Hľadanie lásky vo svete bez Boha

Hrdinka filmu Nedeľa, sedemnásťročná Ainara sa zamilovala a chce ísť na týždeň preč z domu. Pochopiteľne, otec nie je príliš nadšený, tak sa Ainara s plánom lepšie spoznať svoju lásku zverí tete. Tej, čo ju stále povzbudzovala objavovať svet a bola jej náhradnou matkou. Ukážkovej tete, čo dospievajúcemu dieťaťu vie poskytnúť náruč aj povzbudenie v sebaspoznávaní.

Na takejto zápletke by ani v našich končinách nebolo nič neobvyklé, keby Ainara nechcela odísť na týždeň do kláštora a jej vyvolený nebol Ježiš. Takže nakoniec je z jej nápadu nesvoja aj teta, a film postupne popri nekonečných spoločných stolovaniach odhaľuje celé spektrum osobných strát a zlyhaní.

Odzbrojujúca miera úprimnosti a láskavosti

Baskická režisérka Alauda Ruiz de Azúa spracúva tému svojho filmu Nedeľa ako rodinnú drámu, v ktorej sa nad nečakanými túžbami dospievajúceho dievčaťa odkrývajú charaktery a nevyslovené krivdy. V oboch kultúrach – našej i španielskej – môže film pôsobiť kontroverzne práve svojou nejednoznačnosťou. V našej filmovej kultúre je odzbrojujúca miera úprimnosti a láskavosti, s akou sa prezentujú veriace postavy skutočne neobvyklá. Častejšie ju vidíme v dokumente ako v hranom filme. No keďže sa Nedeľa odohráva v Baskicku, námet obhajujúci hľadanie Boha sa uskutočňuje akosi prirodzenejšie a nepôsobí polarizujúco.

Réžia stavia na postupnom budovaní a búraní všetkých očakávaní. Od dôverných rozhovorov s tetou, ktorá taktiež vychodila cirkevnú školu, no najviac ju na nej zaujali nočné klebety a zdieľanie zakázaných tém s kamarátkami, cez úprimné priznanie čistej lásky k Bohu, a neskôr naopak cez náznaky, že Ainara by mohla byť zamilovaná do niekoho iného a inak až po jej nastúpenie do novického stavu za zvukov povznášajúcej duchovnej hudby, ktorá prináša až burácajúcu katarziu.

Rovnako znepokojivý pre veriacich aj neveriacich

Film Nedeľa získal päť cien Goya a tiež Zlatú mušľu a niekoľko ďalších cien na festivale v San Sebastiáne. Môže byť rovnako znepokojivý pre veriacich ako aj pre neveriacich. Naznačuje totiž ambivalentnosť ľudskej túžby po spolupatričnosti, čistote a napokon viere. Pre neveriacich môže byť záverečná katarzia mätúca, veriacich, naopak, môžu znepokojovať otázky, ktoré film kladie. Čo keď je Ainara v skutočnosti zamilovaná do svojho mladého, príťažlivého a charizmatického duchovného vodcu?