recenzia Dream Team

recenzia Dream Team  

Za toto pôjdeme do pekla

Karin Kissová

Písmo: A- | A+

Veta „za toto pôjdeme do pekla“ sa v najnovšej čiernej komédii režiséra Jonáša Karáska skloňuje niekoľkokrát. Aj keď námet filmu Dream Team pôsobí neuveriteľne, vznikol na motívy skutočného prípadu zdravého basketbalového tímu na paralympiáde v roku 2000. Ako si s kontroverznou témou poradil režisér, ktorý predtým pritiahol do kín publikum komédiou  Invalid?

Basketbalový tréner Marek má výbušnú povahu. Pokračuje v línii svojho otca, jeho otca a otca jeho otca, a koleduje si o infarkt priamo počas zápasu. Marek má dvoch synov, s ktorými zdieľa sny o športovej kariére. Teda, aspoň s jedným z nich. Mladší Šimon je fyzicky a mentálne znevýhodnený a túži sa zúčastniť paralympiády v Riu. Marek sa snaží dať dokopy tím, aby sa mohli kvalifikovať, no nedarí sa mu. Svojmu synovi Šimonovi sa chystá oznámiť smutnú správu, lenže Šimon si už nadšene balí kufor na cestu. Vtom dostane Marekov sused, jeho údajný najbližší priateľ, divadelný režisér Daniel, skvelý nápad. A Mareka stiahne vlna lží, z ktorej nedokáže jednoducho vyplávať. S Danielom už nehľadajú do tímu iba znevýhodnených; hľadajú kohokoľvek, kto by bol ochotný znevýhodnenie zahrať. Daniel ich predsa úžasne zrežíruje!

Inšpirované skutočnými udalosťami, ktoré sa stali úplne inak  

Film otvára úvodný titulok: „Inšpirované skutočnými udalosti, ktoré sa stali úplne inak.“ Na čo presne naráža? Na paralympiáde v Sydney v roku 2000 sa objavil prípad španielskeho basketbalového tímu, ktorý tvorili takmer výlučne zdraví hráči. Keď sa tímu darilo a zápas bol už-už vyhraný, tréner ich upozornil, aby ubrali, inak môžu byť podozriví. Podobné výstrahy padli aj v snímke Dream Team. Na rozdiel od filmového príbehu sa o odhalenie skutočného paralympijského podvodu postaral novinár, ktorý sa inkognito votrel do tímu podvodníkov.

S náročnou témou hrania fyzicky či mentálne znevýhodnených sa v minulosti pasovalo už viacero filmov. Jedným z nich je napríklad televízna americká komédia s názvom Bláznivá olympiáda (2005). Hlavná postava má na paralympiáde predstierať hendikep a vyhrať zlatú medailu kvôli stávke svojho strýka. Artovejšie založeným diváčkam a divákom možno napadne film Idioti (1998), ktorý Lars von Trie nakrútil v rámci hnutia Dogma 95. Ani jeden z týchto filmov sa nevyhol výrazným fyzických premenám protagonistov. To sa môže už z počutia zdať problémové v rámci korektnosti a medziľudského rešpektu. V najnovšej snímke Jonáša Karáska túto možnosť zavrhnú hneď na začiatku pri pohľade na skupinku „basketbalistov“ elegantnou vetou (parafrázujem): „Väčšina z vás to ani nemusí predstierať.

Režiséra Jonáša Karáska  evidujeme od úspechu snímky Kandidát (2013) v hlavných úlohách s Marekom Majeským, Michalom Kubovčíkom a Monikou Hilmerovou. Film Invalid z roku 2023 lákal nielen na Gregora Hološku, ktorý sa do role cholerického vozíčkara vžil na sto percent. Invalid okrem toho zaujal  svižným rozprávačským tempom či čiernym humorom. V tomto zmysle nadväzuje Dream Team na predchádzajúce Karáskove snímky.  Nechýba ani kontrast klasickej hudby s akčnými scénami.

Dream Team napísal známy český scenárista Peter Kolečko. V minulosti pracoval na nejednom televíznom (MOST!, 2019) alebo filmovom scenári (Masaryk, 2016). Námet mu poskytol komik a moderátor Jakub Prachař, ktorý vo filme stvárňuje režiséra Daniela. Herecké obsadenie je pestré: v hlavnej úlohe Martin Hofmann, ďalej Petra Polnišová, Miroslav Krobot, Robin Fero a objaví sa aj Zuzana Šebová. A do úlohy Šimona obsadili tvorcovia neherca s Downovým syndrómom Martina Polišenského.

Čierna komédia so srdcom

Dream Team nazvime divácky vďačnou bláznivou čiernou komédiou. Jemný





Dream Team (Slovensko/Česko, 2026)
RÉŽIA Jonáš Karásek ● SCENÁR Petr Kolečko ● NÁMET Jakub Prachař ● KAMERA Martin Žiaran ● HUDBA Jiří Burian ● ZVUK Viktor Krivosudský ● STRIH Matej Beneš ● KOSTÝMY Alexandra Grusková ● PRODUCENTI Petra Polnišová, Juraj Brocko, Jakub Prachař ● HRAJÚ Martin Hofmann, Petra Polnišová, Jakub Prachař, Martin Polišenský, Radek Lajfr, Sara Sandeva, Miroslav Krobot, Ervin Nagy, Bekim Aziri, Robin Ferro, Adi Lekovič, Samuel Procházka, Zuzana Šebová
MINUTÁŽ 127 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 1. 1. 2026

Hodnotenie: 70%

Záber z filmu Dream Team. Foto: Itafilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

