recenzia Princezná stokrát inak Záber z filmu Princezná stokrát inak. Foto: Continental film

recenzia Princezná stokrát inak

Podmanivá rozprávková cesta k sebapoznaniu

Dorota Hinštová

Písmo: A- | A+

Predstavte si, že sa každé ráno prebudíte ako princezná. Má to iba jeden háčik – v zrkadle je sem-tam miesto mladej ženy s korunkou starý chlap, bábätko či naivný mladík. Nová česko-slovenská rozprávka Princezná stokrát inak učí deti, ako prijať samého seba napriek neistote a premenlivosti. Tlak okolia a nároky dnešnej doby sa stále stupňujú. Film pozýva do kina, aby na chvíľu zastavil čas a ukázal, že problém prijať vlastné ja môžu mať aj princezné.

Režisér Miloslav Šmídmajer sa po prvý raz od svojho debutu Peklo s princeznou vracia na plátno s rozprávkou, ktorá sa snaží byť o čosi aktuálnejšou. Scenáristicky šikovne podkopáva mýtus o tom, že svadba všetko vyrieši a namiesto toho ponúka modernejší pohľad: kým nie sme zmierení so svojím vnútorným chaosom, žiadny princ nás nezachráni.

Film cieli na rodiny s deťmi a na ploche dvoch hodín sa snaží vytvoriť priestor pre každého člena rodiny. Humor a známi herci (Zuzana Fialová, Ján Koleník atď.) bavia dospelých, zatiaľ čo deti sa môžu stratiť v rozprávkovom kráľovstve a jeho vyzdobených komnatách. Film je viac ako rozprávkou akousi novodobou terapeutickou príručkou. Najmladšej generácii ukazuje, že cesta k sebaláske nie je priamočiara. Princezná Stella nebojuje s drakmi ani so zlou sudičkou. Jej najväčším nepriateľom je ona sama.

Vážne témy dospievania s humorom

Príbeh sa zaoberá témou dospievania. Princezná Stella trpí zvláštnou a nevšednou chorobou. Vždy, keď sa preberie zo sna, jej podoba sa zmení. Kráľ sa ju snaží vydať, verí, že práve manželstvo a láska druhej osoby ju dokážu vyliečiť. Blížia sa jej osemnáste narodeniny, keď sa má konečne zobudiť vo svojej finálnej podobe. Kráľovským rodičom tak neostáva veľa času, aby našli liek na princeznine problémy. Miesto detskej rozprávky tak sledujeme príbeh tínedžerky s korunkou, ktorá rebeluje voči rodičom, nastávajúcemu manželovi, ako aj voči spoločenským konvenciám. Číta knihy, nechce svadbu, miesto toho sa chce mať iba trochu viac rada.

Estetika filmu nestojí na kráse kulís, ale na kontraste. Režisér Šmídmajer využíva prostredie zámku ako symbol poriadku, tradície a nemennosti, s ktorým kontrastuje Stellina nevyspytateľná  premenlivosť. Nepracuje s klasickou princeznovskou farebnosťou. Film sa vyhýba presladeným ružovkastým tónom, miesto nich pracuje so zemitými a prirodzenými odtieňmi.

Veľkou výzvou pre film bolo udržať kontinuitu postavy, ktorú v rôznych fázach stvárňujú iní herci.





Princezná stokrát inak (Princezna stokrát jinak, Česko/Slovensko, 2026)
RÉŽIA Miloslav Šmídmajer ● SCENÁR Tomáš Belko, Tomáš Krejčí ● KAMERA Ivan Finta ● STRIH Jakub Vansa ● HUDBA Ondřej G. Brzobohatý ● HRAJÚ Ema Businská, Filip Březina, Jan Koleník, Martin Stránsky, Zuzana Fialová, Patrície Solaříková, Martin Myšička, Martina Preissová, Tomáš Weber, Jaroslav Plesl, Petr Nárožný, Martin Mňahončák, Danica Jurčová
MINUTÁŽ 117 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 29. januára 2026

Hodnotenie: 70%

Záber z filmu Princezná stokrát inak. Foto: Continental film

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články