recenzia Hlas hind Radžab Záber z filmu Hlas Hind Radžab. Foto: ASFK

recenzia Hlas Hind Radžab

Boj o sympatie sveta rozdeleného konfliktom

Viera Langerová

Písmo: A- | A+

Nahrávka s hlasom palestínskeho dievčatka, uväzneného v aute, pod paľbou izraelskej armády, kolovala na internete pred vznikom filmu Hlas Hind Radžab ako dôkaz neľudského zaobchádzania s civilným obyvateľstvom v Gaze. Na telefóne ju mali pracovníci Červeného polmesiaca na Západnom brehu a dozvedeli sa, že všetci okolo sú mŕtvi, celá rodina jej strýka, vrátane ich detí. Z tohto záznamu vychádza film tuniskej režisérky Kaouther Ben Hania.

Ikonický plagát k propalestínskemu hnutiu

Sledujeme vlastne celý čas pár zamestnancov záchranky, traumatizovaných celou situáciou a  najmä svojou bezmocnosťou pre dievčatko čokoľvek urobiť. Je tu Omar, ktorý zdvihne telefón ako prvý a následne sa snaží presvedčiť šéfa Mahdiho, aby na miesto poslal sanitku so záchranármi. On vytrvale odmieta, lebo sa musí držať prísnych predpisov a na vyslanie sanitky do takto rizikového prostredia treba mať najrôznejšie povolenia. Nechce riskovať ďalšie životy. Rozhnevanému Omarovi ukazuje portréty mŕtvych záchranárov, ktorí zomreli pri zásahoch. Spor medzi dvoma mužmi je v podstate jedinou „dodanou“ dramatickou zápletkou. Nakoniec povolenie príde a k rozstrieľanému autu mieri sanitka. Chvíľu ju sledujú na monitore, ale potom pohyb ustane. Nevedia, len tušia, čo sa stalo.

Inak je obsah filmu lokalizovaný do jednej miestnosti a sústredený na rozhovor s dievčatkom. Pri telefóne sa vystrieda niekoľko záchrancov, snažia sa s vystrašeným dievčatkom hovoriť, jedna zo žien sa s ním dokonca modlí. Hlas však jednako v závere končí a my vidíme len dokumentačné fotografie, vraky ako sanitky, tak auta s dievčatkom a rodinou.

Význam a intenzita filmu vyplývajú teda viac z jeho kontextu než zo samotného dramatického príbehu. Ten je statický, nemá výraznejšie rozvinutie a nesnaží sa ani o nejaký „vnútrodramatický“ presah. Pôsobí viac ako ikonický plagát k propalestínskemu hnutiu s jasným protiizraelským posolstvom. Jeho význam





Hlas Hind Radžab (Sawt al-Hind Rajab, Tunisko/Francúzsko, 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Kaouther Ben Hania ● KAMERA Juan Sarmiento G. ● HUDBA Amin Bouhafa ● STRIH Qutaiba Barhamji ● HRAJÚ Clara Khoury, Saja Kilani, Motaz Malhees, Amer Hlehel
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 19. marca 2026
MINUTÁŽ 89. min

Hodnotenie: 40%

Záber z filmu Hlas Hind Radžab. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články