Naráža na fakty a predsa čaruje

Režisér filmu Jadwiga, čarodejnica z Beskýd Petr Turoň vsadil na osobnú výpoveď o hraniciach čiernej mágie.

Okolo Mostov u Jablunkova je krásne, veď sa tu stretávajú hranice troch krajín v jadre Strednej Európy. Sychravá temnota sa prelína so sviežou horskou náladou, ľudia sú rázni, tvrdí, ošľahaní vetrom, vycvičení prírodou. Majú aj vlastné nárečie, typické pre česko-slovensko-poľské pomedzie. Človeka v ňom prirodzene obklopí magická atmosféra umocnená krásou pohoria Beskýd. A v takej sa odohráva aj príbeh filmu Jadwiga, čarodejnica z Beskýd. Rozpráva o tom, ako sa v praxi detektíva dá vyrovnať s prípadom, pri ktorom fakty narážajú na čiernu mágiu.

Za všetkým hľadaj prekážky

Pred dvadsiatimi rokmi sa vyšetrovateľ Pavel chopil zločinu spojenému s čiernou mágiou. Je to jediný z mnohých, ktorý sa mu počas kariéry nepodarilo vyriešiť. Dnes Pavel ako vyšetrovateľ prednáša aj na univerzite. A najmä píše knihu o sebe ako profíkovi v centre prípadov, ktoré úspešne uzavrel. Okolnosti ho však opäť lákajú na miesta, ktoré z nevyriešeného prípadu dobre pozná. A tak sa vracia do okolia obce Mosty u Jablunkova.

S najnovším prideleným prípadom po rokoch narazil na minulosť, presnejšie na bosorácke praktiky ukryté v hlbinách beskydských hôr. Stopy vedú k Jadwige, čarodejnici z Beskýd. V pátraní ho sprevádza mladá študentka. Nastavuje zrkadlo, dáva relevantné otázky, ponúka indície, ale aj zneisťuje jeho kroky a komplikuje mu proces písania knihy. Za všetkým sa napokon skrýva aj sila prekonať prekážky, nadviazať hodnotné medziľudské vzťahy a nájsť možnosti vzájomného porozumenia. 

Nadšenie sa ráta

Podľa výsledku na plátne vznikol debut Petra Turoňa ako splnený sen, ktorý už nechcel na seba nechať čakať a túžil mať formu celovečerného filmu. Preto môžeme hovoriť o režisérovi, mimochodom, vyštudovanom právnikovi, ako o človeku osobne prepojenom s témou, nadšenom pre danú vec a ochotnom pracovať za obmedzených podmienok (rozpočet filmu bol 20 000 eur) s tímom, ktorý sa s jeho predstavami dokáže stotožniť. 

Sám uvádza, že si vybral príbeh viazaný na miesto, ktoré je jeho srdcu blízke, odkiaľ priamo pochádza a pozná ľudí, inšpirovaný vlastným príbuzenstvom, ktoré sa stalo obeťou bosoráckych praktík. Atraktívne pôsobiacu tému si privlastnil do tej miery, že prostredie uchopil ako genius loci, napísal scenár a rozhodol sa vo svojom filme stvárniť hlavnú úlohu, dokonca si dielo sám distribuuje. 

Postava na telo

Ide o nízkorozpočtový projekt o niekoľkých ľuďoch, pri ktorom nemôžeme očakávať vysokú technickú kvalitu. Môžeme však sledovať úprimný autorský úmysel pracovať so živým materiálom, ako aj jednoznačný zámer angažovať nehercov z originálneho prostredia a dostatočnú schopnosť postaviť scenár na dialógoch, ktoré posúvajú detektívnu zápletku dopredu. Zrejmá je poctivá práca s kamerou, vhodne zvolená hudba, pričom magicko-poetickú rovinu príbehu osviežujú autentické verše. 

Opierajúc sa o fakty a právne rámce autor cez postavu, ktorú si našil na telo, postupne otvára tajomný rébus o tom, ako sa čierna mágia v živote človeka môže objavovať a prečo je schopná ťahať ho do nevysvetliteľných a život ohrozujúcich situácií. Vyzýva tým zároveň diváka k úvahe o tom, čo spraviť pre to, aby po nociach ovládaných negatívnou energiou opäť ráno mohlo v našich životoch vyjsť slnko.