Fotografia z filmu Jadwiga, čarodejnica z Beskýd
Písmo: A- | A+

Dráma o čarodejnici z Beskýd hovorí aj o tom, akou zbraňou dokáže byť slovo.

Dotknúť sa čiernej mágie nebýva témou dňa, možno aj preto, že človek je tvor poverčivý. Napriek tomu sú medzi nami ľudia, ktorí to robia. Naozaj majú zvláštne schopnosti? Môže mať čierna mágia skutočný účinok a ak áno, ako sa proti nej brániť? Odpovede hľadá mysteriózna filmová dráma Jadwiga, čarodejnica z Beskýd. Práve prichádza do našich kín.

Nevyriešený prípad

„Babička mi o tom rozprávala s presvedčením, že išlo o skutočnú mágiu, veď obeťou jednej z udalostí sa stala aj ona sama,“ hovorí pre filmsk.sk režisér a scenárista svojho česko-slovenského filmového debutu Petr Turoň. Dej vsadil do prostredia slovensko-česko-poľských hraníc, kde leží mestečko Mosty u Jablunkova ako dejisko príbehu. Práve odtiaľ sa totiž v podobe mnohých fragmentov dodnes šíria rôzne chýry o čiernej mágii z obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia.

Vyšetrovateľ Pavel patrí medzi najúspešnejších v obore. Je ateista s výbornými logickými schopnosťami, mierne samoľúby a spokojný so svojimi výsledkami. Žije na Slovenku, po dvadsiatich rokoch sa však vracia do pohraničnej oblasti v okolí rodného mesta Mosty u Jablunkova, aby znova preskúmal jediný prípad svojej kariéry, ktorý sa mu nepodarilo vyriešiť. Je známy ako prípad beskydských čarodejníc a súvisí s otravami. Pavel ho so súčasnými skúsenosťami nedokáže logicky objasniť, no okolnosti ho donútia pracovať s hypotézou, že čierna mágia existuje. Aby sa vo vyšetrovaní posunul, musí vyhľadať ženu, ktorú dvadsať rokov nevidel – Jadwigu z Čierneho. 

Príbehy od babičky

„Čiernu mágiu vnímam ako niečo, čím sa zaoberajú ľudia s cieľom niekomu uškodiť. Napríklad zakopete susedovi mäso na pozemku, aby mu nerástla úroda. Alebo dáte slúžiť omšu za mŕtveho, hoci ten človek ešte žije,“ približuje režisér prvé impulzy tvorivého procesu. Tieto príbehy bežne počúval ako dieťa a zdali sa mu normálne, až kým nezistil, že v jeho okolí nikto nič podobné od svojej babičky nepočul. Odkedy sa však téme venuje, čoraz častejšie stretáva ľudí, ktorí sa s ním chcú podeliť so skúsenosťou s nevysvetliteľnými javmi a čarami. 

Turoňova myšlienka na tento film sa zhodou okolností začala inde. Najprv sa totiž angažoval ako scenárista v spolupráci s filmármi z východného Slovenska, ktorí chceli nakrúcať iný film s témou pašovania tovaru na slovensko-česko-poľskom pohraničí. Z projektu napokon zišlo, no myšlienky nadviazať na prostredie, ktoré dobre pozná, mu stále vírili v hlave. A tak sa po pár rokoch rozhodol, že natočí vlastný film. 

Beskydy v Tatrách

„Aj preto bola tvorba scenára dlhším procesom. Jeho kostrou sa napokon stali krátke príbehy, na ktoré sa vrství detektívny základ s problematickou otázkou, či je čierna mágia vôbec právne postihnuteľná,“ hovorí Petr Turoň, vyštudovaný právnik. V súvislosti s riešeniami podobných prípadov sa zamýšľa nad tým, do akej miery sa človek pracujúci s myšlienkou, že zlé veci sa čiernou mágiou môžu prenášať, spoločensky znemožňuje. A napokon sa dostáva až k otázke, akou zbraňou dokáže byť slovo. 

„Dlho som uvažoval, či príbehy spracovať knižne, prípadne ako filmový dokument. Napokon som zvolil formu celovečerného filmu, kde som sa mohol lepšie vyhrať s tajuplnou atmosférou beskydských lesov,“ hovorí Turoň. A keďže žije a pracuje už roky na Slovensku a dobre pozná prostredie tatranských hôr a dolín, presne vedel, že mu do obrazu budú sedieť. Rozhodol sa využiť ich magickú príťažlivosť. 

Verše a sila nárečia

Počas kastingov našiel režisér pre svoj príbeh českých a slovenských protagonistov – hercov aj nehercov. Tých, čo pochádzali priamo z beskydského regiónu, nechal hovoriť ich typickým nárečím. „Rozhodol som sa nepredabovať ich, aby som zachoval a podčiarkol autenticitu prostredia, z ktorého príbeh pochádza,“ hovorí ústami režiséra aj za jednu z postáv, ktorú stvárnil. 

Nízkorozpočtová mysteriózna dráma mohla vzniknúť vďaka finančnej podpore moravsko-sliezskeho kraja bez financovania zo slovenských verejných zdrojov. Do českých kín snímka vstúpila 3. októbra a po šnúre premiérových premietaní vo viacerých českých mestách prichádza do slovenských kín. 

Súčasťou scenára je aj množstvo veršov zachytávajúcich atmosféru zaklínadiel. Pre lepšie zachytenie tejto výraznej básnickej roviny filmu vznikla na podporu projektu aj rovnomenná audiokniha. 

Jadwiga – čarodejnice z Beskyd (r. Petr Turoň, Česko/Slovensko, 2025)

Celkový rozpočet filmu: 20 000 eur (z verejných zdrojov prispelo mesto Ružomberok sumou 500 eur)

Distribučná premiéra: 14. októbra 2025

Autor:

Foto: Beskidfilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články