Fotografia z filmu Jadwiga, čarodejnica z Beskýd
Písmo: A- | A+

Dráma o čarodejnici z Beskýd hovorí aj o tom, akou zbraňou dokáže byť slovo.

Dotknúť sa čiernej mágie nebýva témou dňa, možno aj preto, že človek je tvor poverčivý. Napriek tomu sú medzi nami ľudia, ktorí to robia. Naozaj majú zvláštne schopnosti? Môže mať čierna mágia skutočný účinok a ak áno, ako sa proti nej brániť? Odpovede hľadá mysteriózna filmová dráma Jadwiga, čarodejnica z Beskýd. Práve prichádza do našich kín.

Nevyriešený prípad

Babička mi o tom rozprávala s presvedčením, že išlo o skutočnú mágiu, veď obeťou jednej z udalostí sa stala aj ona sama,“ hovorí pre filmsk.sk režisér a scenárista svojho česko-slovenského filmového debutu Petr Turoň. Dej vsadil do prostredia slovensko-česko-poľských hraníc, kde leží mestečko Mosty u Jablunkova ako dejisko príbehu. Práve odtiaľ sa totiž v podobe mnohých fragmentov dodnes šíria rôzne chýry o čiernej mágii z obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia.

Vyšetrovateľ Pavel patrí medzi najúspešnejších v obore. Je ateista s výbornými logickými schopnosťami, mierne samoľúby a spokojný so svojimi výsledkami. Žije na Slovenku, po dvadsiatich rokoch sa však vracia do pohraničnej oblasti v okolí rodného mesta Mosty u Jablunkova, aby znova preskúmal jediný prípad svojej kariéry, ktorý sa mu nepodarilo vyriešiť. Je známy ako prípad beskydských čarodejníc a súvisí s otravami. Pavel ho so súčasnými skúsenosťami nedokáže logicky objasniť, no okolnosti ho donútia pracovať s hypotézou, že čierna mágia existuje. Aby sa vo vyšetrovaní posunul, musí vyhľadať ženu, ktorú dvadsať rokov nevidel – Jadwigu z Čierneho. 

Príbehy od babičky

Čiernu mágiu vnímam ako niečo, čím sa zaoberajú ľudia s cieľom niekomu uškodiť. Napríklad zakopete susedovi mäso na pozemku, aby mu nerástla úroda. Alebo dáte slúžiť omšu za mŕtveho, hoci ten človek ešte žije,“ približuje režisér prvé impulzy tvorivého procesu. Tieto príbehy bežne počúval ako dieťa a zdali sa mu normálne, až kým nezistil, že v jeho okolí nikto nič podobné od svojej babičky nepočul. Odkedy sa však téme venuje, čoraz častejšie stretáva ľudí, ktorí sa s ním chcú podeliť so skúsenosťou s nevysvetliteľnými javmi a čarami. 

Turoňova myšlienka na tento film sa zhodou okolností začala inde. Najprv sa totiž angažoval ako scenárista v spolupráci s filmármi z východného Slovenska, ktorí chceli nakrúcať iný film s témou pašovania tovaru na slovensko-česko-poľskom pohraničí. Z projektu napokon zišlo, no myšlienky nadviazať na prostredie, ktoré dobre pozná, mu stále vírili v hlave. A tak sa po pár rokoch rozhodol, že natočí vlastný film. 

Beskydy v Tatrách

Aj preto bola tvorba scenára dlhším procesom. Jeho kostrou sa napokon stali krátke príbehy, na ktoré sa vrství detektívny základ s problematickou otázkou, či je čierna mágia vôbec právne postihnuteľná,“ hovorí Petr Turoň, vyštudovaný právnik. V súvislosti s riešeniami podobných prípadov sa zamýšľa nad tým, do akej miery sa človek pracujúci s myšlienkou, že zlé veci sa čiernou mágiou môžu prenášať, spoločensky znemožňuje. A napokon sa dostáva až k otázke, akou zbraňou dokáže byť slovo. 

Dlho som uvažoval, či príbehy spracovať knižne, prípadne ako filmový dokument. Napokon som zvolil formu celovečerného filmu, kde som sa mohol lepšie vyhrať s tajuplnou atmosférou beskydských lesov,“ hovorí Turoň. A keďže žije a pracuje už roky na Slovensku a dobre pozná prostredie tatranských hôr a dolín, presne vedel, že mu do obrazu budú sedieť. Rozhodol sa využiť ich magickú príťažlivosť. 

Verše a sila nárečia

Počas kastingov našiel režisér pre svoj príbeh českých a slovenských protagonistov – hercov aj nehercov. Tých, čo pochádzali priamo z beskydského regiónu, nechal hovoriť ich typickým nárečím. „Rozhodol som sa nepredabovať ich, aby som zachoval a podčiarkol autenticitu prostredia, z ktorého príbeh pochádza,“ hovorí ústami režiséra aj za jednu z postáv, ktorú stvárnil. 

Nízkorozpočtová mysteriózna dráma mohla vzniknúť vďaka finančnej podpore moravsko-sliezskeho kraja bez financovania zo slovenských verejných zdrojov. Do českých kín snímka vstúpila 3. októbra a po šnúre premiérových premietaní vo viacerých českých mestách prichádza do slovenských kín. 

Súčasťou scenára je aj množstvo veršov zachytávajúcich atmosféru zaklínadiel. Pre lepšie zachytenie tejto výraznej básnickej roviny filmu vznikla na podporu projektu aj rovnomenná audiokniha. 

Jadwiga – čarodejnice z Beskyd (r. Petr Turoň, Česko/Slovensko, 2025)

Celkový rozpočet filmu: 20 000 eur (z verejných zdrojov prispelo mesto Ružomberok sumou 500 eur)

Distribučná premiéra: 14. októbra 2025

Autor:

Foto: Beskidfilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články