recenzia Princezná stokrát inak Záber z filmu Princezná stokrát inak. Foto: Continental film

recenzia Princezná stokrát inak

Podmanivá rozprávková cesta k sebapoznaniu

Dorota Hinštová

Písmo: A- | A+

Predstavte si, že sa každé ráno prebudíte ako princezná. Má to iba jeden háčik – v zrkadle je sem-tam miesto mladej ženy s korunkou starý chlap, bábätko či naivný mladík. Nová česko-slovenská rozprávka Princezná stokrát inak učí deti, ako prijať samého seba napriek neistote a premenlivosti. Tlak okolia a nároky dnešnej doby sa stále stupňujú. Film pozýva do kina, aby na chvíľu zastavil čas a ukázal, že problém prijať vlastné ja môžu mať aj princezné.

Režisér Miloslav Šmídmajer sa po prvý raz od svojho debutu Peklo s princeznou vracia na plátno s rozprávkou, ktorá sa snaží byť o čosi aktuálnejšou. Scenáristicky šikovne podkopáva mýtus o tom, že svadba všetko vyrieši a namiesto toho ponúka modernejší pohľad: kým nie sme zmierení so svojím vnútorným chaosom, žiadny princ nás nezachráni.

Film cieli na rodiny s deťmi a na ploche dvoch hodín sa snaží vytvoriť priestor pre každého člena rodiny. Humor a známi herci (Zuzana Fialová, Ján Koleník atď.) bavia dospelých, zatiaľ čo deti sa môžu stratiť v rozprávkovom kráľovstve a jeho vyzdobených komnatách. Film je viac ako rozprávkou akousi novodobou terapeutickou príručkou. Najmladšej generácii ukazuje, že cesta k sebaláske nie je priamočiara. Princezná Stella nebojuje s drakmi ani so zlou sudičkou. Jej najväčším nepriateľom je ona sama.

Vážne témy dospievania s humorom

Príbeh sa zaoberá témou dospievania. Princezná Stella trpí zvláštnou a nevšednou chorobou. Vždy, keď sa preberie zo sna, jej podoba sa zmení. Kráľ sa ju snaží vydať, verí, že práve manželstvo a láska druhej osoby ju dokážu vyliečiť. Blížia sa jej osemnáste narodeniny, keď sa má konečne zobudiť vo svojej finálnej podobe. Kráľovským rodičom tak neostáva veľa času, aby našli liek na princeznine problémy. Miesto detskej rozprávky tak sledujeme príbeh tínedžerky s korunkou, ktorá rebeluje voči rodičom, nastávajúcemu manželovi, ako aj voči spoločenským konvenciám. Číta knihy, nechce svadbu, miesto toho sa chce mať iba trochu viac rada.

Estetika filmu nestojí na kráse kulís, ale na kontraste. Režisér Šmídmajer využíva prostredie zámku ako symbol poriadku, tradície a nemennosti, s ktorým kontrastuje Stellina nevyspytateľná  premenlivosť. Nepracuje s klasickou princeznovskou farebnosťou. Film sa vyhýba presladeným ružovkastým tónom, miesto nich pracuje so zemitými a prirodzenými odtieňmi.

Veľkou výzvou pre film bolo udržať kontinuitu postavy, ktorú v rôznych fázach stvárňujú iní herci.





Princezná stokrát inak (Princezna stokrát jinak, Česko/Slovensko, 2026)
RÉŽIA Miloslav Šmídmajer ● SCENÁR Tomáš Belko, Tomáš Krejčí ● KAMERA Ivan Finta ● STRIH Jakub Vansa ● HUDBA Ondřej G. Brzobohatý ● HRAJÚ Ema Businská, Filip Březina, Jan Koleník, Martin Stránsky, Zuzana Fialová, Patrície Solaříková, Martin Myšička, Martina Preissová, Tomáš Weber, Jaroslav Plesl, Petr Nárožný, Martin Mňahončák, Danica Jurčová
MINUTÁŽ 117 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 29. januára 2026

Hodnotenie: 70%

Záber z filmu Princezná stokrát inak. Foto: Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Hlavička Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

