Fotografia z filmu Jadwiga, čarodejnica z Beskýd
Písmo: A- | A+

Dráma o čarodejnici z Beskýd hovorí aj o tom, akou zbraňou dokáže byť slovo.

Dotknúť sa čiernej mágie nebýva témou dňa, možno aj preto, že človek je tvor poverčivý. Napriek tomu sú medzi nami ľudia, ktorí to robia. Naozaj majú zvláštne schopnosti? Môže mať čierna mágia skutočný účinok a ak áno, ako sa proti nej brániť? Odpovede hľadá mysteriózna filmová dráma Jadwiga, čarodejnica z Beskýd. Práve prichádza do našich kín.

Nevyriešený prípad

Babička mi o tom rozprávala s presvedčením, že išlo o skutočnú mágiu, veď obeťou jednej z udalostí sa stala aj ona sama,“ hovorí pre filmsk.sk režisér a scenárista svojho česko-slovenského filmového debutu Petr Turoň. Dej vsadil do prostredia slovensko-česko-poľských hraníc, kde leží mestečko Mosty u Jablunkova ako dejisko príbehu. Práve odtiaľ sa totiž v podobe mnohých fragmentov dodnes šíria rôzne chýry o čiernej mágii z obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia.

Vyšetrovateľ Pavel patrí medzi najúspešnejších v obore. Je ateista s výbornými logickými schopnosťami, mierne samoľúby a spokojný so svojimi výsledkami. Žije na Slovenku, po dvadsiatich rokoch sa však vracia do pohraničnej oblasti v okolí rodného mesta Mosty u Jablunkova, aby znova preskúmal jediný prípad svojej kariéry, ktorý sa mu nepodarilo vyriešiť. Je známy ako prípad beskydských čarodejníc a súvisí s otravami. Pavel ho so súčasnými skúsenosťami nedokáže logicky objasniť, no okolnosti ho donútia pracovať s hypotézou, že čierna mágia existuje. Aby sa vo vyšetrovaní posunul, musí vyhľadať ženu, ktorú dvadsať rokov nevidel – Jadwigu z Čierneho. 

Príbehy od babičky

Čiernu mágiu vnímam ako niečo, čím sa zaoberajú ľudia s cieľom niekomu uškodiť. Napríklad zakopete susedovi mäso na pozemku, aby mu nerástla úroda. Alebo dáte slúžiť omšu za mŕtveho, hoci ten človek ešte žije,“ približuje režisér prvé impulzy tvorivého procesu. Tieto príbehy bežne počúval ako dieťa a zdali sa mu normálne, až kým nezistil, že v jeho okolí nikto nič podobné od svojej babičky nepočul. Odkedy sa však téme venuje, čoraz častejšie stretáva ľudí, ktorí sa s ním chcú podeliť so skúsenosťou s nevysvetliteľnými javmi a čarami. 

Turoňova myšlienka na tento film sa zhodou okolností začala inde. Najprv sa totiž angažoval ako scenárista v spolupráci s filmármi z východného Slovenska, ktorí chceli nakrúcať iný film s témou pašovania tovaru na slovensko-česko-poľskom pohraničí. Z projektu napokon zišlo, no myšlienky nadviazať na prostredie, ktoré dobre pozná, mu stále vírili v hlave. A tak sa po pár rokoch rozhodol, že natočí vlastný film. 

Beskydy v Tatrách

Aj preto bola tvorba scenára dlhším procesom. Jeho kostrou sa napokon stali krátke príbehy, na ktoré sa vrství detektívny základ s problematickou otázkou, či je čierna mágia vôbec právne postihnuteľná,“ hovorí Petr Turoň, vyštudovaný právnik. V súvislosti s riešeniami podobných prípadov sa zamýšľa nad tým, do akej miery sa človek pracujúci s myšlienkou, že zlé veci sa čiernou mágiou môžu prenášať, spoločensky znemožňuje. A napokon sa dostáva až k otázke, akou zbraňou dokáže byť slovo. 

