Mačacia odysea. Foto: Film Europe

Recenzia Mačacia odysea

Keby sme boli v rozprávke, hrdinka je kocúrom v čižmách

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Mačacia odysea je krásna aj bez slov. Hovorí o apokalyptickom príbehu plnom zásadných podobenstiev o súčasnej dobe.

Má tmavú krátku srsť, ohnivý pohľad, je prítulná, hneď by chytila za srdce citlivú ľudskú bytosť. Ľudí však v tomto príbehu nestretáva, ich existencia na Zemi sa už nezaznamenáva. Zrejme nie je náhoda, že práve ona sa túla medzi pozostatkami ich prítomnosti, stelesňujúc voľakedajší hrejivý pocit domova na modrej planéte. Mačka má predsa sedem životov. Mačacia odysea, animovaný kandidát na nastávajúceho Oscara, prichádza do slovenských kín 2. januára 2025.

Hladina stúpa

Potuluje sa po prazvláštnych, záhadných miestach. Niektoré nesú stopy bájnej civilizácie, vyvolávajú pocit slobody, ale nie bezpečia. Opustené obydlia rozličných tvarov a stavebných slohov zarástli hustou zeleňou. Kedysi v nich niekto zjavne prebýval, teraz sú prázdne, medzi múrmi je ticho a v zabudnutých predmetoch dennej potreby sa skrývajú duchovia minulosti.

Mačka beží popri rieke lemovanej lúkou a lesom, pod stráňami plnými kvitnúcich lúčnych kvetov. Bol by to dokonalý obrázok harmónie prírody, keby v nej zároveň nerástlo aj zvláštne napätie. Do zdanlivo idylickej atmosféry zrazu bezhlavo vbehne obrovské stádo jeleňov. Čo sa to deje?

Voda v rieke začína stúpať, vylieva sa. Rozpínavý živel čím ďalej, tým mohutnejšie zaplavuje lúku, stromy, údolie aj opustené obydlia. A postupne berie so sebou všetko, čo mu príde do cesty. Utekať pred ním alebo vyskočiť na najvyšší konár stromu, kde tak či tak o chvíľu kontakt so vzduchom zanikne?

Zo zaplavených kráterov sa už iba kde-tu z vody vynorí skala, strecha altánku či pagody, kamenný fragment gigantickej ľudskej sochy, posvätná mačacia podobizeň obrastená stáročným machom.

V diaľke počuť zvuky zvierat, ktoré ešte utekajú pred prívalom. Na nebi hrozivo škriekajú vtáky. A voda stále stúpa. Mačka pred ňou uteká, pevniny ubúda a ona je postupne odrezaná od akýchkoľvek možností zotrvať na jednom mieste.

V krajine zaliatej nekonečným morom nezostáva nič iné, iba sa učiť plávať.

A v ústrety ničotne vyzerajúcej budúcnosti sa odrazu náhodne, ako biblický záchranca, priplaví bárka. Noemov príbeh sa začína napĺňať.

Postarcha odlišností

Takto vyzerá potopa sveta podľa režiséra Gintsa Zilbalodisa.





Mačacia odysea / Straume / Flow

Animovaný

LV/FR/BE 2024

RÉŽIA Gints Zilbalodis ● SCENÁR Matīss Kaža, Gints Zilbalodis ● STRIH Gints Zilbalodis ● KAMERA Gints Zilbalodis ● HUDBA Rihards Zaļupe, Gints Zilbalodis

MINUTÁŽ 85 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 2. 1. 2025

Hodnotenie: 90%
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kalendár filmových výročí január 2025

1. 1. 1965    Ivan Finta kameraman 60 rokov 2. 1. 1965    Roman Petrenko režisér, scenárista 60 rokov 5. 1. 1975    Jaroslav Ridzoň televízny režisér, scenárista 50 rokov † 8. 1. 2015 Igor Turis (nar. 7.4.1950) režisér 10 rokov od skonania 11. 1. 1925  Ernest Štric († 7.5.1993) filmový teoretik, dramatik, pedagóg 100. výročie narodenia 14. 1. 1935  Stanislav Szomolányi kameraman 90 rokov 16. 1. 1935  Jaroslav Ďuríček († 6.4.2023) herec nedožitých 90 rokov 17. 1. 1965  Katarína Štrbová-Bieliková kostýmová výtvarníčka 60 rokov 19. 1. 1935  Martin Petrenko herec, televízny režisér 90 rokov 22. 1. 1925  Andrej Vandlík († 17.1.1985) herec 100. výročie narodenia 22.1.1935    Ivan Stadtrucker († 26.5.2017) dramaturg, scenárista nedožitých 90 rokov 22.1.1940    Peter Jaroš spisovateľ, scenárista 85 rokov 24.1.1955    Juraj Fábry architekt, scénický výtvarník 70 rokov 27.1.1925    Ľudovít Filan († 2.4.2000) režisér, scenárista 100. výročie narodenia 27.1.1935    Ladislav Stritz kameraman 90 rokov 29.1.1945    Ľubomír Štecko režisér, scenárista 80 rokov zdroj: elektronická publikácia Slovenského filmového ústavu (SFÚ) Kalendár filmových výročí 2025, ktorú zostavila Renáta Šmatláková Kalendár filmových výročí na rok 2025 nájdete na: web SFÚ Viac informácií o tvorcoch slovenskej kinematografie nájdete na: web SK CINEMA

Týždeň vo filme 1965: „…doba pozdrav posiela dobe…“

Diváci si na odpoveď musia nečakane počkať o týždeň dlhšie, malá chybička vo vysielaní, ktorej výsledkom je zaradenie dvoch čísel týždenníkov zvyšných z roku 1974, však núka nečakaný benefit. Šot o jubilujúcom básnikovi Ladislavovi Novomeskom. Poetickej spomienke na jeho šesťdesiatku (č. 1/1965) so živým prednesom Petra Mikulíka a Jely Lukešovej a nádhernými ilustračnými fotografiami Martina Martinčeka z knihy Nezbadaný svet predchádza pripomienka jeho sedemdesiatky (č. 51/1974) a dosť výrazne sa od nej líši. To je rozdiel desaťročia, začiatku „obrody“ a rozvíjajúcej sa normalizácie. Filmový týždenník (hovoríme o ročníku 1965) už dávnejšie neplnil úlohu informátora o aktuálnych udalostiach a hľadal svoje miesto v priestore zvukovo-obrazových periodík magazínového typu. Slovenskí filmoví spravodajcovia videli jednu z ciest, ako využiť tento priestor, v propagácii umenia, kultúry. Svedčí o tom vysoká frekvencia takýchto šotov. Vystúpenie bratislavskej vysokoškolskej kapely Revival Jazz Band so speváčkou Helenou Príbusovou (TvF č. 1), šot z poetickej vinárne v Prahe, ale aj kritika stratených miliónov v nevyužitých kultúrnych domoch v martinskom okrese (oba č. 4), výstava mladých výtvarníkov, fotografov a filmového architekta a práca výtvarníkov sklárov v Lednických Rovniach. Súťaž spievajúcich kanárikov do počtu nezahŕňam (všetko č. 5)... Nebuďme však k autorom nekriticky zhovievaví. Bolo celkom normálne v reportáži o hraničiaroch použiť vetu: „to, čo my nazývame ochranou štátnych hraníc, je pre Západ železná opona“...
Zobraziť všetky články