recenzia Nedeľa Záber z filmu Nedeľa. Foto: CinemArt SK

recenzia Nedeľa

 Hľadanie lásky vo svete bez Boha

Jana Dudková

Písmo: A- | A+

Hrdinka filmu Nedeľa, sedemnásťročná Ainara sa zamilovala a chce ísť na týždeň preč z domu. Pochopiteľne, otec nie je príliš nadšený, tak sa Ainara s plánom lepšie spoznať svoju lásku zverí tete. Tej, čo ju stále povzbudzovala objavovať svet a bola jej náhradnou matkou. Ukážkovej tete, čo dospievajúcemu dieťaťu vie poskytnúť náruč aj povzbudenie v sebaspoznávaní.

Na takejto zápletke by ani v našich končinách nebolo nič neobvyklé, keby Ainara nechcela odísť na týždeň do kláštora a jej vyvolený nebol Ježiš. Takže nakoniec je z jej nápadu nesvoja aj teta, a film postupne popri nekonečných spoločných stolovaniach odhaľuje celé spektrum osobných strát a zlyhaní.

Odzbrojujúca miera úprimnosti a láskavosti

Baskická režisérka Alauda Ruiz de Azúa spracúva tému svojho filmu Nedeľa ako rodinnú drámu, v ktorej sa nad nečakanými túžbami dospievajúceho dievčaťa odkrývajú charaktery a nevyslovené krivdy. V oboch kultúrach – našej i španielskej – môže film pôsobiť kontroverzne práve svojou nejednoznačnosťou. V našej filmovej kultúre je odzbrojujúca miera úprimnosti a láskavosti, s akou sa prezentujú veriace postavy skutočne neobvyklá. Častejšie ju vidíme v dokumente ako v hranom filme. No keďže sa Nedeľa odohráva v Baskicku, námet obhajujúci hľadanie Boha sa uskutočňuje akosi prirodzenejšie a nepôsobí polarizujúco.

Réžia stavia na postupnom budovaní a búraní všetkých očakávaní. Od dôverných rozhovorov s tetou, ktorá taktiež vychodila cirkevnú školu, no najviac ju na nej zaujali nočné klebety a zdieľanie zakázaných tém s kamarátkami, cez úprimné priznanie čistej lásky k Bohu, a neskôr naopak cez náznaky, že Ainara by mohla byť zamilovaná do niekoho iného a inak až po jej nastúpenie do novického stavu za zvukov povznášajúcej duchovnej hudby, ktorá prináša až burácajúcu katarziu.

recenzia Nedeľa Záber z filmu Nedeľa. Foto: CinemArt SK
Záber z filmu Nedeľa. Foto: CinemArt SK

Rovnako znepokojivý pre veriacich aj neveriacich

Film Nedeľa získal päť cien Goya a tiež Zlatú mušľu a niekoľko ďalších cien na festivale v San Sebastiáne. Môže byť rovnako znepokojivý pre veriacich ako aj pre neveriacich. Naznačuje totiž ambivalentnosť ľudskej túžby po spolupatričnosti, čistote a napokon viere. Pre neveriacich môže byť záverečná katarzia mätúca, veriacich, naopak, môžu znepokojovať otázky, ktoré film kladie. Čo keď je Ainara v skutočnosti zamilovaná do svojho mladého, príťažlivého a charizmatického duchovného vodcu?





Nedeľa ( Los domingos, Španielsko, 2025)
RÉŽIA A SCENÁR Alauda Ruiz de Azúa ● KAMERA Bet Rourich ● HUDBA David Cerrejón ● HRAJÚ David Blanca Soroa, Juan Minujín, Patricia López Arnaiz, Nagore Aranburu, Mabel Rivera, Miguel Garcés, Itziar Aizpuru, Leire Zuazua
MINUTÁŽ 115 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 30. apríla 2026

Hodnotenie: 75%

Záber z filmu Nedeľa. Foto: CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Backrooms: Za stenou Renate Reinsve vo filme Backrooms: Za stenou. Foto: Forum Film

