Záber z filmu Nočný pokoj. Foto: CinemArt SK

Recenzia Nočný pokoj

Nočný pokoj pomáha lúštiť mužov, ktorí sa boja

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Triler Michala Hogenauera pôsobí ako dobre premyslený, ale napokon skôr priemyselný konštrukt.

Je to vcelku sympatický mladý muž, mileniál. Pôsobí, akoby naštartoval kariéru nejakou tichou automatikou. Kedysi čosi študoval, kdesi sa uchytil, akosi postupoval, kamsi sa dostal, čímsi sa stal, čo-to si zabezpečil. Vo svojom priestore sa však správa akosi bezpohlavne. Pohybuje sa úsporne, koná nenápadne, rozpráva úsečne. Má priateľku, ale nemajú skutočný vzťah. Od otca sa nenaučil preberať zodpovednosť. Živí ho práca, ktorou nežije. Vlastne nemá ani meno. Taký je hrdina filmu Nočný pokoj.

Všetko je inak

Jeho život vyzerá moderne, a hoci zdieľa domácnosť s partnerkou, v skutočnosti je stále sám so sebou, nudný a sterilný. V útrobách mu tikajú hodiny, ktoré ovláda emočnou pasivitou. V istej chvíli ich však nemôže ignorovať, čosi mu hystericky signalizujú. Zrazu je napätý, cíti ohrozenie, eviduje nepríjemné emócie.

Pri letiskovej kontrole sa jeho plaché oči práve stretli s prenikavým pohľadom hnedookého muža, ktorý pri letiskovej kontrole strhol na seba pozornosť. Správa sa konfliktne. Je to Arab či nie? Je to dôležité? Prečo sa osopuje na colníkov?

Pocit vykoľajenia potvrdí aj ich stretnutie na toalete. Podozrievajú sa. Žeby videl niečo, čo nemal vidieť? Už aby bol doma. Vylomený zámok na bráne, rozbitá fľaša kyseliny, nezamknuté dvere bytu. Zrazu je všetko inak. Pero na stole bolo predsa otočené naopak. Alebo nie? Začína sa báť. Na každom kroku ho pohnútka skoncovať so strachom. Čím viac však pátra po indíciách, tým je strach väčší. A je stále viac strachom zo seba samého.

Ako zdieľať odvahu

Hogenauerov film je príbehom muža, ktorý sa zamotal do pohnútok vlastného konania. Pramenia zo strachu, ktorý sa nezrodil náhodou – svetová klíma, ktorá ho obklopuje, mu naň dáva legitímne dôvody. 

Nevie, ako má neodbytnému pocitu čeliť, keď sa naňho denne valia negatívne správy, pričom sám, zdá sa, nemá vypestovanú dostatočnú osobnostnú výbavu pre nachádzanie radosti zo života  v každodenných maličkostiach. 

S partnerkou žijú vedľa seba, každý pre svoju prácu, nie však jeden pre druhého. Je otázkou času, kedy sa vnútorná zmena vo vzťahu ukáže na jeho kondícii. 

Záber z filmu Nočný pokoj. Foto: CinemArt SK
Judit Pecháček vo filme Nočný pokoj. Foto: CinemArt SK

Svojím spôsobom sa cez dvojicu dostávame k archetypálnej podobe partnerskej rivality – keď sa má preukázať vzájomná empatia, prejaviť zodpovednosť a zároveň udržať sloboda v rozhodovaní, môže to byť pre vzťah živený strachom akéhokoľvek druhu likvidačné. V danom prípade je žena tá, ktorá sa nebojí, ibaže nenachádza spôsob, ako svoju odvahu s mužom zdieľať. Divák dostane priestor domýšľať si, či sa jej to vypomstí. 

Honba na seba

Hlavný hrdina sa medzitým vo dne aj v noci prezentuje mrazivým pokojom. Keďže nedokáže pestovať hodnoty, ktoré mu život ponúkol, paranoja ho pomaly, ale iste o ne pripravuje a on v úzkosti poľuje sám na seba. Čo je horšie, uchyľuje sa k pochybným činom, veď plodný strach mu usilovne našepkáva, že nemôže byť jeho obeťou iba on sám.

