recenzia Hlas hind Radžab Záber z filmu Hlas Hind Radžab. Foto: ASFK

recenzia Hlas Hind Radžab

Boj o sympatie sveta rozdeleného konfliktom

Viera Langerová

Písmo: A- | A+

Nahrávka s hlasom palestínskeho dievčatka, uväzneného v aute, pod paľbou izraelskej armády, kolovala na internete pred vznikom filmu Hlas Hind Radžab ako dôkaz neľudského zaobchádzania s civilným obyvateľstvom v Gaze. Na telefóne ju mali pracovníci Červeného polmesiaca na Západnom brehu a dozvedeli sa, že všetci okolo sú mŕtvi, celá rodina jej strýka, vrátane ich detí. Z tohto záznamu vychádza film tuniskej režisérky Kaouther Ben Hania.

Ikonický plagát k propalestínskemu hnutiu

Sledujeme vlastne celý čas pár zamestnancov záchranky, traumatizovaných celou situáciou a  najmä svojou bezmocnosťou pre dievčatko čokoľvek urobiť. Je tu Omar, ktorý zdvihne telefón ako prvý a následne sa snaží presvedčiť šéfa Mahdiho, aby na miesto poslal sanitku so záchranármi. On vytrvale odmieta, lebo sa musí držať prísnych predpisov a na vyslanie sanitky do takto rizikového prostredia treba mať najrôznejšie povolenia. Nechce riskovať ďalšie životy. Rozhnevanému Omarovi ukazuje portréty mŕtvych záchranárov, ktorí zomreli pri zásahoch. Spor medzi dvoma mužmi je v podstate jedinou „dodanou“ dramatickou zápletkou. Nakoniec povolenie príde a k rozstrieľanému autu mieri sanitka. Chvíľu ju sledujú na monitore, ale potom pohyb ustane. Nevedia, len tušia, čo sa stalo.

Inak je obsah filmu lokalizovaný do jednej miestnosti a sústredený na rozhovor s dievčatkom. Pri telefóne sa vystrieda niekoľko záchrancov, snažia sa s vystrašeným dievčatkom hovoriť, jedna zo žien sa s ním dokonca modlí. Hlas však jednako v závere končí a my vidíme len dokumentačné fotografie, vraky ako sanitky, tak auta s dievčatkom a rodinou.

Význam a intenzita filmu vyplývajú teda viac z jeho kontextu než zo samotného dramatického príbehu. Ten je statický, nemá výraznejšie rozvinutie a nesnaží sa ani o nejaký „vnútrodramatický“ presah. Pôsobí viac ako ikonický plagát k propalestínskemu hnutiu s jasným protiizraelským posolstvom. Jeho význam





Hlas Hind Radžab (Sawt al-Hind Rajab, Tunisko/Francúzsko, 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Kaouther Ben Hania ● KAMERA Juan Sarmiento G. ● HUDBA Amin Bouhafa ● STRIH Qutaiba Barhamji ● HRAJÚ Clara Khoury, Saja Kilani, Motaz Malhees, Amer Hlehel
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 19. marca 2026
MINUTÁŽ 89. min

Hodnotenie: 40%

Záber z filmu Hlas Hind Radžab. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Nevďačné bytosti Dexter Franc a Barry Ward vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK

recenzia Nevďačné bytosti

Nový film slovinského režiséra Olma Omerzu Nevďačné bytosti prenáša diváka do dôverne známeho kempu na pobreží Jadranu, aby mu ukázal, ako osamelé môžu byť naše najbližšie vzťahy. Čerstvo rozvedený otec (Barry Ward) berie deti na spoločnú dovolenku pri mori, aby utužil natrhnuté puto a nestratil svoje krehké postavenie hlavy rodiny. Potom čo sa sedemnásťročná Klára (Dexter Franc) zamiluje do miestneho mladíka Denisa (Timon Šturbej), sa dej vyostruje a prostredníctvom rozprávania s kompaktnou atmosférou divákovi predostiera medzigeneračný príbeh o láske a o tom, čo všetko je človek schopný spraviť, aby ju ochránil. Čo keď je láska práve o tom, aby sme druhým dovolili bezpečne zlyhať? V poradí piaty celovečerný film Olma Omerzu nadväzuje na režisérovu predošlú tvorbu, ktorú sofistikovane posúva do novej, artovej podoby. Snímka uvedená na medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiáne potvrdzuje režisérovo silné postavenie na nezávislej filmovej scéne. Omerzu rezignuje na divácke očakávania a svojským štýlom predkladá tému rodičovstva, záväzku a slobody, ktorú rodinné vzťahy často obmedzujú. Komunikácia je základ Príbeh dvojjazyčnej rodiny aktuálnym a mnohovrstevnatým spôsobom spracúva myšlienku neschopnosti komunikovať a odcudzenia, ktoré vo vzťahoch vytvára. Otec nevie po česky, mama je zo Slovenska a deti spolu napriek spoločnému jazyku sotva prehovoria. Mladší brat Theo je v zásade bezproblémový, ale vďaka tomu, žiaľ, aj neviditeľný, zatiaľ čo staršia Klára trpí poruchou...
Bábkoherci Ivan Martinka a Mirka Dudková s Kukom pri nakrúcaní filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Sofia Bencsik

reportáž Kuko, Drobček a Raťafák sa hlásia k popkultúre

Tri starnúce televízne hviezdy spojila filmovačka. Legendárne bábky sa zamýšľajú nad tým, či sú od macochy a či ich tu ešte vôbec potrebujeme. Píše sa rok 2009 a prezidentská kampaň na Slovensku beží v plnom prúde. Prekvapivo sa do nej zapája aj akési neohrabané, večne rozškľabené indivíduum s riedkym páperovým účesom. Zlaté časy má už za sebou, no vždy sa odkiaľsi vynorí, jedného postraší, druhého rozosmeje, tretiemu nedá pokoj, štvrtého nahnevá, piatemu aj traumu spôsobí. Svojím nadčasovým sloganom však aj dnes vystihuje pointu dňa: „Raťafák – váš prezident a naozajstná bábka.“ Anomálie Ak vám naskočila v mysli figúra z televíznej obrazovky, hádate správne. Raťafák Plachta telom pripomína človeka, má však viacero fyzických anomálií – dlhý krk, výraznú spodnú čeľusť, dva veľké hrby ako ramená. Rád sa smeje a má ľúbozvučnú slovenčinu. V 80. rokoch minulého storočia účinkoval v televíznom cykle Slniečko na rukavičke, svojským humorom sprostredkúval pre deti výchovné posolstvá, až kým reláciu z vyššej moci nezrušili. Bábku si po istom čase našiel internet a jej popularita sa udržiavala nekontrolovane, dokonca sa dostala do youtubového výberu Top 20 „neúmyselne znepokojujúcich detských postáv z celého sveta“ s niekoľkými miliónmi pozretí. Teraz bude jedným z troch hlavných hrdinov bábkového filmu pre dospelých. Volá sa Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Premiéru v kinách bude mať v lete. Návrat...
Zobraziť všetky články