Je zúrivý a arogantný. Snaží sa vo svojom klobúku a baloniaku vyzerať elegantne, no nezaprie svoje narcistické črty, ktoré mu dovoľujú druhých brať iba ako nástroje k svojmu prospechu a potešeniu. Film Kirilla Serebrennikova Mengeleho zmiznutie prepája viacero časových rovín od súčasnosti cez sedemdesiate, päťdesiate aj štyridsiate roky, aby vytvoril portrét sadistického zločinca ako kohosi, kto nielen plní […]
Hrdinka filmu Nedeľa, sedemnásťročná Ainara sa zamilovala a chce ísť na týždeň preč z domu. Pochopiteľne, otec nie je príliš nadšený, tak sa Ainara s plánom lepšie spoznať svoju lásku zverí tete. Tej, čo ju stále povzbudzovala objavovať svet a bola jej náhradnou matkou. Ukážkovej tete, čo dospievajúcemu dieťaťu vie poskytnúť náruč aj povzbudenie v sebaspoznávaní. Na takejto […]
Otec Matka Sestra Brat – názov nového filmu Jima Jarsmucha odkazuje na staré šlabikárové predstavy o ukážkovej nukleárnej rodine, svete pre seba, s presne zadefinovanými rodovými a sociálnymi rolami. No namiesto jednej rodiny prezentuje sled troch poviedok. Ich tituly odkazujú vždy iba na jeden segment šlabikárovej predstavy a ich obsah na jej vážne narušenie. V prvej poviedke otec upratuje svoj […]
Franz Agnieszky Holland nie je životopisný film, aké obvykle očakávame. Nesnaží sa len charakterizovať osobnosť, ktorej sa venuje a popísať jej život či zvolený úsek života. Toto bude jasné každému, kto si ho pozrie, no samotná režisérka to opakuje takmer v každom rozhovore. Opakuje aj to, že na film sa poctivo pripravovala okrem iného tiež sledovaním alternatívnych, […]
Vo filme Jízda (1994) hrala Aňa Geislerová ešte pred dvadsiatkou jednu zo svojich prvých úloh, ktorá sa časom stala doslova ikonickou. Vo filme Karavan je po tridsiatich rokoch, tesne pred päťdesiatkou, zrejme aj zámerne obsadená do celkom iného typu road movie. Jazdu slobodnej mamičky sprevádzajú po talianskom vidieku až príliš ťaživé záväzky: syn s postihnutím, […]
Očakávať, že Kronika večných snílkov je forma adaptácie Timraviných Ťapákovcov by znamenalo, že sme pristúpili na šikovný marketingový ťah. Ide skôr o voľnú interpretáciu, ktoru tvorcovia z konkrétnych historických a lokálnych súvislostí presunuli do neurčitého bezčasia a medzi-priestorovosti. Niektoré špecifické slová odkazujú k strednému Slovensku, no prízvuk niektorých postáv imituje východoslovenský akcent a architektúru inšpirovali domy v balkánskych horských mestečkách. […]
Zuzanu Piussi sme dlhé roky mohli vnímať ako jasne politicky profilovanú režisérku, ktorá systematicky kritizuje slovenské i české politické špičky, opiera sa o mediálne kauzy, ale aj prapodivnosť národniarov i nedvižnosť a rozhádanosť opozície. Dnes však prichádza s filmom, ktorý na časť tejto tvorby síce nadväzuje kritikou justície, no zároveň sa dostáva k univerzálnejšiemu ľudskoprávnemu aspektu a „stranícky“ neutrálne analyzuje prešľapy tých, ktorí sú pri moci, bez obvinenia konkrétnych politických aktérov.
Keď sa pred trinástimi rokmi objavil film Lóve, nebolo to dokonalé dielo, ale sympatické na ňom bolo mnohé. Entuziazmus začínajúceho režiséra, neopozeraní mladí herci, hiphopová subkultúra, snaha o vtedy stále zanedbaný domáci populárny film, hybridný žáner krížiaci krimi s romancou, pozitívne posolstvo o vytrvalosti lásky, ktoré trocha vyvažovalo režisérov pomerne temný debut. Aj s nízkymi nákladmi film zaznamenal divácky úspech, bol tak predvojom k výsledkom cieleného programu Minimal, ktorý inicioval Audiovizuálny fond.
Synergické prepojenia tanca a filmu v slovenskom kinematografickom prostredí nie je bežným javom, obzvlášť nie v celovečernej podobe. Zenit však celkom slovenským filmom nie je: veľká časť finančných prostriedkov síce bola alokovaná zo slovenských zdrojov vrátane nie tak často využívaného programu Kultminor a jeho režisér sa narodil na Slovensku, ale tvorivý potenciál filmu súvisí najmä so schopnosťou prekračovať hranice, a to aj medzi národmi a národnými umeleckými scénami.
Americká režisérka Sofia Coppola napísala, produkovala a režírovala životopisný film o Priscille Presley.
