Fotografia z filmu Jadwiga, čarodejnica z Beskýd
Písmo: A- | A+

Dráma o čarodejnici z Beskýd hovorí aj o tom, akou zbraňou dokáže byť slovo.

Dotknúť sa čiernej mágie nebýva témou dňa, možno aj preto, že človek je tvor poverčivý. Napriek tomu sú medzi nami ľudia, ktorí to robia. Naozaj majú zvláštne schopnosti? Môže mať čierna mágia skutočný účinok a ak áno, ako sa proti nej brániť? Odpovede hľadá mysteriózna filmová dráma Jadwiga, čarodejnica z Beskýd. Práve prichádza do našich kín.

Nevyriešený prípad

„Babička mi o tom rozprávala s presvedčením, že išlo o skutočnú mágiu, veď obeťou jednej z udalostí sa stala aj ona sama,“ hovorí pre filmsk.sk režisér a scenárista svojho česko-slovenského filmového debutu Petr Turoň. Dej vsadil do prostredia slovensko-česko-poľských hraníc, kde leží mestečko Mosty u Jablunkova ako dejisko príbehu. Práve odtiaľ sa totiž v podobe mnohých fragmentov dodnes šíria rôzne chýry o čiernej mágii z obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia.

Vyšetrovateľ Pavel patrí medzi najúspešnejších v obore. Je ateista s výbornými logickými schopnosťami, mierne samoľúby a spokojný so svojimi výsledkami. Žije na Slovenku, po dvadsiatich rokoch sa však vracia do pohraničnej oblasti v okolí rodného mesta Mosty u Jablunkova, aby znova preskúmal jediný prípad svojej kariéry, ktorý sa mu nepodarilo vyriešiť. Je známy ako prípad beskydských čarodejníc a súvisí s otravami. Pavel ho so súčasnými skúsenosťami nedokáže logicky objasniť, no okolnosti ho donútia pracovať s hypotézou, že čierna mágia existuje. Aby sa vo vyšetrovaní posunul, musí vyhľadať ženu, ktorú dvadsať rokov nevidel – Jadwigu z Čierneho. 

Príbehy od babičky

„Čiernu mágiu vnímam ako niečo, čím sa zaoberajú ľudia s cieľom niekomu uškodiť. Napríklad zakopete susedovi mäso na pozemku, aby mu nerástla úroda. Alebo dáte slúžiť omšu za mŕtveho, hoci ten človek ešte žije,“ približuje režisér prvé impulzy tvorivého procesu. Tieto príbehy bežne počúval ako dieťa a zdali sa mu normálne, až kým nezistil, že v jeho okolí nikto nič podobné od svojej babičky nepočul. Odkedy sa však téme venuje, čoraz častejšie stretáva ľudí, ktorí sa s ním chcú podeliť so skúsenosťou s nevysvetliteľnými javmi a čarami. 

Turoňova myšlienka na tento film sa zhodou okolností začala inde. Najprv sa totiž angažoval ako scenárista v spolupráci s filmármi z východného Slovenska, ktorí chceli nakrúcať iný film s témou pašovania tovaru na slovensko-česko-poľskom pohraničí. Z projektu napokon zišlo, no myšlienky nadviazať na prostredie, ktoré dobre pozná, mu stále vírili v hlave. A tak sa po pár rokoch rozhodol, že natočí vlastný film. 

Beskydy v Tatrách

„Aj preto bola tvorba scenára dlhším procesom. Jeho kostrou sa napokon stali krátke príbehy, na ktoré sa vrství detektívny základ s problematickou otázkou, či je čierna mágia vôbec právne postihnuteľná,“ hovorí Petr Turoň, vyštudovaný právnik. V súvislosti s riešeniami podobných prípadov sa zamýšľa nad tým, do akej miery sa človek pracujúci s myšlienkou, že zlé veci sa čiernou mágiou môžu prenášať, spoločensky znemožňuje. A napokon sa dostáva až k otázke, akou zbraňou dokáže byť slovo. 

„Dlho som uvažoval, či príbehy spracovať knižne, prípadne ako filmový dokument. Napokon som zvolil formu celovečerného filmu, kde som sa mohol lepšie vyhrať s tajuplnou atmosférou beskydských lesov,“ hovorí Turoň. A keďže žije a pracuje už roky na Slovensku a dobre pozná prostredie tatranských hôr a dolín, presne vedel, že mu do obrazu budú sedieť. Rozhodol sa využiť ich magickú príťažlivosť. 

Verše a sila nárečia

Počas kastingov našiel režisér pre svoj príbeh českých a slovenských protagonistov – hercov aj nehercov. Tých, čo pochádzali priamo z beskydského regiónu, nechal hovoriť ich typickým nárečím. „Rozhodol som sa nepredabovať ich, aby som zachoval a podčiarkol autenticitu prostredia, z ktorého príbeh pochádza,“ hovorí ústami režiséra aj za jednu z postáv, ktorú stvárnil. 

