recenzia Citová hodnota Záber z filmu Citová hodnota. Foto: ASFK

recenzia Citová hodnota

Metamoderná intimita

Maxim Záborský

Písmo: A- | A+

Na plátne sa rodinné vzťahy vždy riešia ľahšie než v realite. A zvlášť, ak je jednou z hlavných postáv filmár. V Citovej hodnote, ktorá v Cannes získala Veľkú cenu, sa vďaka tomu trpká rodinná dramédia stáva zároveň filmom o filme.

Po matkinej smrti sa sestry Nora a Agnes po dlhých rokoch opäť stretávajú so svojím otcom, charizmatickým a renomovaným režisérom Gustavom, ktorý pre Noru napísal hlavnú úlohu vo svojom novom projekte. Rolu inšpirovala Gustavova matka a film sa má odohrávať v dome, kde sestry vyrastali. Keď Nora spoluprácu odmietne, jej miesto nahrádza horlivá hollywoodska herečka Rachel Kemp.

Filmy Joachima Triera sa zvyčajne venujú existenciálnym otázkam a exteriorizujú myšlienkové pochody či emocionálne stavy hlavných postáv. Citová hodnota pokračuje v tejto línii. No známa povaha takto postavených príbehov (komplikované rodinné vzťahy, film vo filme) slúži pre Triera ako odrazový mostík pre hravý formalizmus, ktorý sám režisér nazýva „špinavým‟. Scenár napísal Trier so svojím spoluscenáristom Eskilom Vogtom. Jeho štruktúra umožňuje, že film je roztržitý bez toho, aby stratil svoj pôvodný zámer. Do popredia sa dostávajú ľudské momenty, ktoré nás k postavám približujú. A tak je Citová hodnota aj napriek navonok pôsobiacej akademickej utiahnutosti silne emotívnym filmom.

Rovnako silná túžba po zášti aj odpustení

Ak nás ako ľudí definuje tenká hranica medzi myšlienkou a činom, potom nás definuje aj priestor a čas, v ktorých konáme.





Citová hodnota (Affeksjonsverdi, Nórsko/Francúzsko/Dánsko/Nemecko 2025) RÉŽIA Joachim Trier ● SCENÁR Joachim Trier, Eskil Vogt ● KAMERA Kasper Tuxen ● HUDBA Hania Rani ●  STRIH Olivier Bugge Coutté ●  HRAJÚ Renate Reinsve, Stellan Skarsgård, Inga Ibsdotter Lilleaas, Elle Fanning, Anders Danielsen Lie, Jesper Christensen, Lena Endre, Cory Michael Smith
MINUTÁŽ 135 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 8. 1. 2026

Hodnotenie: 85%

Záber z filmu Citová hodnota. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články