recenzia Hlas hind Radžab Záber z filmu Hlas Hind Radžab. Foto: ASFK

recenzia Hlas Hind Radžab

Boj o sympatie sveta rozdeleného konfliktom

Viera Langerová

Písmo: A- | A+

Nahrávka s hlasom palestínskeho dievčatka, uväzneného v aute, pod paľbou izraelskej armády, kolovala na internete pred vznikom filmu Hlas Hind Radžab ako dôkaz neľudského zaobchádzania s civilným obyvateľstvom v Gaze. Na telefóne ju mali pracovníci Červeného polmesiaca na Západnom brehu a dozvedeli sa, že všetci okolo sú mŕtvi, celá rodina jej strýka, vrátane ich detí. Z tohto záznamu vychádza film tuniskej režisérky Kaouther Ben Hania.

Ikonický plagát k propalestínskemu hnutiu

Sledujeme vlastne celý čas pár zamestnancov záchranky, traumatizovaných celou situáciou a  najmä svojou bezmocnosťou pre dievčatko čokoľvek urobiť. Je tu Omar, ktorý zdvihne telefón ako prvý a následne sa snaží presvedčiť šéfa Mahdiho, aby na miesto poslal sanitku so záchranármi. On vytrvale odmieta, lebo sa musí držať prísnych predpisov a na vyslanie sanitky do takto rizikového prostredia treba mať najrôznejšie povolenia. Nechce riskovať ďalšie životy. Rozhnevanému Omarovi ukazuje portréty mŕtvych záchranárov, ktorí zomreli pri zásahoch. Spor medzi dvoma mužmi je v podstate jedinou „dodanou“ dramatickou zápletkou. Nakoniec povolenie príde a k rozstrieľanému autu mieri sanitka. Chvíľu ju sledujú na monitore, ale potom pohyb ustane. Nevedia, len tušia, čo sa stalo.

Inak je obsah filmu lokalizovaný do jednej miestnosti a sústredený na rozhovor s dievčatkom. Pri telefóne sa vystrieda niekoľko záchrancov, snažia sa s vystrašeným dievčatkom hovoriť, jedna zo žien sa s ním dokonca modlí. Hlas však jednako v závere končí a my vidíme len dokumentačné fotografie, vraky ako sanitky, tak auta s dievčatkom a rodinou.

Význam a intenzita filmu vyplývajú teda viac z jeho kontextu než zo samotného dramatického príbehu. Ten je statický, nemá výraznejšie rozvinutie a nesnaží sa ani o nejaký „vnútrodramatický“ presah. Pôsobí viac ako ikonický plagát k propalestínskemu hnutiu s jasným protiizraelským posolstvom. Jeho význam





Hlas Hind Radžab (Sawt al-Hind Rajab, Tunisko/Francúzsko, 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Kaouther Ben Hania ● KAMERA Juan Sarmiento G. ● HUDBA Amin Bouhafa ● STRIH Qutaiba Barhamji ● HRAJÚ Clara Khoury, Saja Kilani, Motaz Malhees, Amer Hlehel
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 19. marca 2026
MINUTÁŽ 89. min

Hodnotenie: 40%

Záber z filmu Hlas Hind Radžab. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Cinematik 2026 ceny SFÚ Igor Luther. Foto: Punkchart films

Víťazmi Cinematiku 2026 sú Fatherland, Igor a potom a Musíme prežiť

Najlepším slovenským dokumentom na MFF Cinematik 2026 sa stal portrét zosnulého kameramana Igora Luthera Igor a potom v réžii Ivana Ostrochovského. Ceny festival vyhlásil v sobotu 12. septembra. Pokračuje však až do nedele, keď uvedie tiež ocenené snímky. Neskôr ešte vyhlási víťaza ceny publika. „Igor Luther bol fascinujúci a komplikovaný človek, ktorý žil v komplikovanejšej dobe ako žijeme my a napriek tomu sa tej komplikovanosti nebál a v podstate sa z nej tešil a bral to ako výzvu meniť veci k lepšiemu a pre mňa to je veľmi inšpirujúce,“ povedal režisér a producent snímky Ostrochovský pri preberaní ceny Cinematik.doc. O cene rozhodovala trojčlenná medzinárodná porota – distribútorka Michaela Čajková, kameraman Norbert Hudec a filmový kurátor Christopher Small. Snímka Igor a potom vznikla v slovensko-českej koprodukcii. Jej koproducentom je Slovenský filmový ústav. Svetoznámy slovenský kameraman Igor Luther stál za kamerou v snímkach ako Vtáčkovia, siroty a blázni Juraja Jakubiska, Plechový bubienok Volkera Schlöndorffa či Danton Andrzeja Wajdu. Snímka Igor a potom vznikala pôvodne pod názvom Autoportrét a mal ju o sebe nakrútiť sám Luther. Nakoniec túto úlohu na seba prevzal Ostrochovský. „Igor bol už posledné dva roky svojho života vážne chorý a pochopili sme, že ten film musíme natočiť my. Bolo pre nás nepredstaviteľné, aby dokument o v podstate najúspešnejšom slovenskom filmárovi nevznikol,“ povedal Ostrochovský pre Filmsk.sk po uvedení...
Zobraziť všetky články