Nízkorozpočtová mysteriózna dráma mohla vzniknúť vďaka finančnej podpore moravsko-sliezskeho kraja bez financovania zo slovenských verejných zdrojov. Do českých kín snímka vstúpila 3. októbra a po šnúre premiérových premietaní vo viacerých českých mestách prichádza do slovenských kín. 

Súčasťou scenára je aj množstvo veršov zachytávajúcich atmosféru zaklínadiel. Pre lepšie zachytenie tejto výraznej básnickej roviny filmu vznikla na podporu projektu aj rovnomenná audiokniha. 

Jadwiga – čarodejnice z Beskyd (r. Petr Turoň, Česko/Slovensko, 2025)

Celkový rozpočet filmu: 20 000 eur (z verejných zdrojov prispelo mesto Ružomberok sumou 500 eur)

Distribučná premiéra: 14. októbra 2025

Autor:

Foto: Beskidfilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Keby sa holuby premenili na zlato Záber z filmu Keby sa holuby premenili na zlato. Foto: Film expanded

recenzia Keby sa holuby premenili na zlato

Akt pozorovania mení pozorované. Toto tvrdenie platí aj pri dokumentárnom filme. A pri autobiografii zvlášť. Masky Akokoľvek sme či chceme byť úprimní, pri pohľade do objektívu zapnutej kamery si vždy nasadíme masku. Alebo si nasadíme masku na masku, pod ktorou je ďalšia maska, to býva ešte častejšie. A rovno si povedzme aj to, že mnohí z nás majú tú najspodnejšiu masku prirastenú k tvári neustále a tie vrchné sa len vymieňajú podľa situácie. Pepa Lubojacki, autorka filmu Keby sa holuby premenili na zlato, sa snaží proti tomu bojovať, ako sa len dá. Takmer dvojhodinový dokument je prieskumnou úvahou o závislosti, na jednej strane intelektuálnou špekuláciou nad vrodenými, genetickými dispozíciami k alkoholizmu či nadobudnutím závislosti vplyvom vzorcov prostredia. Na druhej strane je zobrazením režisérkinho závislého brata, ktoré ilustruje tú prvú líniu filmu. Ale primárnym, hlavným motívom je ona sama a jej prežívanie rôznych dramatických, bezútešných, zúfalých, ale i veselých situácií, do ktorých sa dostáva pri sledovaní svojho protagonistu. Režisérke sa nedá poprieť jej snaha o maximálnu úprimnosť – ale dobre si uvedomuje, že nakrúcaním reality vzniká realita nová, iluzívna, a preto to radšej priznáva. Robí to rôznymi scudzovacími efektmi, staré fotografie z rodinných albumov oživuje pomocou AI, niekedy obraz animuje, formálne rozbíja štandardný naratív na kusy a z jeho čriepkov vytvára kaleidoskop rôznych postupov a štylizácií...
Kino Lumière október 2026 Záber z filmu Občan Havel. Foto: Negativ Film Productions

tipy z Kina Lumière Reštaurovaní Bertolucci aj Jakubisko a Havel vo filme

Kino Lumière aj v októbri ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza šesť až šestnásť  projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Reštaurovaná historická freska od Bertolucciho Tento rok uplynulo presne päťdesiat rokov od vzniku viac ako päťhodinovej historickej fresky 20. storočie (1976) talianskeho majstra réžie Bernarda Bertolucciho. Pri príležitosti výročia filmu, ktorý sa považuje za vrchol režisérovej tvorby, ho Kino Lumière uvedie v reštaurovanej kópii 4K z dielne Fondazione Cineteca di Bologna. 20. storočie zobrazuje polstoročie talianskej histórie – politických otrasov, ekonomických zmien a ľudských osudov prvej polovice 20. storočia – prostredníctvom paralelných životov dvoch detských priateľov. Narodili sa v ten istý deň v roku 1900 na vidieku stredotalianskeho regiónu Emília Romagna, odkiaľ pochádzal sám Bertolucci. Obaja reprezentujú dva póly spoločenského postavenia. Alfredo (Robert De Niro) je dedičom bohatej rodiny veľkostatkárov a Olmo (Gérard Depardieu) zasa synom roľníkov. Film je výnimočný nielen vďaka hereckému obsadeniu na medzinárodnej úrovni (legendy klasického Hollywoodu Burt Lancaster, Sterling Hayden, Donald Sutherland), ale aj podmanivej hudbe Ennia Morriconeho. A tiež pôsobivej kamere Vittoria Storara, za...
Zobraziť všetky články