4 živly 2026 Festival uvedie v predpremiére aj film Hlavička. Foto: Objectif

4 živly zaostria na tému Generácie s Orlandom aj Hlavičkou

Letný filmový festival 4 živly prinesie do Banskej Štiavnice kolekciu filmov a sprievodných podujatí, ktoré budú venované téme Generácie. V rámci nej festival od 6. do 9. augusta 2026 ponúkne silné generačné výpovede, porovnávanie hodnôt aj medzigeneračný dialóg. V poradí už 28. ročník festivalu sa pozrie aj na vzďaľovanie sa generácií. Schopnosť komunikovať naprieč generáciami sa ukazuje byť vzácnejšou, než kedykoľvek predtým. „4 živly sa aj preto rozhodli venovať svoj 28. ročník práve téme Generácie a výberom filmov i sprievodných akcií chcú svojmu návštevníctvu umožniť porozumieť generáciám mimo tej svojej,“ uviedli organizátori. Wes Anderson aj brazílsky debut Ako tradične, základným princípom programovej skladby je rôznorodosť a zastúpená bude tvorba i výpovede viacerých filmárskych generácií. Adaptácia románu Virginie Woolfovej Orlando (1992) v podaní režisérky Sally Potter je hravou cestou naprieč dejinami. Počas nej skúma premeny identity, rodu i spoločenských očakávaní, s akými sa hlavný hrdina/hrdinka stretáva. Snímka Taká zvláštna rodinka (2001) režiséra Wesa Andersona, v ktorej sa excentrické postavy pokúšajú nájsť cestu jedna k druhej, sleduje spolužitie generácií skutočne svojráznej famílie. Dokumentárny film +–90 (2022) režiséra Mareka Kuboša je jedným zo slovenských zástupcov vo výbere. Venuje pozornosť zrejme najsilnejšej tvorivej skupine slovenských dokumentaristov, známej ako Generácia 90. V slovenskej premiére uvedú 4 živly brazílsku drámu Malu (2024), filmársky debut režiséra...
Generál Golian Cinematik Záber z filmu Generál Golian. Foto: Bright Sight Pictures/Igor Stančík

Cinematik uvedie Generála Goliana, Milovníka aj film o Hanákovi

21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch otvorí očakávaná historická dráma Generál Golian. Nový film režiséra Juraja Štepku prinesie divákom portrét jednej z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. Zároveň pripomenie, že boj za slobodu a demokraciu nie je témou minulosti, ale aj súčasnosti. Historická snímka bude mať na festivale slávnostnú svetovú premiéru za účasti tvorcov a hereckého obsadenia. Film sa vracia do obdobia Slovenského národného povstania. Prostredníctvom postavy generála Jána Goliana približuje dramatické udalosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili dejiny Slovenska. Nesústredí sa však iba na vojenské rozhodnutia, ale aj na osobné dilemy človeka, ktorý nesie zodpovednosť za osudy tisícov ľudí. „Generála Goliana som videl ešte pred niekoľkými mesiacmi a vzápätí som bol presvedčený o tom, že ide o film, ktorý by malo vidieť čo najväčšie spektrum divákov. V čase, keď Európa opäť čelí nárastu extrémizmu, relativizovaniu dejín a neonacistickým prejavom, považujem vznik takéhoto filmu za mimoriadne dôležitý. Oceňujem, že tvorcovia sa nesnažia diváka poučovať ani vytvárať zjednodušujúci historický výklad. Namiesto toho prinášajú silný filmový príbeh, ktorý ukazuje cenu odvahy, zodpovednosti a slobody. Práve takéto filmy dokážu pripomínať, že história nie je uzavretou kapitolou, ale neustále ovplyvňuje našu prítomnosť,“ hovorí člen programového tímu festivalu Peter Konečný. Historickú autentickosť filmu dopĺňa...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Pozerajte sa… a budú vás bolieť ruky

Charakteristike roku 1976 ako obdobia „upevňovania normalizačného režimu s dominanciou hegemónie komunistickej strany na čele s Gustávom Husákom“ vybrané týždenníky plne zodpovedajú. Je – v tom období – samozrejmé, že atmosféru pred blížiacim sa zjazdom vládnucej strany bolo treba podporiť monotematickými žurnálmi (č. 7 o dejinách hnutia z archívov, č. 9 a 11 o záväzkoch) či reportážami z krajských konferencií KSS (č. 12). Ale absolútna prevaha šotov z priemyselných závodov, ktorú prezentovala šestica (aj) renomovaných režisérov, je predsa nečakaná: nová cementáreň na Záhorí, nová pórobetónka v Zemianskych Kostolanoch (Tvf č. 3), nábytkáreň Mier v Topoľčanoch (č. 4), mostáreň Brezno a CHZJD v Bratislave (č. 5), vagónka Poprad a nový závod vo Svite (č. 6), Trikota Vrbové, Odevné závody Trenčín (č. 10), Elektrosvit Nové Zámky (č. 11). Žiadne novinky zo zahraničia, len kde-tu „pozdrav“ z krajiny Sovietov. Aj ten výsostne politického charakteru, súvisel s XXV. zjazdom komunistov (č. 8). Výnimkou sú v tom istom čísle karikatúry známeho a populárneho herca a operného speváka Františka Zvaríka: Maľované na scenári a reportáž z festivalu politickej piesne v Martine, na ktorom boli (prekvapivo?) úspešní Karol Duchoň a Marcela Lajferová. Ceny za rozhlasovú dramatickú tvorbu udelil Literárny fond režisérovi Jozefovi Dánayovi a hercom Ctiborovi Filčíkovi a Štefanovi Kvietikovi. Na Filmovej jari na dedine potom uviedli film Zora Záhona Tetované časom. A aby ani hudobníci v hanbe nezostali, zostavu...
Zobraziť všetky články