Dlho som uvažoval, či príbehy spracovať knižne, prípadne ako filmový dokument. Napokon som zvolil formu celovečerného filmu, kde som sa mohol lepšie vyhrať s tajuplnou atmosférou beskydských lesov,“ hovorí Turoň. A keďže žije a pracuje už roky na Slovensku a dobre pozná prostredie tatranských hôr a dolín, presne vedel, že mu do obrazu budú sedieť. Rozhodol sa využiť ich magickú príťažlivosť. 

Verše a sila nárečia

Počas kastingov našiel režisér pre svoj príbeh českých a slovenských protagonistov – hercov aj nehercov. Tých, čo pochádzali priamo z beskydského regiónu, nechal hovoriť ich typickým nárečím. „Rozhodol som sa nepredabovať ich, aby som zachoval a podčiarkol autenticitu prostredia, z ktorého príbeh pochádza,“ hovorí ústami režiséra aj za jednu z postáv, ktorú stvárnil. 

Nízkorozpočtová mysteriózna dráma mohla vzniknúť vďaka finančnej podpore moravsko-sliezskeho kraja bez financovania zo slovenských verejných zdrojov. Do českých kín snímka vstúpila 3. októbra a po šnúre premiérových premietaní vo viacerých českých mestách prichádza do slovenských kín. 

Súčasťou scenára je aj množstvo veršov zachytávajúcich atmosféru zaklínadiel. Pre lepšie zachytenie tejto výraznej básnickej roviny filmu vznikla na podporu projektu aj rovnomenná audiokniha. 

Jadwiga – čarodejnice z Beskyd (r. Petr Turoň, Česko/Slovensko, 2025)

Celkový rozpočet filmu: 20 000 eur (z verejných zdrojov prispelo mesto Ružomberok sumou 500 eur)

Distribučná premiéra: 14. októbra 2025

Autor:

Foto: Beskidfilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Fotografia z filmu Milovník, nie bojovník

S láskou a empatiou to dokážeme zvládnuť

Keď sa dvom ľuďom pretnú životy, môže to byť presne tá náhoda, z ktorej sa vykľuje láska. Tak sa pretli aj cesty dvoch mladých ľudí Andreja a Miše. Spojili sa nečakane uprostred sveta, ktorý občas vyzerá šialene komplikovane a nedovoľuje prehodiť vlastné bremeno na toho druhého. Na pozadí tragikomédie rozohrala príbeh ľúbostného vzťahu režisérka Martina Buchelová. Jej romantická komédia Milovník, nie bojovník mala svetovú premiéru na 60. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary, kde získala hlavnú cenu v súťaži Proxima. Do slovenských kín vstúpi 17. septembra. Nebudeme zľahčovať Príbeh je zdanlivo jednoduchý. Andrej hľadá pocit domova u svojej starej mamy v paneláku a má tajný plán: bude sa snažiť nerobiť hlúposti, nebude nikam chodiť, bude tráviť čas so staroumamou a najmä neplánuje liezť v opitosti na vysoké stromy, z ktorých potom nedokáže zliezť. Jedného dňa nečakane stretne Mišu a dajú sa do reči. A boj o krehkú lásku sa začína. Režisérka je autorkou námetu aj scenára. V rozprávaní o medziľudských vzťahoch, dospievaní a hľadaní vzájomnej blízkosti kóduje zložité témy osamelosti, rodinných zlyhaní či manipulácie. Pozadie ľúbostnej romantickej komédie ju priťahovalo ako vhodný formát. „Zaľúbenie ani ľúbostný vzťah nevymažú všetky ostatné problémy. Snažili sme sa nezľahčovať a nesplošťovať iné dôležité okolnosti v životoch našich postáv, ktoré romantické nie sú,“ povedala o vzniku filmu v rozhovore pre Filmsk.sk Buchelová.  ...
MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Zobraziť všetky články