Hlavička prináša farebné detektívne detské dobrodružstvo

Ukázať na konkrétnom príbehu, aké zázraky dokáže robiť bezpodmienečné prijatie a ako nás naša jedinečnosť všetkých vzájomne obohacuje, je ambícia tvorkýň nového dobrodružného rodinného filmu Hlavička. Vznikol v chorvátsko-slovensko-slovinsko-lotyšsko-srbskej koprodukcii. Do kín prichádza 10. septembra. Užijú si ho deti od siedmich rokov aj ich rodičia.   Podľa explikácie režisérky a producentky Vandy Raýmanovej pre Audiovizuálny fond, ktorý snímku podporil, Hlavička „prostredníctvom dobrodružstva a humoru odkrýva, ako veľa v živote všetkých detí znamená porozumenie a prijatie ostatných. Hlavnou hrdinkou príbehu je Alica, ktorá reprezentuje všetkých tých, často neviditeľných, súrodencov mentálne ,alebo fyzicky postihnutých detí , ktorí sa s mnohými životnými okolnosťami musia vyrovnávať oveľa náročnejšie,“ napísala Raýmanová. „Chceme deťom prostredníctvom dobrodružného príbehu a zábavného vizuálu priblížiť prežívanie ostatných deti, aby sme v nich podporili porozumenie, súcit, sebadôveru a radosť žiť,“ dodala režisérka, ktorú diváci poznajú vďaka animovanému večerníčkovému seriálu Drobci. Hlavička je pre Raýmanovú celovečerným debutom, nakrútila ho spolu s Marinou Andree Škop. Obe film tiež produkovali. „Obe sa dlhodobo venujeme detskej tvorbe, Marina hranej, ja animovanej, obe sme zároveň producentky, vzájomne sa dopĺňame a spojil nás záujem točiť tento film,“ hovorí pre Filmsk.sk Raýmanová. „Pre mňa ako animátorku bolo mimoriadne dôležité preniesť do výroby filmu  procesy, ktoré sú dôležité pre celkový design filmu a...
Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: A zjazdujeme ďalej…

Ani šesť režisérov, ktorí sa podieľali na ôsmich týždenníkoch septembrovej kolekcie nezabránilo trendu monotónneho prispôsobenia sa straníckej predzjazdovej atmosfére. Zadanie bolo jednoducho také, v tom duchu sa niesla propaganda a obísť ju nebolo možné. Veď sa písal rok 1976. Masmédiá – aby som použil dobový termín – museli (nielen) v normalizačnom období držať líniu. A tak v týždenníku č. 13 nájdeme bilanciu úspechov od posledného zjazdu, v č. 14 reportáž zo zjazdu KSS s referátom Jozefa Lenárta, v č. 16 kontrolu plnenia volebných programov a v číslach 17 a 18 sledujeme už reportáže z XV. zjazdu KSČ v Prahe. Májová atmosféra (sviatok práce, štátny sviatok) bola príležitosťou na oceňovanie a vyznamenávanie občanov rôznych profesií: najprv to boli pedagógovia (č. 15), o týždeň neskôr folklórny súbor Mostár z Brezna (Cena Antonína Zápotockého), potom (č. 19) 9. mája udeľovali na Pražskom hrade štátne vyznamenania – medzi laureátmi nájdeme aj slovenských umelcov Vlada Bahnu a Štefana Kvietika. Medzi pracovné ocenenia patrili aj tituly Brigád socialistickej práce XV. zjazdu. Dnes sa asi iba pousmejeme nad tým, že jedným z nositeľov titulu sa stalo röntgenové oddelenie nemocnice v Skalici (č. 17). Tradične sa oslavoval manifestačným sprievodom 1. máj a oslobodenie Bratislavy (č. 20). V ôsmich týždenníkoch divák nájde jediný šot zo zahraničia (samozrejme spriateleného): Pohľadnicu z Drážďan (č. 16). Nuž a tak potešia „drobné zaujímavosti“: medzinárodný...
Cineama 2026 Pavel Smejkal a Debora Pastirčáková na Cineame 2025. Foto: Cineama

V Kremnici sa stretne filmová amatérska špička

Festival Cineama prinesie do Kremnice najlepšie krátke amatérske filmy z celého Slovenska a inšpirujúci víkendový program s Raťafákom Plachtom. Čarovná Kremnica sa cez víkend od 4. do 6. septembra 2026 stane hlavným mestom amatérskeho filmu. Stretnú sa v nej najlepší amatérski filmári, vrátane študentov a detí, z celého Slovenska na festivale Cineama, aby v kine Akropola, v Zechenterovej záhrade a v priestoroch Mestského kultúrneho strediska ukázali to najlepšie zo svojej tvorby. Festivalom Cineama vrcholí 34. ročník celoštátnej postupovej súťaže amatérskej filmovej tvorby, ktorá sa na Slovensku považuje za vrcholné podujatie svojho druhu. Nadväzuje na tradíciu kinoamatérskych súťaží, ktoré sa konali od začiatku 60. rokov minulého storočia. Je určená deťom, mládeži aj dospelým, nie je tematicky vymedzená a koná sa každý rok. Chuť, humor a experimenty Tento rok sa do súťaže prihlásilo 436 filmov. V programe figuruje 73 najlepších snímok v deviatich tematických premietacích blokoch. Súťažný výber organizátori rozdelili do troch vekových skupín a ponúkajú pestrý filmový program s celkovou minutážou vyše osem hodín. Zastúpená je v ňom detská audiovizuálna tvorba, čoraz silnejšia produkcia stredných umeleckých škôl, ako aj filmy tvorcov, ktorí sa nakrúcaniu venujú z nadšenia vo svojom voľnom čase. Niektorí dokonca už celé desaťročia. Na Cineame súťažia v štyroch kategóriách: animovaný film, hraný film, dokumentárny film a...
Zobraziť všetky články