slovenský hraný film 2025 Zuzana Hozová vo filme Jadwiga - čarodejnica z Beskýd. Foto: Beskyd Film

recenzia Jadwiga, čarodejnica z Beskýd

Naráža na fakty a predsa čaruje

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Režisér filmu Jadwiga, čarodejnica z Beskýd Petr Turoň vsadil na osobnú výpoveď o hraniciach čiernej mágie.

Okolo Mostov u Jablunkova je krásne, veď sa tu stretávajú hranice troch krajín v jadre Strednej Európy. Sychravá temnota sa prelína so sviežou horskou náladou, ľudia sú rázni, tvrdí, ošľahaní vetrom, vycvičení prírodou. Majú aj vlastné nárečie, typické pre česko-slovensko-poľské pomedzie. Človeka v ňom prirodzene obklopí magická atmosféra umocnená krásou pohoria Beskýd. A v takej sa odohráva aj príbeh filmu Jadwiga, čarodejnica z Beskýd. Rozpráva o tom, ako sa v praxi detektíva dá vyrovnať s prípadom, pri ktorom fakty narážajú na čiernu mágiu.

Za všetkým hľadaj prekážky

Pred dvadsiatimi rokmi sa vyšetrovateľ Pavel chopil zločinu spojenému s čiernou mágiou. Je to jediný z mnohých, ktorý sa mu počas kariéry nepodarilo vyriešiť. Dnes Pavel ako vyšetrovateľ prednáša aj na univerzite. A najmä píše knihu o sebe ako profíkovi v centre prípadov, ktoré úspešne uzavrel. Okolnosti ho však opäť lákajú na miesta, ktoré z nevyriešeného prípadu dobre pozná. A tak sa vracia do okolia obce Mosty u Jablunkova.

S najnovším prideleným prípadom po rokoch narazil na minulosť, presnejšie na bosorácke praktiky ukryté v hlbinách beskydských hôr. Stopy vedú k Jadwige, čarodejnici z Beskýd. V pátraní ho sprevádza mladá študentka. Nastavuje zrkadlo, dáva relevantné otázky, ponúka indície, ale aj zneisťuje jeho kroky a komplikuje mu proces písania knihy. Za všetkým sa napokon skrýva aj sila prekonať prekážky, nadviazať hodnotné medziľudské vzťahy a nájsť možnosti vzájomného porozumenia. 

Nadšenie sa ráta

Podľa výsledku na plátne vznikol debut Petra Turoňa ako splnený sen, ktorý už nechcel na seba nechať čakať a túžil mať formu celovečerného filmu. Preto môžeme hovoriť o režisérovi, mimochodom, vyštudovanom právnikovi, ako o človeku osobne prepojenom s témou, nadšenom pre danú vec a ochotnom pracovať za obmedzených podmienok (rozpočet filmu bol 20 000 eur) s tímom, ktorý sa s jeho predstavami dokáže stotožniť. 

Sám uvádza, že si vybral príbeh viazaný na miesto, ktoré je jeho srdcu blízke, odkiaľ priamo pochádza a pozná ľudí, inšpirovaný vlastným príbuzenstvom, ktoré sa stalo obeťou bosoráckych praktík. Atraktívne pôsobiacu tému si privlastnil do tej miery, že prostredie uchopil ako genius loci, napísal scenár a rozhodol sa vo svojom filme stvárniť hlavnú úlohu, dokonca si dielo sám distribuuje. 

Postava na telo

Ide o nízkorozpočtový projekt o niekoľkých ľuďoch, pri ktorom nemôžeme očakávať vysokú technickú kvalitu. Môžeme však sledovať úprimný autorský úmysel pracovať so živým materiálom, ako aj jednoznačný zámer angažovať nehercov z originálneho prostredia a dostatočnú schopnosť postaviť scenár na dialógoch, ktoré posúvajú detektívnu zápletku dopredu. Zrejmá je poctivá práca s kamerou, vhodne zvolená hudba, pričom magicko-poetickú rovinu príbehu osviežujú autentické verše. 

Opierajúc sa o fakty a právne rámce autor cez postavu, ktorú si našil na telo, postupne otvára tajomný rébus o tom, ako sa čierna mágia v živote človeka môže objavovať a prečo je schopná ťahať ho do nevysvetliteľných a život ohrozujúcich situácií. Vyzýva tým zároveň diváka k úvahe o tom, čo spraviť pre to, aby po nociach ovládaných negatívnou energiou opäť ráno mohlo v našich životoch vyjsť slnko. 

Jadwiga, čarodejnica z Beskýd (Česko/Sovensko, 2025)
RÉŽIA, SCENÁR  Petr Turoň ● KAMERA Ján Žitniak ● HUDBA Petr Turoň, Martin Behúň ● STRIH Peter Kotrha ● HRAJÚ Zuzana Hozová, Tomáš Dastlík, Petr Turoň, Petr Buchta, Zuzana Páleníková, Veronika Bellová, Miloslav Čížek, Natália Gajová, Iva Parasková, Kamil Turek
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 14. októbra 2025
MINUTÁŽ 102 min.

Hodnotenie: 65%
Autor:

Zuzana Hozová vo filme Jadwiga – čarodejnica z Beskýd. Foto: Beskyd Film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články