Fotografia z filmu Keď život chutí. FOTO: Magic Box Slovakia

recenzia Keď život chutí

V dialógu potrebuje záber svoj protizáber

Eva Šošková

Písmo: A- | A+

Do slovenských kín vstúpil bábkový film Keď život chutí českej režisérky Kristiny Dufkovej. Z troch koprodukčných krajín mal premiéru najskôr vo Francúzsku, potom v Česku a nakoniec na Slovensku. Na najprestížnejšom medzinárodnom festivale animovaných filmov v Annecy získal cenu poroty v sekcii Contrechamp. Čo o ňom ocenenie práve v tejto kategórii hovorí?

Celovečerný film Keď život chutí spracováva tému bodyshaming verzus zdravý životný štýl v najkrehkejšom období ľudského života, keď sa formuje individuálna identita a osobnosť – v puberte. Zmena životného štýlu pod vplyvom konzumu a technológií má vplyv nielen na formovanie našich tiel, ale aj na to, ako svoje telá vnímame a hodnotíme v kontexte ostatných ľudí a reprezentácií tela. Keď život chutí prichádza do kín v rôznych krajinách sveta v čase, keď sa duševný stav detí a dospievajúcich v globálnom meradle veľmi rýchlo zhoršuje aj vo vzťahu k ich telu. V tejto súvislosti sa vynára otázka, či film s cieľovou skupinou komunikuje efektívne.

Hlavnou postavou filmu je 12-ročný Ben. Distribútor ako cieľovú skupinu označuje divákov od 7 rokov. To, čo Bena motivuje schudnúť je, aby sa zapáčil dievčaťu, do ktorého sa zaľúbil.





Keď život chutí (Život k sežrání, Česko/Slovensko/Francúzsko, 2024)

RÉŽIA Kristina Dufková ● NÁMET Mikaël Ollivier ● SCENÁR Petr Jarchovský ● KAMERA Václav Fronk ● STRIH Matej Beneš ● HUDBA Michal Novinski, Walter Schnitzelsoon ● PRODUCENTI Matěj Chlupáček (Barletta), Agata Novinski (Novinski), Marc Faye (Novnima) ● V SLOVENSKOM ZNENÍ Daniel Fischer, Emília Vášáryová, Zuzana Kronerová, Monika Hilmerová, Soňa Norisová, Juraj Kemka, David Hartl, Lukáš Frlajs, Tomáš Maštalír, Martin Huba

MINUTÁŽ 80 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 30. 1. 2025

 

Hodnotenie: 70%

Foto: Magic Box Slovakia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Fjord, Fatherland aj Dánsko pod lupou na MFF Cinematik 2026

Takmer stovku filmov, medzi nimi slovenské premiéry aj exkluzívne festivalové predpremiéry ponúkne Medzinárodný filmový festival Cinematik 2026. Jeho 21. ročník sa v Piešťanoch začne o necelé dva mesiace 8. septembra. Záujem o festival potvrdil aj predaj festival passov – prvá zvýhodnená vlna sa vypredala za menej ako dve minúty. 21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sa uskutoční od 8. do 13. septembra. Počas šiestich dní prinesie výber toho najlepšieho zo súčasnej svetovej kinematografie – od oceňovaných festivalových hitov až po očakávané filmové novinky. Diváci sa môžu tešiť na snímky, ktoré v uplynulých mesiacoch zaujali publikum aj odbornú porotu na najprestížnejších svetových festivaloch v Cannes, Benátkach, Berlíne, Toronte či na nedávnom festivale v Karlových Varoch. Meeting Point Europe a Cesty slávy „Festival vznikol s víziou vytvoriť priestor pre kvalitnú kinematografiu, otvorený dialóg a slobodné myslenie. Po viac ako dvoch desaťročiach môžeme povedať, že sa táto vízia naplnila. Okolo Cinematiku vyrástla silná komunita ľudí, ktorí veria v silu filmu a jeho schopnosť spájať, inšpirovať a otvárať dôležité témy,“ skonštatoval umelecký riaditeľ festivalu Vladimír Štric. To najlepšie zo súčasnej európskej kinematografie prinesie aj tento rok hlavná súťažná sekcia Meeting Point Europe. Návštevníci 21. ročníka Cinematiku v nej uvidia starostlivo vybranú kolekciu najvýraznejších európskych filmov uplynulého...
spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Zobraziť všetky články