recenzia Nie je iná možnosť Záber z filmu Nie je iná možnosť. Foto: FILMTOPIA

recenzia Nie je iná možnosť

Aké sú možnosti, taká je voľba

Zuzana Goleinová

Písmo: A- | A+

Satirická čierna komédia uznávaného juhokórejského režiséra Park Chan-wooka o nezamestnanosti mala minulý rok premiéru na filmovom festivale v Benátkach. Publikum ju tu s priazňou prijalo. Následne film Nie je iná možnosť získal Medzinárodnú cenu publika na festivale v Toronte. Teraz prichádza do slovenských kín, no vynára sa otázka, čo nové nám vie o nezamestnanosti povedať.

Park Chan-wook vždy spájal svoje mimoriadne režisérske zručnosti a rafinovanú poetiku s diváckejšími žánrami, najmä trilerom a celkom pretransformoval povahu tohto žánru. Prvýkrát sa však pustil do vyslovene komediálneho naratívu, pričom ale stále pracuje s prvkami trileru. Film Nie je iná možnosť je divácky ústretový, pútavý, zábavný a nápadne spoločensky kritický.

Príbeh sa sústredí na pracovníka Man-su v strednom veku, strednom manažmente a vo vyššej strednej triede. Lukratívnu papierňu Solar Paper musí nečakane opustiť po tom, čo jeho nadriadení oznámia masové prepúšťanie. Tvrdia, že „nie je iná možnosť”. Frustrovaný Man-su vidí ako riešenie svojej nezamestnanosti taktiež len jednu možnosť. Napokon urobí to, čo jeho zamestnávatelia – redukuje počty. Všetkých uchádzačov o miesto v novej papierni sa rozhodne zavraždiť a eliminovať tak svoju konkurenciu.

Film sleduje tento nie vždy jednoduchý a nie vždy úspešný proces, a to na pozadí situácie v Man-suovej rodine, ktorá sa čoraz viac komplikuje. Z filmového prológu, ktorý až rozprávkovým vizuálom predstavuje ideálnu štvorčlennú rodinu s dvomi psami, domom a záhradou, sa rýchlo stáva boj o prežitie – v Man-suovom prípade skôr boj o udržanie vlastníctva domu a životného štandardu rodiny. Nezabúda pritom ani na seba a svoju záľubu v pestovaní rastlín, najmä bonsajov. To sa tematicky prepája s témou papiera aj jeho odhodlaním zotrvať práve v tomto odvetví.

Od temnej estetiky k dystopickej farebnosti s humorom

Film je adaptáciou hororovo-trilerovej americkej novely The Ax z roku 1997 od Donalda E. Westlakea. Už v roku 2005 podľa nej vznikol film Sekera, ktorý režíroval Costa-Gavras. Chan-wook sa ale odvracia od temnej krimi estetiky. Príbeh zasadzuje do nečakanej farebnosti a atmosféry príjemných odtieňov, čo miestami pôsobí až dystopicky. Brutálne a explicitné násilie odľahčuje satirická forma filmu aj sympatizovanie s postavou Man-sua. Vraždenie je tu skôr vtipné než šokujúce, je to





Nie je iná možnosť (Eojjeolsuga eobsda / No Other Choice, Južná Kórea, 2025)
RÉŽIA Park Chan-wook ● SCENÁR Park Chan-wook, Kyoung-mi Lee, Don McKellar, Jahye Lee ● KAMERA Woo-hyung Kim ● HUDBA Yeong-wook Jos ● HRAJÚ Byung-hun Lee, Ye-jin Son, Hee-soon Park, Sung-min Lee, Hye-ran Yeom, Seung-won Cha, Yeon-seok Yoo
MINUTÁŽ 139 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 29. januára 2026

Hodnotenie: 78%

Záber z filmu Nie je iná možnosť. Foto: FILMTOPIA

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články