recenzia Hranice vernosti. Záber z filmu Hranice vernosti. Foto: Dayhey

recenzia Hranice vernosti

Otvorený vzťah si vyžaduje otvorené rozhovory

Lenka Bednárová

Písmo: A- | A+

O akých témach sa v rodinách nerozpráva? A aké sú dôvody mlčania? Diana Fabiánová si do svojich filmov vyberá témy, ktorým sa bežne vyhýbame, pretože ich sprevádzajú nepríjemné pocity. Veľmi dobre si však uvedomuje, že dopredu nás neposúva pohodlie, ale naopak, diskomfort. Kým vo svojom debute Mesiac v nás (2009) otvorila tému menštruácie, v snímke Hranice vernosti skúma pevnosť a hranice svojho vlastného partnerského vzťahu.

Nie je to náhoda. Vzťahom a zoznamovaniu sa Diana Fabiánová venuje dlhodobo. Organizuje zoznamovacie podujatia a v prieskume o nevere na niekoľkotisícovej vzorke zistila, že približne polovica ľudí zažila vo vzťahu neveru. Navonok dokonalé vzťahy pod povrchom často trpia a rozpadávajú sa pod tlakom mlčania a klamstiev. Toto, aj autorkine vnútorné presvedčenie, že celoživotný monogamný vzťah je neudržateľný, stálo v zárodkoch dokumentu Hranice vernosti.

Normálna rodina alebo tri generácie v jednom dome

O tom, že ide o tému, ktorej sa obávame, svedčí aj to, že respondenti a respondentky, s ktorými sa režisérka o nevere rozprávala, nemali odvahu hovoriť na kameru. A tak ju namierila na seba a svoju rodinu a nakrútila autobiografický časozber, ktorý vznikal takmer osem rokov. Intímny príbeh manželského páru, ktorý sa rozhodne pre otvorený vzťah pozýva publikum, aby prehodnocovalo vlastné vzťahy, tajomstvá, tabu či postoje k pravde.

„Neexistuje normálna rodina,“ cituje režisérka vo filme svojho otca, uznávaného psychológa.  To, čo považujeme za normálne, do nás vkladá nielen spoločnosť či kultúra, ale aj rodina, v ktorej vyrastáme. Režisérka žije v trojgeneračnom dome. Ten z dnešného pohľadu do šablóny normy nepasuje, hoci pár desiatok rokov späť by sme takýto spôsob spolužitia vnímali ako tradičný. Rodina je tu živým organizmom, ktorý sa neustále mení. Vyžaduje si starostlivosť vo forme prehodnocovania, hľadania a skúmania nových teritórií, ale aj nastavovania si vlastných hraníc a sledovaní nielen svojich potrieb, ale aj potrieb svojich blízkych.

Sila v odvahe ukázať slabosti

Režisérka je rozprávačkou príbehu a je zároveň aj tou, ktorá do rodiny prináša nové výzvy a otázky. V prvej časti vedie dialóg predovšetkým so svojím manželom. Nastavujú si spoločné pravidlá, ktoré, ak sa pre otvorený vzťah rozhodnú, budú musieť dodržať. Či sa im to podarí, neprezradím. Hoci motivácie každého z nich môžu byť rôzne a režisérka vo filme odkrýva skôr tie svoje, je dôležité, aby bola dohoda rovnocenná a dobrovoľná. Raz nakrúca ona, keď vyprevádza svojho muža za inou ženou. Inokedy na telefón zaznamenáva situácie on a niekedy kamera sníma oboch. Zachytáva rozpaky, očakávania, chvíle radosti, ale aj náročné debaty, nepohodlie, konflikty a udalosti, ktoré by najradšej zostali zabudnuté.

Rodina na prvom mieste

Hranice vernosti sú oveľa viac než len filmom o nevere či o otvorenom vzťahu. Sledujeme





Hranice vernosti (Slovensko, 2025)
RÉŽIA Diana Fabiánová ● SCENÁR Diana Fabiánová, Phil Jandaly ● KAMERA A ZVUK Tomáš Kobza ● HUDBA Ľubica Čekovská ● STRIH Phil Jandaly ● PRODUCENTKA Silvia Panáková ● KOPRODUCENTKY Diana Fabiánová, Lucia Zubáková  ● ÚČINKUJÚ Diana Fabiánová, Tomáš Kobza
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 27. novembra 2025
MINUTÁŽ 80. min

Záber z filmu Hranice vernosti. Foto: Dayhey

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články