Fotografia z filmu Jadwiga, čarodejnica z Beskýd
Písmo: A- | A+

Dráma o čarodejnici z Beskýd hovorí aj o tom, akou zbraňou dokáže byť slovo.

Dotknúť sa čiernej mágie nebýva témou dňa, možno aj preto, že človek je tvor poverčivý. Napriek tomu sú medzi nami ľudia, ktorí to robia. Naozaj majú zvláštne schopnosti? Môže mať čierna mágia skutočný účinok a ak áno, ako sa proti nej brániť? Odpovede hľadá mysteriózna filmová dráma Jadwiga, čarodejnica z Beskýd. Práve prichádza do našich kín.

Nevyriešený prípad

Babička mi o tom rozprávala s presvedčením, že išlo o skutočnú mágiu, veď obeťou jednej z udalostí sa stala aj ona sama,“ hovorí pre filmsk.sk režisér a scenárista svojho česko-slovenského filmového debutu Petr Turoň. Dej vsadil do prostredia slovensko-česko-poľských hraníc, kde leží mestečko Mosty u Jablunkova ako dejisko príbehu. Práve odtiaľ sa totiž v podobe mnohých fragmentov dodnes šíria rôzne chýry o čiernej mágii z obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia.

Vyšetrovateľ Pavel patrí medzi najúspešnejších v obore. Je ateista s výbornými logickými schopnosťami, mierne samoľúby a spokojný so svojimi výsledkami. Žije na Slovenku, po dvadsiatich rokoch sa však vracia do pohraničnej oblasti v okolí rodného mesta Mosty u Jablunkova, aby znova preskúmal jediný prípad svojej kariéry, ktorý sa mu nepodarilo vyriešiť. Je známy ako prípad beskydských čarodejníc a súvisí s otravami. Pavel ho so súčasnými skúsenosťami nedokáže logicky objasniť, no okolnosti ho donútia pracovať s hypotézou, že čierna mágia existuje. Aby sa vo vyšetrovaní posunul, musí vyhľadať ženu, ktorú dvadsať rokov nevidel – Jadwigu z Čierneho. 

Príbehy od babičky

Čiernu mágiu vnímam ako niečo, čím sa zaoberajú ľudia s cieľom niekomu uškodiť. Napríklad zakopete susedovi mäso na pozemku, aby mu nerástla úroda. Alebo dáte slúžiť omšu za mŕtveho, hoci ten človek ešte žije,“ približuje režisér prvé impulzy tvorivého procesu. Tieto príbehy bežne počúval ako dieťa a zdali sa mu normálne, až kým nezistil, že v jeho okolí nikto nič podobné od svojej babičky nepočul. Odkedy sa však téme venuje, čoraz častejšie stretáva ľudí, ktorí sa s ním chcú podeliť so skúsenosťou s nevysvetliteľnými javmi a čarami. 

Turoňova myšlienka na tento film sa zhodou okolností začala inde. Najprv sa totiž angažoval ako scenárista v spolupráci s filmármi z východného Slovenska, ktorí chceli nakrúcať iný film s témou pašovania tovaru na slovensko-česko-poľskom pohraničí. Z projektu napokon zišlo, no myšlienky nadviazať na prostredie, ktoré dobre pozná, mu stále vírili v hlave. A tak sa po pár rokoch rozhodol, že natočí vlastný film. 

Beskydy v Tatrách

Aj preto bola tvorba scenára dlhším procesom. Jeho kostrou sa napokon stali krátke príbehy, na ktoré sa vrství detektívny základ s problematickou otázkou, či je čierna mágia vôbec právne postihnuteľná,“ hovorí Petr Turoň, vyštudovaný právnik. V súvislosti s riešeniami podobných prípadov sa zamýšľa nad tým, do akej miery sa človek pracujúci s myšlienkou, že zlé veci sa čiernou mágiou môžu prenášať, spoločensky znemožňuje. A napokon sa dostáva až k otázke, akou zbraňou dokáže byť slovo. 

Dlho som uvažoval, či príbehy spracovať knižne, prípadne ako filmový dokument. Napokon som zvolil formu celovečerného filmu, kde som sa mohol lepšie vyhrať s tajuplnou atmosférou beskydských lesov,“ hovorí Turoň. A keďže žije a pracuje už roky na Slovensku a dobre pozná prostredie tatranských hôr a dolín, presne vedel, že mu do obrazu budú sedieť. Rozhodol sa využiť ich magickú príťažlivosť. 

Verše a sila nárečia

Počas kastingov našiel režisér pre svoj príbeh českých a slovenských protagonistov – hercov aj nehercov. Tých, čo pochádzali priamo z beskydského regiónu, nechal hovoriť ich typickým nárečím. „Rozhodol som sa nepredabovať ich, aby som zachoval a podčiarkol autenticitu prostredia, z ktorého príbeh pochádza,“ hovorí ústami režiséra aj za jednu z postáv, ktorú stvárnil. 

Nízkorozpočtová mysteriózna dráma mohla vzniknúť vďaka finančnej podpore moravsko-sliezskeho kraja bez financovania zo slovenských verejných zdrojov. Do českých kín snímka vstúpila 3. októbra a po šnúre premiérových premietaní vo viacerých českých mestách prichádza do slovenských kín. 

Súčasťou scenára je aj množstvo veršov zachytávajúcich atmosféru zaklínadiel. Pre lepšie zachytenie tejto výraznej básnickej roviny filmu vznikla na podporu projektu aj rovnomenná audiokniha. 

Jadwiga – čarodejnice z Beskyd (r. Petr Turoň, Česko/Slovensko, 2025)

Celkový rozpočet filmu: 20 000 eur (z verejných zdrojov prispelo mesto Ružomberok sumou 500 eur)

Distribučná premiéra: 14. októbra 2025

Autor:

Foto: Beskidfilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kino Lumière august 2026 Záber z filmu Odysea. Foto CinemArt SK

tipy z Kina Lumière 35 mm Odysea, Orlando aj Povstanie v kraťasoch

Kino Lumière aj v auguste ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza osem až dvanásť projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy z Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Najlepšie filmy za tri eurá V auguste končí tradičný cyklus kina Leto v Lumièri za 3 eurá, ktorý ponúka pomerne nové snímky za výhodnú cenu. Počas dvoch predchádzajúcich mesiacov sa do rebríčka jeho najnavštevovanejších filmov dostalo päť titulov, ktoré si pripomenieme aj v auguste. Premieta sa francúzska komediálna dráma Thierryho Klifu Najbohatšia žena na svete (2025) s Isabelle Huppert v hlavnej úlohe. Takisto film Joachima Triera Najhorší človek na svete (2021), ktorý preslávil nórsku herečku Renate Reinsve. V programe je aj psychologická dráma Asghara Farhadiho Všetci to vedia (2018) s Penélope Cruz a Javierom Bardemom v úlohe manželov. A výborné ohlasy majú poetický film Wima Wendersa Dokonalé dni (2023) i slovenský film Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja (2025). Záber z filmu Sirat. Foto: Filmtopia Premietať budeme aj výnimočný apokalyptický film Sirat (2025) Olivera Laxeho. Vďaka elektronickej hudbe a sugestívnemu spôsobu rozprávania pribije divákov a diváčky do sedadiel. V programe sú aj erotická dráma Benedetta (2021) Paula Verhoevena,...
Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Zobraziť všetky články