recenzia Princezná stokrát inak Záber z filmu Princezná stokrát inak. Foto: Continental film

recenzia Princezná stokrát inak

Podmanivá rozprávková cesta k sebapoznaniu

Dorota Hinštová

Písmo: A- | A+

Predstavte si, že sa každé ráno prebudíte ako princezná. Má to iba jeden háčik – v zrkadle je sem-tam miesto mladej ženy s korunkou starý chlap, bábätko či naivný mladík. Nová česko-slovenská rozprávka Princezná stokrát inak učí deti, ako prijať samého seba napriek neistote a premenlivosti. Tlak okolia a nároky dnešnej doby sa stále stupňujú. Film pozýva do kina, aby na chvíľu zastavil čas a ukázal, že problém prijať vlastné ja môžu mať aj princezné.

Režisér Miloslav Šmídmajer sa po prvý raz od svojho debutu Peklo s princeznou vracia na plátno s rozprávkou, ktorá sa snaží byť o čosi aktuálnejšou. Scenáristicky šikovne podkopáva mýtus o tom, že svadba všetko vyrieši a namiesto toho ponúka modernejší pohľad: kým nie sme zmierení so svojím vnútorným chaosom, žiadny princ nás nezachráni.

Film cieli na rodiny s deťmi a na ploche dvoch hodín sa snaží vytvoriť priestor pre každého člena rodiny. Humor a známi herci (Zuzana Fialová, Ján Koleník atď.) bavia dospelých, zatiaľ čo deti sa môžu stratiť v rozprávkovom kráľovstve a jeho vyzdobených komnatách. Film je viac ako rozprávkou akousi novodobou terapeutickou príručkou. Najmladšej generácii ukazuje, že cesta k sebaláske nie je priamočiara. Princezná Stella nebojuje s drakmi ani so zlou sudičkou. Jej najväčším nepriateľom je ona sama.

Vážne témy dospievania s humorom

Príbeh sa zaoberá témou dospievania. Princezná Stella trpí zvláštnou a nevšednou chorobou. Vždy, keď sa preberie zo sna, jej podoba sa zmení. Kráľ sa ju snaží vydať, verí, že práve manželstvo a láska druhej osoby ju dokážu vyliečiť. Blížia sa jej osemnáste narodeniny, keď sa má konečne zobudiť vo svojej finálnej podobe. Kráľovským rodičom tak neostáva veľa času, aby našli liek na princeznine problémy. Miesto detskej rozprávky tak sledujeme príbeh tínedžerky s korunkou, ktorá rebeluje voči rodičom, nastávajúcemu manželovi, ako aj voči spoločenským konvenciám. Číta knihy, nechce svadbu, miesto toho sa chce mať iba trochu viac rada.

Estetika filmu nestojí na kráse kulís, ale na kontraste. Režisér Šmídmajer využíva prostredie zámku ako symbol poriadku, tradície a nemennosti, s ktorým kontrastuje Stellina nevyspytateľná  premenlivosť. Nepracuje s klasickou princeznovskou farebnosťou. Film sa vyhýba presladeným ružovkastým tónom, miesto nich pracuje so zemitými a prirodzenými odtieňmi.

Veľkou výzvou pre film bolo udržať kontinuitu postavy, ktorú v rôznych fázach stvárňujú iní herci.





Princezná stokrát inak (Princezna stokrát jinak, Česko/Slovensko, 2026)
RÉŽIA Miloslav Šmídmajer ● SCENÁR Tomáš Belko, Tomáš Krejčí ● KAMERA Ivan Finta ● STRIH Jakub Vansa ● HUDBA Ondřej G. Brzobohatý ● HRAJÚ Ema Businská, Filip Březina, Jan Koleník, Martin Stránsky, Zuzana Fialová, Patrície Solaříková, Martin Myšička, Martina Preissová, Tomáš Weber, Jaroslav Plesl, Petr Nárožný, Martin Mňahončák, Danica Jurčová
MINUTÁŽ 117 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 29. januára 2026

Hodnotenie: 70%

Záber z filmu Princezná stokrát inak. Foto: Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Leto v Lumièri za 3 eurá Záber z filmu Trojuholník smútku. Foto: ASFK

Výnimočné filmy za zvýhodnenú cenu

Počas letných mesiacov Kino Lumière tradične uvádza kvalitné filmy za dostupnú cenu. Cyklus pod názvom Leto v Lumièri za 3 eurá sa vráti k dielam z posledných rokov, ktoré získali ocenenia na prestížnych festivaloch alebo zaujali divácky. Od 15. júna do konca augusta sa denne premietne minimálne jeden film európskej alebo slovenskej proveniencie. Cyklus otvorí komediálna dráma Najhorší človek na svete (2021) Joachima Triera. Cyklus Leto v Lumièri za 3 eurá chce vrátiť do kín výnimočné oceňované filmy i obľúbené divácky navštevované diela. Ide o snímky vyrobené v posledných rokoch a ocenia ich nielen diváci, ktorí ich nestihli vidieť v kinách v čase ich distribučnej premiéry. „V priebehu leta uvedieme viac než tridsať európskych filmov za zvýhodnenú cenu. V programe nebudú chýbať filmy pre deti a mládež i filmy sprístupnené pre ľudí so sluchovým či zrakovým znevýhodnením,“ hovorí manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová. „Program je zostavený prevažne z filmov populárneho projektu Asociácie slovenských filmových klubov €urópske filmy za 3 €čka, tento rok bude zároveň doplnený ďalšími atraktívnymi titulmi, ktoré dlhodobo patria v našom kine k veľmi populárnym, ako i oceňovanými slovenskými filmami.“ Dramaturgia filmov v projekte Leto v Lumièri za 3 eurá rešpektuje bohaté žánrové zastúpenie, výber titulov prináša rozmanité témy. Zároveň ide o filmy rôznych krajín s dôrazom na európsku i slovenskú kinematografiu. Spoločným...
klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Zobraziť všetky články