recenzia Hlas hind Radžab Záber z filmu Hlas Hind Radžab. Foto: ASFK

recenzia Hlas Hind Radžab

Boj o sympatie sveta rozdeleného konfliktom

Viera Langerová

Písmo: A- | A+

Nahrávka s hlasom palestínskeho dievčatka, uväzneného v aute, pod paľbou izraelskej armády, kolovala na internete pred vznikom filmu Hlas Hind Radžab ako dôkaz neľudského zaobchádzania s civilným obyvateľstvom v Gaze. Na telefóne ju mali pracovníci Červeného polmesiaca na Západnom brehu a dozvedeli sa, že všetci okolo sú mŕtvi, celá rodina jej strýka, vrátane ich detí. Z tohto záznamu vychádza film tuniskej režisérky Kaouther Ben Hania.

Ikonický plagát k propalestínskemu hnutiu

Sledujeme vlastne celý čas pár zamestnancov záchranky, traumatizovaných celou situáciou a  najmä svojou bezmocnosťou pre dievčatko čokoľvek urobiť. Je tu Omar, ktorý zdvihne telefón ako prvý a následne sa snaží presvedčiť šéfa Mahdiho, aby na miesto poslal sanitku so záchranármi. On vytrvale odmieta, lebo sa musí držať prísnych predpisov a na vyslanie sanitky do takto rizikového prostredia treba mať najrôznejšie povolenia. Nechce riskovať ďalšie životy. Rozhnevanému Omarovi ukazuje portréty mŕtvych záchranárov, ktorí zomreli pri zásahoch. Spor medzi dvoma mužmi je v podstate jedinou „dodanou“ dramatickou zápletkou. Nakoniec povolenie príde a k rozstrieľanému autu mieri sanitka. Chvíľu ju sledujú na monitore, ale potom pohyb ustane. Nevedia, len tušia, čo sa stalo.

Inak je obsah filmu lokalizovaný do jednej miestnosti a sústredený na rozhovor s dievčatkom. Pri telefóne sa vystrieda niekoľko záchrancov, snažia sa s vystrašeným dievčatkom hovoriť, jedna zo žien sa s ním dokonca modlí. Hlas však jednako v závere končí a my vidíme len dokumentačné fotografie, vraky ako sanitky, tak auta s dievčatkom a rodinou.

Význam a intenzita filmu vyplývajú teda viac z jeho kontextu než zo samotného dramatického príbehu. Ten je statický, nemá výraznejšie rozvinutie a nesnaží sa ani o nejaký „vnútrodramatický“ presah. Pôsobí viac ako ikonický plagát k propalestínskemu hnutiu s jasným protiizraelským posolstvom. Jeho význam





Hlas Hind Radžab (Sawt al-Hind Rajab, Tunisko/Francúzsko, 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Kaouther Ben Hania ● KAMERA Juan Sarmiento G. ● HUDBA Amin Bouhafa ● STRIH Qutaiba Barhamji ● HRAJÚ Clara Khoury, Saja Kilani, Motaz Malhees, Amer Hlehel
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 19. marca 2026
MINUTÁŽ 89. min

Hodnotenie: 40%

Záber z filmu Hlas Hind Radžab. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kino Lumière august 2026 Záber z filmu Odysea. Foto CinemArt SK

tipy z Kina Lumière 35 mm Odysea, Orlando aj Povstanie v kraťasoch

Kino Lumière aj v auguste ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza osem až dvanásť projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy z Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Najlepšie filmy za tri eurá V auguste končí tradičný cyklus kina Leto v Lumièri za 3 eurá, ktorý ponúka pomerne nové snímky za výhodnú cenu. Počas dvoch predchádzajúcich mesiacov sa do rebríčka jeho najnavštevovanejších filmov dostalo päť titulov, ktoré si pripomenieme aj v auguste. Premieta sa francúzska komediálna dráma Thierryho Klifu Najbohatšia žena na svete (2025) s Isabelle Huppert v hlavnej úlohe. Takisto film Joachima Triera Najhorší človek na svete (2021), ktorý preslávil nórsku herečku Renate Reinsve. V programe je aj psychologická dráma Asghara Farhadiho Všetci to vedia (2018) s Penélope Cruz a Javierom Bardemom v úlohe manželov. A výborné ohlasy majú poetický film Wima Wendersa Dokonalé dni (2023) i slovenský film Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja (2025). Záber z filmu Sirat. Foto: Filmtopia Premietať budeme aj výnimočný apokalyptický film Sirat (2025) Olivera Laxeho. Vďaka elektronickej hudbe a sugestívnemu spôsobu rozprávania pribije divákov a diváčky do sedadiel. V programe sú aj erotická dráma Benedetta (2021) Paula Verhoevena,...
Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Zobraziť všetky články