recenzia Tieň víťazstva

recenzia Tieň víťazstva

Rodina, šport, vytrvalosť a... zločin

Karin Kissová

Písmo: A- | A+

Rok 1990. Je Magne Havnaa dosť skúsený a odvážny na to, aby sa stal prvým nórskym boxerským šampiónom v poloťažkej váhe? Jeho brat Erling mu pomáha trénovať. Časom však potláča svoj osobný život v prospech Magneho kariéry. Rozprávanie o viere v seba a bratskej láske zatieni úplne iná udalosť, ktorá ovplyvní život oboch.

V súčasnosti je Erling (Tobias Santelmann) za mrežami. Neprijíma žiadne návštevy. Jeho synovec Kai Robin Havnaa za ním prichádza s veľkou prosbou a množstvom otázok. Erling sa mu najskôr dramaticky otáča chrbtom. Ako sa dostal tam, kde je? Ako sa z manžela a otca stal mrzutý muž, ktorý nechce opustiť väzenie? Erling spomína na moment, v ktorom sa to všetko začalo.

Magne (Odin Waage) a Erling Havnaaovci mali vždy radi šport. Keď Magne dostane list s možnosťou klasifikácie do skupiny profesionálnych boxerov, chce, aby mu Erling pomáhal s trénovaním mimo mesta. Erling, ktorý prevádzkuje posilňovňu, si uvedomuje svoje povinnosti a bratovu ponuku odmieta. Magne je zdrvený a nahnevaný. Erling chce za každú cenu udržať ich dobrý vzťah. Aj na úkor svojej vlastnej rodiny.

Potreba víťaziť

Fanúšikov Rockyho Balbou zaskočí iný pohľad na známu tému. Na rozdiel od slávneho amerického boxera sa film Tieň víťazstva nezameriava na veľkoleposť úderov, ale na ich dôsledky. Box je šport a rovnako k nemu pristupujú aj jeho účastníci. Žiadna vzájomná nenávisť, len túžba po uznaní a dokázaní si svojich vlastných síl. Je dokonca vtipné, že hrdina Magne je vizuálne podobný zápornej postave vo filme Rocky IV, Rusovi menom Ivan Drago v podaní Dolpha Lundgrena. Magne Havnaa pri tom skutočne boxoval o titul majstra sveta. Tieň víťazstva tak má oproti americkej sérii možnosť niesť nálepku „podľa skutočných udalostí“ a nenájdeme v ňom démonizovanie na základe národnej príslušnosti, plytké emócie ani známu bojovnú skladbu, aj keď na svojho predchodcu zopárkrát odkazuje. Čo ich však spája, je potreba zvíťaziť.

Magne Havnaa je presvedčený, že na to má. Keď niekoľkokrát kvôli nešťastným náhodám príde o titul, je odhodlaný pokračovať. Táto vytrvalosť sa prilepí aj na divákov. S napätím sledujeme, ako sa so silou a disciplínou pokúša o svoj cieľ a prežívame s ním nie jedno sklamanie. Ale hlavná postava filmu nie je Magne Havnaa. Je to jeho brat.

Vidina výhry na dosah päste





Tieň víťazstva (Team Havnaa, Nórsko/Slovensko/Česko, 2024)
RÉŽIA Bård Breien ● SCENÁR Bård Breien, Ravn Lanesskog, Eske Troelstrup ● ARCHITEKT Oto Häusler ● HUDBA Michal Novinski a Jonatan Pastirčák ● HRAJÚ Tobias Santelmann, Jacob Lohmann, Fridtjov Såheim, Ada Eide, Frank Kjosås
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 10. júla 2025
MINUTÁŽ 110 min

Hodnotenie: 68%

Záber z filmu Tieň víťazstva. Foto: Magic Box Slovakia/Peter Žákovič

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články