recenzia Pod parou Záber z filmu Pod parou. Foto: IN FILM/CINETIM

recenzia Pod parou

Iba tieň

Zuzana Mojžišová

Písmo: A- | A+

Rudolf Biermann je v priestore slovenskej a českej kinematografie od začiatku deviatej dekády minulého storočia etablovaný najmä ako producent. No od roku 2020 vstupuje do ringu už aj zo stoličky režiséra. Doposiaľ nakrútil tri filmy a všetky tri majú niekoľko spoločných vlastností. Tou najmarkantnejšou je, eufemisticky napísané, vychádzanie v ústrety vkusu (a či nevkusu?) strednoprúdového publika. Neviem, čo hovorí Biermann, ale nestor Paľo Bielik na túto tému povedal: „Jediným bohom vo filme je pre mňa obecenstvo.“ Však v zásade nič proti tomu.

Pod film Sviňa (2020) sa ako spoluautori scenára i spolurežiséri podpísali Mariana Čengel Solčanská a Rudolf Biermann. Nakrúcali podľa literárnej predlohy žurnalistu Arpáda Soltésza. Centrom príbehu sú podnikateľské i politické záujmy bruchatého degustiózneho mafiána, ktorý sa derie vpred aj cez mŕtvoly. Podobnosť s dobou vzostupu Roberta Fica či Mariana Kočnera a s kauzou resocializačného zariadenia a vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nie je ani náhodou čisto náhodná. Aktuálnosť sa filmu isto nedá uprieť. Ale inak je dosť prázdny, popisný, najmä v úvode a závere patetický…

Aj druhý Biermannov film, o niečo stráviteľnejší, Vojna policajtov (2024) vznikol podľa Soltészovej knihy a aj jeho scenára. Námet opäť chytľavý, dej sa odohráva na východe krajiny v divokých deväťdesiatkach, keď ešte najväčší mafiáni nenosili košele s bielymi goliermi a nezastávali vysoké funkcie v štátnom aparáte. Hlavný hrdina, policajt nie práve s čistým morálnym štítom, bojuje proti rôznym zločineckým skupinám, ktoré si navzájom idú po krku. Bojuje sa zápas o nadvládu nad teritóriom, čiže o prachy, kopú sa hroby, snujú intrigy, podpláca sa a spreneveruje, pije, fajčí, droguje, súloží. Snímka pomerne úspešne pracuje so žánrovými charakteristikami trileru, ale ich aj nadužíva, opäť je štylisticky pomerne neinvenčná a dramaturgicky polopatistická…

Prekresľovanie do českých a slovenských súradníc

Najnovšia snímka Rudolfa Biermanna – Pod parou opäť nie je pôvodnou režisérskou témou. Ide o prepis nateraz posledného filmu slávneho dánskeho režiséra Thomasa Vinterberga Chlast (2020)





Pod parou (Slovensko/Česko, 2025)

RÉŽIA Rudolf Biermann ● SCENÁR Roman Olekšák ● DRAMATURG Petr Kolečko ● KAMERA Martin Štrba ● HUDBA Vladimír Martinka ● HRAJÚ Hana Vagnerová, Alžbeta Zea Ferencová, Judit Pecháček, Zuzana Bydžovská, Jiří Havelka, Petr Čtvrtníček, Alexandr Bárta, Martin Myšička, Leoš Noha, David Petrželka, František Prachař, Štěpánka Todorová, Josef Jan Abrhám

MINUTÁŽ 112 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 21. 8. 2025

 

Hodnotenie: 40%

Judit Pecháček, Hana Vagnerová, Alžbeta Zea Ferencová a Petr Čtvrtníček vo filme Pod parou. Foto: IN FILM/CINETIM

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články