recenzia Nie je iná možnosť Záber z filmu Nie je iná možnosť. Foto: FILMTOPIA

recenzia Nie je iná možnosť

Aké sú možnosti, taká je voľba

Zuzana Goleinová

Písmo: A- | A+

Satirická čierna komédia uznávaného juhokórejského režiséra Park Chan-wooka o nezamestnanosti mala minulý rok premiéru na filmovom festivale v Benátkach. Publikum ju tu s priazňou prijalo. Následne film Nie je iná možnosť získal Medzinárodnú cenu publika na festivale v Toronte. Teraz prichádza do slovenských kín, no vynára sa otázka, čo nové nám vie o nezamestnanosti povedať.

Park Chan-wook vždy spájal svoje mimoriadne režisérske zručnosti a rafinovanú poetiku s diváckejšími žánrami, najmä trilerom a celkom pretransformoval povahu tohto žánru. Prvýkrát sa však pustil do vyslovene komediálneho naratívu, pričom ale stále pracuje s prvkami trileru. Film Nie je iná možnosť je divácky ústretový, pútavý, zábavný a nápadne spoločensky kritický.

Príbeh sa sústredí na pracovníka Man-su v strednom veku, strednom manažmente a vo vyššej strednej triede. Lukratívnu papierňu Solar Paper musí nečakane opustiť po tom, čo jeho nadriadení oznámia masové prepúšťanie. Tvrdia, že „nie je iná možnosť”. Frustrovaný Man-su vidí ako riešenie svojej nezamestnanosti taktiež len jednu možnosť. Napokon urobí to, čo jeho zamestnávatelia – redukuje počty. Všetkých uchádzačov o miesto v novej papierni sa rozhodne zavraždiť a eliminovať tak svoju konkurenciu.

Film sleduje tento nie vždy jednoduchý a nie vždy úspešný proces, a to na pozadí situácie v Man-suovej rodine, ktorá sa čoraz viac komplikuje. Z filmového prológu, ktorý až rozprávkovým vizuálom predstavuje ideálnu štvorčlennú rodinu s dvomi psami, domom a záhradou, sa rýchlo stáva boj o prežitie – v Man-suovom prípade skôr boj o udržanie vlastníctva domu a životného štandardu rodiny. Nezabúda pritom ani na seba a svoju záľubu v pestovaní rastlín, najmä bonsajov. To sa tematicky prepája s témou papiera aj jeho odhodlaním zotrvať práve v tomto odvetví.

Od temnej estetiky k dystopickej farebnosti s humorom

Film je adaptáciou hororovo-trilerovej americkej novely The Ax z roku 1997 od Donalda E. Westlakea. Už v roku 2005 podľa nej vznikol film Sekera, ktorý režíroval Costa-Gavras. Chan-wook sa ale odvracia od temnej krimi estetiky. Príbeh zasadzuje do nečakanej farebnosti a atmosféry príjemných odtieňov, čo miestami pôsobí až dystopicky. Brutálne a explicitné násilie odľahčuje satirická forma filmu aj sympatizovanie s postavou Man-sua. Vraždenie je tu skôr vtipné než šokujúce, je to





Nie je iná možnosť (Eojjeolsuga eobsda / No Other Choice, Južná Kórea, 2025)
RÉŽIA Park Chan-wook ● SCENÁR Park Chan-wook, Kyoung-mi Lee, Don McKellar, Jahye Lee ● KAMERA Woo-hyung Kim ● HUDBA Yeong-wook Jos ● HRAJÚ Byung-hun Lee, Ye-jin Son, Hee-soon Park, Sung-min Lee, Hye-ran Yeom, Seung-won Cha, Yeon-seok Yoo
MINUTÁŽ 139 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 29. januára 2026

