recenzia Hranice vernosti. Záber z filmu Hranice vernosti. Foto: Dayhey

recenzia Hranice vernosti

Otvorený vzťah si vyžaduje otvorené rozhovory

Lenka Bednárová

Písmo: A- | A+

O akých témach sa v rodinách nerozpráva? A aké sú dôvody mlčania? Diana Fabiánová si do svojich filmov vyberá témy, ktorým sa bežne vyhýbame, pretože ich sprevádzajú nepríjemné pocity. Veľmi dobre si však uvedomuje, že dopredu nás neposúva pohodlie, ale naopak, diskomfort. Kým vo svojom debute Mesiac v nás (2009) otvorila tému menštruácie, v snímke Hranice vernosti skúma pevnosť a hranice svojho vlastného partnerského vzťahu.

Nie je to náhoda. Vzťahom a zoznamovaniu sa Diana Fabiánová venuje dlhodobo. Organizuje zoznamovacie podujatia a v prieskume o nevere na niekoľkotisícovej vzorke zistila, že približne polovica ľudí zažila vo vzťahu neveru. Navonok dokonalé vzťahy pod povrchom často trpia a rozpadávajú sa pod tlakom mlčania a klamstiev. Toto, aj autorkine vnútorné presvedčenie, že celoživotný monogamný vzťah je neudržateľný, stálo v zárodkoch dokumentu Hranice vernosti.

Normálna rodina alebo tri generácie v jednom dome

O tom, že ide o tému, ktorej sa obávame, svedčí aj to, že respondenti a respondentky, s ktorými sa režisérka o nevere rozprávala, nemali odvahu hovoriť na kameru. A tak ju namierila na seba a svoju rodinu a nakrútila autobiografický časozber, ktorý vznikal takmer osem rokov. Intímny príbeh manželského páru, ktorý sa rozhodne pre otvorený vzťah pozýva publikum, aby prehodnocovalo vlastné vzťahy, tajomstvá, tabu či postoje k pravde.

„Neexistuje normálna rodina,“ cituje režisérka vo filme svojho otca, uznávaného psychológa.  To, čo považujeme za normálne, do nás vkladá nielen spoločnosť či kultúra, ale aj rodina, v ktorej vyrastáme. Režisérka žije v trojgeneračnom dome. Ten z dnešného pohľadu do šablóny normy nepasuje, hoci pár desiatok rokov späť by sme takýto spôsob spolužitia vnímali ako tradičný. Rodina je tu živým organizmom, ktorý sa neustále mení. Vyžaduje si starostlivosť vo forme prehodnocovania, hľadania a skúmania nových teritórií, ale aj nastavovania si vlastných hraníc a sledovaní nielen svojich potrieb, ale aj potrieb svojich blízkych.

Sila v odvahe ukázať slabosti

Režisérka je rozprávačkou príbehu a je zároveň aj tou, ktorá do rodiny prináša nové výzvy a otázky. V prvej časti vedie dialóg predovšetkým so svojím manželom. Nastavujú si spoločné pravidlá, ktoré, ak sa pre otvorený vzťah rozhodnú, budú musieť dodržať. Či sa im to podarí, neprezradím. Hoci motivácie každého z nich môžu byť rôzne a režisérka vo filme odkrýva skôr tie svoje, je dôležité, aby bola dohoda rovnocenná a dobrovoľná. Raz nakrúca ona, keď vyprevádza svojho muža za inou ženou. Inokedy na telefón zaznamenáva situácie on a niekedy kamera sníma oboch. Zachytáva rozpaky, očakávania, chvíle radosti, ale aj náročné debaty, nepohodlie, konflikty a udalosti, ktoré by najradšej zostali zabudnuté.

Rodina na prvom mieste

Hranice vernosti sú oveľa viac než len filmom o nevere či o otvorenom vzťahu. Sledujeme





Hranice vernosti (Slovensko, 2025)
RÉŽIA Diana Fabiánová ● SCENÁR Diana Fabiánová, Phil Jandaly ● KAMERA A ZVUK Tomáš Kobza ● HUDBA Ľubica Čekovská ● STRIH Phil Jandaly ● PRODUCENTKA Silvia Panáková ● KOPRODUCENTKY Diana Fabiánová, Lucia Zubáková  ● ÚČINKUJÚ Diana Fabiánová, Tomáš Kobza
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 27. novembra 2025
MINUTÁŽ 80. min

Záber z filmu Hranice vernosti. Foto: Dayhey

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články