V žánri sociálneho trileru sa režisér pohybuje so zjavnou istotou. Kamera, strih aj zvuk sústredene pracujú s momentmi uvoľnenia, prekvapenia a desu. Detektívna dejová linka sa vinie časom ruka v ruke s reakciami hlavného hrdinu na vlastné impulzy podmienené pocitom strachu. 

Scény sa striedajú v civilizovaných priestoroch historických obytných budov veľkomesta, v mestských a prírodných exteriéroch, ale aj v nevšedných neobývaných lokáciách industriálneho rázu či v zdanlivom bezpečí dusivých interiérov auta. 

Diváka podchvíľou prekvapí situácia, ktorá pôsobí úplne obyčajne, no v skutočnosti posúva nepríjemné napätie do mierne obludných rozmerov. Sem-tam prenikne na povrch humorná pointa. 

Hra bez skľúčenosti

Stav prázdnoty, aký v duši človeka vyvolávajú momenty, keď sa bojí, podčiarkuje minimalistický štýl vedenia postáv. Prenáša sa zároveň do atmosférických obrazov, do perfekcionistického konania hlavnej postavy, do strohých replík. 

V prípade dialógov však tento účel prevyšuje zámer, pretože strácajú na prirodzenosti, a hoci ide o civilné herectvo v najlepšom slova zmysle, akoby boli zakaždým iba vytrhnuté z kontextu, pričom žiaden kontext ani nevytvárajú, ani sa v ňom nenachádzajú. Herci v skutočnosti veľmi nemajú čo hrať. 

Keď bujné emócie prekrývame chladnou ostražitosťou, musíme sa hlboko ponoriť do skľúčenia. Inak dielo môže pôsobiť síce ako dobre premyslený, ale viac priemyselný konštrukt.

Nočný pokoj

ČR/SR, 2024

RÉŽIA Michal Hogenauer ● SCENÁR Marek Šindelka, Václav Kadrnka ● STRIH Michal Reich ● KAMERA Šimon Dvořáček ● HUDBA Jakub Kudláč ● ARCHITEKT Jana Bejblová ● KOSTÝMY Aneta Grňáková ● ÚČINKUJÚ Pavel Gajdoš, Judit Pecháček, Michal Isteník

MINUTÁŽ 78 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 5. 12. 2024

Hodnotenie: 65%
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

33. Febiofest Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ

33. MFF Febiofest pripomenie Hanáka, Wajdu, Kubricka aj Borušovičovú

Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava ponúkne až do 17. marca v kinách Lumière a Mladosť súťažné sekcie, nové snímky z veľkých svetových festivalov, ale aj filmové klasiky. „Mne osobne je veľmi blízka sekcia Zrkadlo minulosti – filmy staršieho dátumu, ktoré sú stále mimoriadne atraktívne aj pre dnešného diváka,“ hovorí prezident festivalu Peter Dubecký. Jedným z týchto titulov bude klasika zo zbierky Slovenského filmového ústavu Ružové sny (1976), ktorá si tento rok pripomína 50 rokov od svojho vzniku. „Je to poetický príbeh krásnej Johanky v podaní Ivy Bittovej a Juraja Nvotu ako poštára Jakuba. Aj po päťdesiatich rokoch si ho opäť veľmi rád pozriem a verím, že si ho radi vychutnajú aj diváci,“ približuje prezident MFF Febiofest Bratislava. Na slávnostnom uvedení sa osobne zúčastní režisér Dušan Hanák spolu so scenáristom Dušanom Dušekom, kameramanom Dodom Šimončičom a hlavným predstaviteľom Jurajom Nvotom. Uvedením titulu Vadí – nevadí chce 33. Febiofest vzdať poctu režisérke, scenáristke, spisovateľke a pedagogičke Eve Borušovičovej. Zomrela vlani vo veku 55 rokov. „Je fajn, že si Evu pripomenieme rok po jej smutnom odchode filmom, ktorý sa dnes už nehrá ani v kinách, ani v televízii a ktorý vytvorila spolu so svojou sestrou,“ pokračuje Peter Dubecký. Vo filme účinkujú Alexander Bárta,...
recenzia Otec Matka Sestra Brat Záber z filmu Otec Matka Sestra Brat . Foto: FILMTOPIA