recenzia Backrooms: Za stenou

Nezávislá americká produkčná a distribučná spoločnosť A24 uviedla v posledných rokoch niekoľko úspešných autorských filmov – spomedzi nich napríklad sci-fi komédiu Všetko, všade, naraz (2022), ktorá vyhrala sedem Oscarov. A24 sa vo svojej tvorbe zameriava na netradičné snímky, často bizarné horory redefinujúce limity tohto žánru. Psychologický horor Backrooms: Za stenou (2026) sa stal od jeho májovej premiéry ich najzárobkovejším filmom. Režíroval ho len dvadsaťročný Kane Parsons. Úspech filmu Backrooms: Za stenou vychádza z popularity jeho predchodcu, internetového seriálu založeného na fiktívnych found footage záznamoch. Kane Parsons ho vytvoril v roku 2022 ako reakciu na virálnu fotografiu vyprázdneného kancelárskeho interiéru, vďaka ktorej sa „the backrooms” stali hororovou povesťou o desivých fiktívnych priestoroch. Parsons pracuje s vizuálom pôvodnej fotografie aj v seriáli, a neskôr aj vo svojom celovečernom filme. Oba zasadzuje do nekonečného bludiska, náhodne rozdeleného priečkami so žltou tapetou, pokrytého celoplošným kobercom a nepríjemným bzučiacim osvetlením. Desivé priestory Film pracuje s prvkami found footage, no nestavia na nich celý príbeh. Sledujeme dve línie hlavných postáv, terapeutku Mary Kline (Renate Reinsve) a jej klienta Clarka (Chiwetel Ejiofor), majiteľa krachujúceho obchodu s nábytkom. Clarke sa pre nezhody s manželkou a problémy s alkoholom dočasne presťahuje do svojho obchodu. No časom zisťuje, že sa...
Art Film 2026 súťaž Záber z filmu Miništranti. Foto: IFF Art Film

Art Film 2026: Súťažia debuty z Berlína aj Cannes

Česko-slovenská mysteriózna dráma Wirbel režiséra Tomáša Hubáčka slávnostne otvorí 32. ročník IFF Art Film v Košiciach. Spolu s ďalšími siedmimi filmami sa Wirbel uchádza o Modrého anjela v Medzinárodnej súťaži hraných filmov. V poradí už 32. ročník festivalu sa koná v dňoch 19. – 25. júna 2026. Záber z filmu Wirbel. Foto: sentimentalfilm Medzi ôsmimi snímkami v hlavnej súťaži je napríklad film palestínsko-sýrskeho režiséra Abdallaha Al-Khatiba Kroniky z obliehania. Na Berlinale 2026 ho ocenili ako najlepší debut. Rozpráva príbeh piatich prepletených osudov civilistov v obkľúčenom meste. Vojnová tragédia sa tu mieša s prvkami čierneho humoru. Strieborného medveďa – Cenu poroty – si z tohtoročného Berlinale odniesla surová rodinná dráma Kráľovná na mori. Nakrútil ju ameirký nezávislý režisér Lance Hammer a do hlavnej úlohy obsadil Juliette Binoche. Rozpráva o dilemách v súvislosti so starostlivosťou o matku trpiacu pokročilou demenciou. O Modrého anjela sa uchádza aj režijný debut herečky Kristen Stewart Chronológia vody. Svetovú premiéru mal vlani v Cannes. Ide o surovú intímnu  spoveď mladej ženy, ktorá uniká z toxického prostredia. Film vznikol podľa autobiografického románu spisovateľky Lidie Yuknavitch. Účinkujú v ňom Imogen Poots, Thora Birch či Jim Belushi. Záber z filmu Kráľovná na mori. Foto: Seafaring LLC Súťaž filmov zo strednej a východnej Európy Takisto osem filmov sa uchádza o ceny v Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy. Premieta...
rozhovor Katarína Krnáčová Filmová producentka a prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová. Foto: Miro Nôta

Katarína Krnáčová sa dostala do vedenia Federácie európskych filmových akadémií

Slovenská producentka a režisérka považuje za najdôležitejšie posilňovať viditeľnosť európskych filmov a ich tvorcov najmä v čase, keď sa audiovizuálne prostredie mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým. 25-členná Federácia európskych filmových akadémií (FACE) pred pár dňami zasadla počas svojho 3. valného zhromaždenia v talianskom meste Taormina na Sicílii. Rokovala o ďalšom smerovaní svojich aktivít na podporu európskej kinematografie, o členstve v správnej rade FACE či nových členoch Federácie. Federácia európskych filmových akadémií združuje európske filmové akadémie ako spoločný apolitický hlas, ktorý sa venuje rozvoju a zviditeľňovaniu európskej kinematografie. Jeho aktuálnymi členmi sú národné filmové akadémie Belgicka flámskeho i valónskeho, Bieloruska, Česka, Dánska, Francúzska, Grécka, Holandska, Islandu, Írska, Izraela, Luxemburska, Nemecka, Nórska, Poľska, Portugalska, Rakúska, Slovenska, Španielska katalánskeho i galícijského, Švajčiarska, Talianska a Ukrajiny, a zakladajúca Európska filmová akadémia. Spoločný cieľ je spájanie Umenie, kultúra a celostvetovo čoraz častejšie aj film spájajú svoje sily, aby upozorňovali na rastúcu polarizáciu spoločnosti, ktoré pramenia najmä z politicko-spoločenského diania. Inak to nie je ani v prípade FACE, ktorá vznikla v roku 2024 a jej 3. valné zhromaždenie dňa 11. júna 2026 otvoril prezident Cinecittà Antonio Saccone, ktorý zdôraznil význam kinematografie ako nástroja na prepájanie ľudí a spoločností. Poukázal na to, že európska kinematografia dokáže vytvárať mosty...
Zobraziť všetky články