročnej Bailey situuje do prostredia rodného Kentu, kde natočila už svoj oscarový krátkometrážny film Osa (2003).

Tvorba Andrey Arnold vychádza z tradície britského sociálneho realizmu (Ken Loach). Sústreďuje sa na to, čo väčšinou na plátne vidieť nechceme – nepríjemnú a nefiltrovanú skutočnosť, na ktorej môžeme len málo zmeniť. Jej postavy, väčšinou ženy a tínedžerky, sa ocitajú v zlých životných situáciách, často v dôsledku systémového vyčlenenia, ako tá najchudobnejšia pracujúca trieda. Surovosť zobrazenia podčiarkuje aj vplyv dokumentarizmu – rozostrenie kamery či využívanie záberov z ruky. Arnold ich kombinuje s poetickými zábermi v indie estetike, čím vytvára simultánnu kombináciu estetizovaného s odestetizovaným. Bird je nakrútený na 16 milimetrovú kameru, už v materiáli sa tak prejavuje táto dichotómia: drsná zrnitosť so scenériami a farebnou paletou ako zo zlatého obdobia platformy Tumblr.

Čo vlastne hľadá?

Bailey žije v polorozpadnutej rodine s nevlastnými súrodencami a svojím primladým otcom. V chudobnej ubytovni, no ani vo svojej vlastnej komunite, sa necíti tak, akoby tam patrila. Túla sa po okrajoch mesta, nasleduje ľudí a natáča ich, ale ona, a ani my, nevieme, čo vlastne hľadá. Obraz ju uväzňuje v mrežiach, zaklietkovaných mostoch a slobodu do jej života prináša až osudové zjavenie Birda, mladého podivína v sukni, ktorý v meste hľadá svoju rodinu.

Bird zo všetkých režisérkiných filmov najväčšmi vystupuje zo skutočnosti do akejsi fantázie a pohráva sa s hranicami medzi sociálnym a magickým realizmom. Čo pôsobí na prvý pohľad akosi nesúrodo, napokon nie je až také zvláštne. Magickosť sa v istej forme nachádza v každom sociálnom realizme, lebo práve magické momenty vytvárajú kontrast voči tomu, čo je príliš skutočné.

Andrea Arnold vždy spájala tieto momenty magickosti s





Bird (Spojené kráľovstvo/USA/Francúzsko/Nemecko, 2024)

SCENÁR A RÉŽIA Andrea Arnold ● KAMERA Robbie Ryan ● HUDBA Burial ● STRIH Joe Bini ● HRAJÚ Nykiya Adams, Barry Keoghan, Franz Rogowski, Jason Buda, Jasmine Jobson, Frankie Box, James Nelson-Joyce

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 12. Júna 2025

MINUTÁŽ 119 min.

Hodnotenie: 70%

Záber z filmu Bird. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články