Autor: Jana Dudková / filmová teoretička

Zuzanu Piussi sme dlhé roky mohli vnímať ako jasne politicky profilovanú režisérku, ktorá systematicky kritizuje slovenské i české politické špičky, opiera sa o mediálne kauzy, ale aj prapodivnosť národniarov i nedvižnosť a rozhádanosť opozície. Dnes však prichádza s filmom, ktorý na časť tejto tvorby síce nadväzuje kritikou justície, no zároveň sa dostáva k univerzálnejšiemu ľudskoprávnemu aspektu a „stranícky“ neutrálne analyzuje prešľapy tých, ktorí sú pri moci, bez obvinenia konkrétnych politických aktérov.

Keď sa pred trinástimi rokmi objavil film Lóve, nebolo to dokonalé dielo, ale sympatické na ňom bolo mnohé. Entuziazmus začínajúceho režiséra, neopozeraní mladí herci, hiphopová subkultúra, snaha o vtedy stále zanedbaný domáci populárny film, hybridný žáner krížiaci krimi s romancou, pozitívne posolstvo o vytrvalosti lásky, ktoré trocha vyvažovalo režisérov pomerne temný debut. Aj s nízkymi nákladmi film zaznamenal divácky úspech, bol tak predvojom k výsledkom cieleného programu Minimal, ktorý inicioval Audiovizuálny fond.

Synergické prepojenia tanca a filmu v slovenskom kinematografickom prostredí nie je bežným javom, obzvlášť nie v celovečernej podobe. Zenit však celkom slovenským filmom nie je: veľká časť finančných prostriedkov síce bola alokovaná zo slovenských zdrojov vrátane nie tak často využívaného programu Kultminor a jeho režisér sa narodil na Slovensku, ale tvorivý potenciál filmu súvisí najmä so schopnosťou prekračovať hranice, a to aj medzi národmi a národnými umeleckými scénami.

Americká režisérka Sofia Coppola napísala, produkovala a režírovala životopisný film o Priscille Presley.