recenzia Otec Matka Sestra Brat

Otec Matka Sestra Brat – názov nového filmu Jima Jarsmucha odkazuje na staré šlabikárové predstavy o ukážkovej nukleárnej rodine, svete pre seba, s presne zadefinovanými rodovými a sociálnymi rolami. No namiesto jednej rodiny prezentuje sled troch poviedok. Ich tituly odkazujú vždy iba na jeden segment šlabikárovej predstavy a ich obsah na jej vážne narušenie. V prvej poviedke otec upratuje svoj dom kdesi v zasneženom zapadákove (tak ho nazve dcéra) Spojených štátov. Zdá sa, že v skutočnosti iba nemotorne prekladá krabice z jedného miesta na druhé. Nestihne ani rozvešať bielizeň, kým dorazia jeho dve dospelé deti. Huhňavo a ustarostene sa im potom snaží niečo ponúknuť. No prinesie iba vodu a zrejme vo svojej zanedbanosti a dezorientácii nič iné doma ani nemá. (Chvíľu ho podozrievame, že voda je iba maskovací manéver skrývajúci jeho alkoholizmus, no množstvo kníh z antickej literatúry a kritickej filozofie, aj nádherný výhľad na jazero ako vytrhnutý z Thoreauovho Waldenu alebo života v lese naznačujú niekdajší potenciál. Rolexky na jeho ruke zas skrývajú tajomstvo, ktoré vyjde na povrch v závere). V ďalšej poviedke matka, vytrhnutá z celkom iného sveta, elegantná dáma v červených šatách, telefonuje s terapeutkou predtým, ako uvíta svoje dve dcéry. A v tretej sa brat so sestrou vezú ulicami Paríža na ceste k prázdnemu bytu po svojich rodičoch. Tí zahynuli počas leteckého nešťastia. Tajnosti, klamstvá aj teplo...
Bratislava Industry Days 2026 Antonie Formanová v pripravovanom filme Zviera. Foto: HITCHHIKER Cinema

Bratislava Industry Days predstaví na Febiofeste 17 pripravovaných filmov

Bratislava Industry Days je podujatie určené pre filmových profesionálov a profesionálky. Jeho zámerom je vytvoriť a prehĺbiť spoluprácu slovenských filmárov s medzinárodným prostredím. V rámci prezentácie pripravovaných filmov Works in Progress tento rok predstaví 17 projektov z regiónu strednej Európy. Projekty sú v rôznom štádiu vzniku. Bratislava Industry Days sa uskutoční počas MFF Febiofest v dňoch od 15. do 17. marca v Kine Lumière. Bratislava Industry Days prepája filmových profesionálov a profesionálky predovšetkým v regióne strednej Európy. Tento rok sa uskutoční už 11. ročník podujatia. Prezentácia pripravovaných filmov  Works in Progress ako každoročne predstaví originálne pripravované projekty. „Celkovo sa účastníkom a účastníčkam predstaví 17 projektov. Sú medzi nimi hrané, dokumentárne aj animované filmy, dlhometrážne aj krátkometrážne. Z nich je 11 slovenských, z toho je 8 s plnou alebo majoritnou účasťou. Ide o filmové projekty s medzinárodným potenciálom,“ hovorí Tomáš Hudák z Národného kinematografického centra SFÚ, koordinátor Bratislava Industry Days. Medzi vybrané slovenské a koprodukčné projekty sa dostali pripravované hrané filmy 9 mesiacov režisérky Anny Ahaliievy, Attention Whores Alice Bednárikovej či Hodina medzi psom a vlkom Terézie Halamovej. Predstaví sa aj Pásmo Michala Baláža a Zvíře Milady Těšitelovej. Prezentovať sa budú aj dokumenty 66852/Reimagined Radka Ševčíka, Práve som prišla do izby a neviem prečo som to urobila Evy Sajanovej, Hranice našej bolesti Kvet Nguyễn,...
Zobraziť všetky články