Hodnotenie: 78%

Záber z filmu Nie je iná možnosť. Foto: FILMTOPIA

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Eugen Šinko Etuda Záber z filmu Etuda. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Lyrická štúdia prostredia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Eugena Šinka Etuda predstavuje unikátny pohľad na prežívanie mladých ľudí pracujúcich v ostravských baniach a žijúcich v ostravsko-karvinskej oblasti. Je totiž lyrický a mimoriadne clivý. Známy neznámy Šinko Eugen Šinko (1934-2014) začínal v dokumentárnom filme v 50. rokoch minulého storočia ako strihač. Spolupracoval najmä s tvorcami populárnovedeckých filmov, no podieľal sa napríklad aj na etnograficky ladenom dokumentárnom filme Ľudia na vode (1958) Martina Hollého. Po absolvovaní štúdia dokumentárneho filmu na pražskej FAMU nakrútil v krátkom slede viacero autorských krátkych filmov. V Slnovrate (1963), inscenovanom dokumentárnom filme, „vyčaroval“ neochotu obyvateľov juhoslovenskej dediny plniť plány socialistického poľnohospodárstva a pracovať na združstevnenej pôde predpísaným spôsobom. V Nedeli (1964) zase takmer sociologickým pohľadom skúma voľnočasové aktivity Bratislavčanov. Dokumentárna kamera Alexandra Strelingera tu kĺže, skáče alebo sa odráža od jednotlivých faziet víkendového mesta, nábrežia, lunaparku, tanečnej sály. Ako píše Petra Hanáková v hesle Mesto v Abecedári slovenského filmu, spájanie mestských motívov tu nadobúda podobu asociatívnej koláže. No Šinkova strihová skladba nestavia len na vizuálnych asociáciách, ladí aj s hudobnými motívmi bigbítovej kapely. Svoj tretí film, Etuda, už nepísal Eugen...
Pocta: Rudolf Urc Záber z filmu Človek z Málinca. Foto: archív SFÚ

Pocta Rudolfovi Urcovi v Kine Lumière

V januári sme sa navždy rozlúčili s režisérom, scenáristom, dramaturgom, publicistom a pedagógom Rudolfom Urcom. Zomrel vo veku 88 rokov. V tejto súvislosti sa dramaturgovia Kina Lumière rozhodli pripomenúť jeho tvorbu prostredníctvom štyroch programov krátkych dokumentárnych a animovaných filmov. Cyklus nesie názov Pocta: Rudolf Urc. Projekcia prvého bloku sa uskutoční vo štvrtok 12. februára o 17.30 hod. Lektorsky ju uvedie filmová teoretička a historička Petra Hanáková. Rudolf Urc bol významná osobnosť slovenského dokumentárneho a animovaného filmu. Vyštudoval pražskú FAMU, po jej ukončení začínal ako režisér v Spravodajskom filme a v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Na začiatku normalizácie bol preradený do Animovaného filmu, kde sa rýchlo etabloval ako režisér a dramaturg, blízky spolupracovník Viktora Kubala. Výrazne prispel k rozvoju animovaného filmu na Slovensku. Po Novembri 1989 prispel aj k založeniu Katedry animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Ako režisér vytvoril stovky filmov, za ďalšími stál ako dramaturg a odchoval veľa tvorcov, predovšetkým v oblasti animovaného filmu. Šírka a pestrosť Urcovho filmárskeho pôsobenia V Kine Lumière si záujemcovia budú môcť pripomenúť tvorbu Rudolfa Urca prostredníctvom dvoch blokov dokumentárnych a dvoch blokov animovaných filmov. „Hlavným zámerom pri výbere filmov do programu filmovej Pocty Rudolfovi Urcovi bolo predstavenie šírky a pestrosti jeho filmárskeho pôsobenia na Kolibe a...
Záber z filmu Keď sa zhasne režiséra Andyho Fehu. Foto: Bontonfilm

V komédii Keď sa zhasne sa varí zo siedmich hriechov

Niektoré tajomstvá v sebe nosíme možno až príliš dlho – myslí si český režisér Andy Fehu. Na to, že nie je dobré nechávať si niektoré veci len pre seba, chce nenápadne upozorniť vo svojom novom filme Keď sa zhasne, ktorý od 12. februára uvidíme aj v slovenských kinách. V kuchyni reštaurácie Sedem hriechov pripravuje famózne sedemchodové menu kuchár Mirek, príjemný mierumilovný človek, ktorý, zdá sa, ani nemá negatívne vlastnosti. „Baví ma jeho neutíchajúci pozitivizmus, aj to, že sa dokáže veľmi dobre vysporiadať aj so stresovými situáciami a pri tom všetkom ho ženú dopredu city, čo je pekné,“ hovorí o svojej postave herec Vojta Kotek. Po skúsenostiach v príbehu o nevere a zvádzaní priamo v reštaurácii, kde jedlá do jeho scén pripravoval skutočný kuchár, vraví, že keby chcel niekoho zviesť, určite by volil ako afrodiziakum nejakú sviežu tortu. Osudná zmluva Príbeh filmu a nová reštaurácia ho spájajú s ambicióznou šéfkuchárkou Ninou. Tá je manželkou vyhľadávaného gynekológa Richarda, s ktorým kedysi tvorili šťastný pár. Po rokoch spolužitia sa však ocitajú v zložitej vzťahovej situácii, až takej, že nemôžu jeden druhého zniesť. Aj by sa rozviedli, ale nedá sa – kedysi podpísali spoločnú zmluvu, kde sa zaviazali, že ten, kto zaviní koniec vzťahu, nedostane zo spoločného majetku ani halier. V zúfalstve Richard požiada ženatého kamaráta a rodinného...
Zobraziť všetky články