recenzia Citová hodnota Záber z filmu Citová hodnota. Foto: ASFK

recenzia Citová hodnota

Metamoderná intimita

Maxim Záborský

Písmo: A- | A+

Na plátne sa rodinné vzťahy vždy riešia ľahšie než v realite. A zvlášť, ak je jednou z hlavných postáv filmár. V Citovej hodnote, ktorá v Cannes získala Veľkú cenu, sa vďaka tomu trpká rodinná dramédia stáva zároveň filmom o filme.

Po matkinej smrti sa sestry Nora a Agnes po dlhých rokoch opäť stretávajú so svojím otcom, charizmatickým a renomovaným režisérom Gustavom, ktorý pre Noru napísal hlavnú úlohu vo svojom novom projekte. Rolu inšpirovala Gustavova matka a film sa má odohrávať v dome, kde sestry vyrastali. Keď Nora spoluprácu odmietne, jej miesto nahrádza horlivá hollywoodska herečka Rachel Kemp.

Filmy Joachima Triera sa zvyčajne venujú existenciálnym otázkam a exteriorizujú myšlienkové pochody či emocionálne stavy hlavných postáv. Citová hodnota pokračuje v tejto línii. No známa povaha takto postavených príbehov (komplikované rodinné vzťahy, film vo filme) slúži pre Triera ako odrazový mostík pre hravý formalizmus, ktorý sám režisér nazýva „špinavým‟. Scenár napísal Trier so svojím spoluscenáristom Eskilom Vogtom. Jeho štruktúra umožňuje, že film je roztržitý bez toho, aby stratil svoj pôvodný zámer. Do popredia sa dostávajú ľudské momenty, ktoré nás k postavám približujú. A tak je Citová hodnota aj napriek navonok pôsobiacej akademickej utiahnutosti silne emotívnym filmom.

Rovnako silná túžba po zášti aj odpustení

Ak nás ako ľudí definuje tenká hranica medzi myšlienkou a činom, potom nás definuje aj priestor a čas, v ktorých konáme.





Citová hodnota (Affeksjonsverdi, Nórsko/Francúzsko/Dánsko/Nemecko 2025) RÉŽIA Joachim Trier ● SCENÁR Joachim Trier, Eskil Vogt ● KAMERA Kasper Tuxen ● HUDBA Hania Rani ●  STRIH Olivier Bugge Coutté ●  HRAJÚ Renate Reinsve, Stellan Skarsgård, Inga Ibsdotter Lilleaas, Elle Fanning, Anders Danielsen Lie, Jesper Christensen, Lena Endre, Cory Michael Smith
MINUTÁŽ 135 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 8. 1. 2026

Hodnotenie: 85%

Záber z filmu Citová hodnota. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články