Hor sa Maďar, velí ti Indián!

Zabijú muchy, zapijú žiaľ, zadominujú. Muži v novom maďarskom filme Jednopercentný indián oplakali pokrvného brata, ako sa patrí, a ukázali, akí sú manželia. 

Po filmoch Rodinné šťastie a Kálmánov deň prichádza maďarský režisér a herec Szabolcs Hajdu s treťou drámou a završuje vzťahovú trilógiu. Inšpirovaný vlastným životom v nej zachytáva obdobie manželstva od ticha pred búrkou až po jeho krach.

Čaro pavlačí

Trom filmom predchádzal vznik divadelných inscenácií s podobným hereckým obsadením, kde sa protagonisti v typológii jednotlivých postáv rozlične striedali a vymedzovali. Predstavenia sa odohrávali formou bytového divadla, poslednú inscenáciu sme mohli vidieť aj na Slovensku, i keď priestor, do ktorého tu bola vsadená, nemal čaro typických veľkomestských pavlačových bytov s vysokými stropmi, akých v Budapešti nájdeme mnoho, a najmä, ten bratislavský nebol uspôsobený na titulkovanie nadupanej konverzačky.

Aj preto je filmové spracovanie rovnomennej divadelnej hry pre slovenského diváka väčším darom. Szabolcs Hajdu, na Slovensku známy aj režijným debutom Biele dlane či koprodukciami Mirage a Moc, ním otvára dvere nielen do jednej domácnosti, ale aj do duší a myslenia päťdesiatnikov v čase, keď sa na zdedených chybách z minulosti láme partnerský vzťah.

<!– wp:image {„id“:23157,“sizeSlug“:“full“,“linkDestination“:“none“} –>

Vklinení do spoločnosti

Zomrel dlhoročný priateľ. Nevieme, kto to bol ani aký bol, sme iba s jeho partiou, ktorá sa s ním bola na pohrebe rozlúčiť. So smrťou kamaráta sa vyrovnávajú najmä traja muži, to oni ho poznali od detstva, a hoci sa ich životy ubrali inými smermi a zaradili ich do rôznych societ a vrstiev, chcú si naňho teraz spoločne zaspomínať. V byte u Andrisa a Zsuzsi zabijú dve muchy jednou ranou – zapijú žiaľ a oslávia rozhodnutie hostiteľskej dvojice ísť žiť za oceán.

Už len necelý deň delí manželov od veľkého kroku – zbalili sa a letia do Mexika. Andris tam dostal ponuku pôsobiť na univerzite. Vlastne im z neba padla možnosť ujsť pred politickým marazmom, ktorý nadlho ovládol celú maďarskú krajinu a citlivému Európanovi už roky neprináša dôvod na príjemnú emóciu. Zároveň je to konečne šanca vymaniť sa z manželského stereotypu, v ktorom ustrnuli.

Hoci sú obaja životaschopní, príjemní ľudia, v ich vzťahu vládne potláčaná nervozita, rozhovory sa scvrkli na presadzovanie vlastných pohľadov a temných úvah o zmysle spolužitia. Pocit zaľúbenia a príťažlivosti u oboch akosi vyprchal. Majú sa stále radi, no nevedia sa tešiť zo vzájomnej blízkosti, dokonca už ani z letmej prítomnosti. Vklinení do spoločnosti sa spoznali do tej miery, že prestali byť na seba zvedaví. Akoby ich nezaujímalo, v čom by sa ako dvojica mohli dopĺňať a čo pekné môžu jeden pre druhého robiť. Ktorý z nich to väčšmi kazí?

Kým v Andrisovi sa šanca na životnú zmenu s dňom odchodu do Mexika zvyšuje, v Zsuzsi rastie neodbytná myšlienka, že opustením domova svoje šťastie za hranicami nenájde. Dusivá ťažoba každodennosti k nej vysiela signál, že život na opačnom konci zemegule ozdravenie vzťahu nezaručí. Akokoľvek nádejný je závan slobody, tá vnútorná vyzerá inak.

<!– /wp:paragraph –>

Metóda zhadzovania

Režisér Szabolcs Hajdu ukotvuje svoj scenáristický zámer v obnažení spôsobov, akými tri manželské dvojice v zabehnutom spôsobe života pristupujú k sebe jednotlivo aj v skupine. Postupne odkrýva nielen závoj problému ich (ne)fungujúcej komunikácie, ale aj podstatu vzájomného neporozumenia. Všíma si vzťahy vo všetkých kombináciách, mužov s mužmi, žien so ženami, mužov so ženami a žien s mužmi. Je to naozaj priateľstvo alebo skôr zautomatizovaný kontakt podporený prežitými vzorcami správania?