recenzia Tieň víťazstva

recenzia Tieň víťazstva

Rodina, šport, vytrvalosť a... zločin

Karin Kissová

Písmo: A- | A+

Rok 1990. Je Magne Havnaa dosť skúsený a odvážny na to, aby sa stal prvým nórskym boxerským šampiónom v poloťažkej váhe? Jeho brat Erling mu pomáha trénovať. Časom však potláča svoj osobný život v prospech Magneho kariéry. Rozprávanie o viere v seba a bratskej láske zatieni úplne iná udalosť, ktorá ovplyvní život oboch.

V súčasnosti je Erling (Tobias Santelmann) za mrežami. Neprijíma žiadne návštevy. Jeho synovec Kai Robin Havnaa za ním prichádza s veľkou prosbou a množstvom otázok. Erling sa mu najskôr dramaticky otáča chrbtom. Ako sa dostal tam, kde je? Ako sa z manžela a otca stal mrzutý muž, ktorý nechce opustiť väzenie? Erling spomína na moment, v ktorom sa to všetko začalo.

Magne (Odin Waage) a Erling Havnaaovci mali vždy radi šport. Keď Magne dostane list s možnosťou klasifikácie do skupiny profesionálnych boxerov, chce, aby mu Erling pomáhal s trénovaním mimo mesta. Erling, ktorý prevádzkuje posilňovňu, si uvedomuje svoje povinnosti a bratovu ponuku odmieta. Magne je zdrvený a nahnevaný. Erling chce za každú cenu udržať ich dobrý vzťah. Aj na úkor svojej vlastnej rodiny.

Potreba víťaziť

Fanúšikov Rockyho Balbou zaskočí iný pohľad na známu tému. Na rozdiel od slávneho amerického boxera sa film Tieň víťazstva nezameriava na veľkoleposť úderov, ale na ich dôsledky. Box je šport a rovnako k nemu pristupujú aj jeho účastníci. Žiadna vzájomná nenávisť, len túžba po uznaní a dokázaní si svojich vlastných síl. Je dokonca vtipné, že hrdina Magne je vizuálne podobný zápornej postave vo filme Rocky IV, Rusovi menom Ivan Drago v podaní Dolpha Lundgrena. Magne Havnaa pri tom skutočne boxoval o titul majstra sveta. Tieň víťazstva tak má oproti americkej sérii možnosť niesť nálepku „podľa skutočných udalostí“ a nenájdeme v ňom démonizovanie na základe národnej príslušnosti, plytké emócie ani známu bojovnú skladbu, aj keď na svojho predchodcu zopárkrát odkazuje. Čo ich však spája, je potreba zvíťaziť.

Magne Havnaa je presvedčený, že na to má. Keď niekoľkokrát kvôli nešťastným náhodám príde o titul, je odhodlaný pokračovať. Táto vytrvalosť sa prilepí aj na divákov. S napätím sledujeme, ako sa so silou a disciplínou pokúša o svoj cieľ a prežívame s ním nie jedno sklamanie. Ale hlavná postava filmu nie je Magne Havnaa. Je to jeho brat.

Vidina výhry na dosah päste





Tieň víťazstva (Team Havnaa, Nórsko/Slovensko/Česko, 2024)
RÉŽIA Bård Breien ● SCENÁR Bård Breien, Ravn Lanesskog, Eske Troelstrup ● ARCHITEKT Oto Häusler ● HUDBA Michal Novinski a Jonatan Pastirčák ● HRAJÚ Tobias Santelmann, Jacob Lohmann, Fridtjov Såheim, Ada Eide, Frank Kjosås
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 10. júla 2025
MINUTÁŽ 110 min

Hodnotenie: 68%

Záber z filmu Tieň víťazstva. Foto: Magic Box Slovakia/Peter Žákovič

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Leopold Haverl Leopold Haverl a Jozef Adamovič vo filme Traja svedkovia (1968). Foto: archív SFÚ/M. Kordoš

Leopold Haverl

V týchto dňoch by sa jeden z najznámejších slovenských hercov Leopold Haverl dožil 90 rokov. Bratislavský rodák, priateľmi prezývaný Hafi, patril k hereckým ikonám s nezameniteľným hlasom a výraznou javiskovou charizmou. Prezývka, ktorá ho sprevádzala celý život, vznikla ešte počas štúdia na konzervatóriu. Narodil sa 16. februára 1936 v Bratislave. S divadlom prichádzal do kontaktu už od detstva – jeho otec pracoval ako osvetľovač v Slovenskom národnom divadle, a tak mal malý Leopold možnosť sledovať predstavenia priamo zo zákulisia. Práve tam spoznal viaceré osobnosti zakladateľskej generácie slovenského profesionálneho divadelníctva, ako Hanu Meličkovú či Janka Borodáča, Jozefa Budského, Martina Gregora, Mikuláša Hubu a Viliama Záborského, ktorí v ňom videli budúceho adepta herectva. Na doskách SND sa prvýkrát predstavil už ako jedenásťročný. Hoci Haverla spočiatku priťahovala aj hudba, herectvo napokon zvíťazilo. V rokoch 1950 – 1954 študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, kde získal pevné umelecké základy. Po absolvovaní konzervatória svoju hereckú dráhu začal v zájazdovom Dedinskom divadle. Niekoľko rokov účinkoval v Krajskom divadle v Trnave a v Divadle poézie, aby sa napokon v roku 1967 stal stálym členom súboru Činohry Slovenského národného divadla, kde pôsobil až do roku 2015. Počas svojej kariéry vytvoril desiatky výrazných postáv na divadelných doskách, televíznych obrazovkách a vo filmoch. Svoj charakteristický hlas prepožičal desiatkam...
Zobraziť všetky články