recenzia Dream Team

recenzia Dream Team  

Za toto pôjdeme do pekla

Karin Kissová

Písmo: A- | A+

Veta „za toto pôjdeme do pekla“ sa v najnovšej čiernej komédii režiséra Jonáša Karáska skloňuje niekoľkokrát. Aj keď námet filmu Dream Team pôsobí neuveriteľne, vznikol na motívy skutočného prípadu zdravého basketbalového tímu na paralympiáde v roku 2000. Ako si s kontroverznou témou poradil režisér, ktorý predtým pritiahol do kín publikum komédiou  Invalid?

Basketbalový tréner Marek má výbušnú povahu. Pokračuje v línii svojho otca, jeho otca a otca jeho otca, a koleduje si o infarkt priamo počas zápasu. Marek má dvoch synov, s ktorými zdieľa sny o športovej kariére. Teda, aspoň s jedným z nich. Mladší Šimon je fyzicky a mentálne znevýhodnený a túži sa zúčastniť paralympiády v Riu. Marek sa snaží dať dokopy tím, aby sa mohli kvalifikovať, no nedarí sa mu. Svojmu synovi Šimonovi sa chystá oznámiť smutnú správu, lenže Šimon si už nadšene balí kufor na cestu. Vtom dostane Marekov sused, jeho údajný najbližší priateľ, divadelný režisér Daniel, skvelý nápad. A Mareka stiahne vlna lží, z ktorej nedokáže jednoducho vyplávať. S Danielom už nehľadajú do tímu iba znevýhodnených; hľadajú kohokoľvek, kto by bol ochotný znevýhodnenie zahrať. Daniel ich predsa úžasne zrežíruje!

Inšpirované skutočnými udalosťami, ktoré sa stali úplne inak  

Film otvára úvodný titulok: „Inšpirované skutočnými udalosti, ktoré sa stali úplne inak.“ Na čo presne naráža? Na paralympiáde v Sydney v roku 2000 sa objavil prípad španielskeho basketbalového tímu, ktorý tvorili takmer výlučne zdraví hráči. Keď sa tímu darilo a zápas bol už-už vyhraný, tréner ich upozornil, aby ubrali, inak môžu byť podozriví. Podobné výstrahy padli aj v snímke Dream Team. Na rozdiel od filmového príbehu sa o odhalenie skutočného paralympijského podvodu postaral novinár, ktorý sa inkognito votrel do tímu podvodníkov.

S náročnou témou hrania fyzicky či mentálne znevýhodnených sa v minulosti pasovalo už viacero filmov. Jedným z nich je napríklad televízna americká komédia s názvom Bláznivá olympiáda (2005). Hlavná postava má na paralympiáde predstierať hendikep a vyhrať zlatú medailu kvôli stávke svojho strýka. Artovejšie založeným diváčkam a divákom možno napadne film Idioti (1998), ktorý Lars von Trie nakrútil v rámci hnutia Dogma 95. Ani jeden z týchto filmov sa nevyhol výrazným fyzických premenám protagonistov. To sa môže už z počutia zdať problémové v rámci korektnosti a medziľudského rešpektu. V najnovšej snímke Jonáša Karáska túto možnosť zavrhnú hneď na začiatku pri pohľade na skupinku „basketbalistov“ elegantnou vetou (parafrázujem): „Väčšina z vás to ani nemusí predstierať.“

Režiséra Jonáša Karáska  evidujeme od úspechu snímky Kandidát (2013) v hlavných úlohách s Marekom Majeským, Michalom Kubovčíkom a Monikou Hilmerovou. Film Invalid z roku 2023 lákal nielen na Gregora Hološku, ktorý sa do role cholerického vozíčkara vžil na sto percent. Invalid okrem toho zaujal  svižným rozprávačským tempom či čiernym humorom. V tomto zmysle nadväzuje Dream Team na predchádzajúce Karáskove snímky.  Nechýba ani kontrast klasickej hudby s akčnými scénami.

Dream Team napísal známy český scenárista Peter Kolečko. V minulosti pracoval na nejednom televíznom (MOST!, 2019) alebo filmovom scenári (Masaryk, 2016). Námet mu poskytol komik a moderátor Jakub Prachař, ktorý vo filme stvárňuje režiséra Daniela. Herecké obsadenie je pestré: v hlavnej úlohe Martin Hofmann, ďalej Petra Polnišová, Miroslav Krobot, Robin Fero a objaví sa aj Zuzana Šebová. A do úlohy Šimona obsadili tvorcovia neherca s Downovým syndrómom Martina Polišenského.

Čierna komédia so srdcom

Dream Team nazvime divácky vďačnou bláznivou čiernou komédiou. Jemný





Dream Team (Slovensko/Česko, 2026)
RÉŽIA Jonáš Karásek ● SCENÁR Petr Kolečko ● NÁMET Jakub Prachař ● KAMERA Martin Žiaran ● HUDBA Jiří Burian ● ZVUK Viktor Krivosudský ● STRIH Matej Beneš ● KOSTÝMY Alexandra Grusková ● PRODUCENTI Petra Polnišová, Juraj Brocko, Jakub Prachař ● HRAJÚ Martin Hofmann, Petra Polnišová, Jakub Prachař, Martin Polišenský, Radek Lajfr, Sara Sandeva, Miroslav Krobot, Ervin Nagy, Bekim Aziri, Robin Ferro, Adi Lekovič, Samuel Procházka, Zuzana Šebová
MINUTÁŽ 127 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 1. 1. 2026

Hodnotenie: 70%

Záber z filmu Dream Team. Foto: Itafilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články