recenzia Tieň víťazstva

recenzia Tieň víťazstva

Rodina, šport, vytrvalosť a... zločin

Karin Kissová

Písmo: A- | A+

Rok 1990. Je Magne Havnaa dosť skúsený a odvážny na to, aby sa stal prvým nórskym boxerským šampiónom v poloťažkej váhe? Jeho brat Erling mu pomáha trénovať. Časom však potláča svoj osobný život v prospech Magneho kariéry. Rozprávanie o viere v seba a bratskej láske zatieni úplne iná udalosť, ktorá ovplyvní život oboch.

V súčasnosti je Erling (Tobias Santelmann) za mrežami. Neprijíma žiadne návštevy. Jeho synovec Kai Robin Havnaa za ním prichádza s veľkou prosbou a množstvom otázok. Erling sa mu najskôr dramaticky otáča chrbtom. Ako sa dostal tam, kde je? Ako sa z manžela a otca stal mrzutý muž, ktorý nechce opustiť väzenie? Erling spomína na moment, v ktorom sa to všetko začalo.

Magne (Odin Waage) a Erling Havnaaovci mali vždy radi šport. Keď Magne dostane list s možnosťou klasifikácie do skupiny profesionálnych boxerov, chce, aby mu Erling pomáhal s trénovaním mimo mesta. Erling, ktorý prevádzkuje posilňovňu, si uvedomuje svoje povinnosti a bratovu ponuku odmieta. Magne je zdrvený a nahnevaný. Erling chce za každú cenu udržať ich dobrý vzťah. Aj na úkor svojej vlastnej rodiny.

Potreba víťaziť

Fanúšikov Rockyho Balbou zaskočí iný pohľad na známu tému. Na rozdiel od slávneho amerického boxera sa film Tieň víťazstva nezameriava na veľkoleposť úderov, ale na ich dôsledky. Box je šport a rovnako k nemu pristupujú aj jeho účastníci. Žiadna vzájomná nenávisť, len túžba po uznaní a dokázaní si svojich vlastných síl. Je dokonca vtipné, že hrdina Magne je vizuálne podobný zápornej postave vo filme Rocky IV, Rusovi menom Ivan Drago v podaní Dolpha Lundgrena. Magne Havnaa pri tom skutočne boxoval o titul majstra sveta. Tieň víťazstva tak má oproti americkej sérii možnosť niesť nálepku „podľa skutočných udalostí“ a nenájdeme v ňom démonizovanie na základe národnej príslušnosti, plytké emócie ani známu bojovnú skladbu, aj keď na svojho predchodcu zopárkrát odkazuje. Čo ich však spája, je potreba zvíťaziť.

Magne Havnaa je presvedčený, že na to má. Keď niekoľkokrát kvôli nešťastným náhodám príde o titul, je odhodlaný pokračovať. Táto vytrvalosť sa prilepí aj na divákov. S napätím sledujeme, ako sa so silou a disciplínou pokúša o svoj cieľ a prežívame s ním nie jedno sklamanie. Ale hlavná postava filmu nie je Magne Havnaa. Je to jeho brat.

Vidina výhry na dosah päste





Tieň víťazstva (Team Havnaa, Nórsko/Slovensko/Česko, 2024)
RÉŽIA Bård Breien ● SCENÁR Bård Breien, Ravn Lanesskog, Eske Troelstrup ● ARCHITEKT Oto Häusler ● HUDBA Michal Novinski a Jonatan Pastirčák ● HRAJÚ Tobias Santelmann, Jacob Lohmann, Fridtjov Såheim, Ada Eide, Frank Kjosås
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 10. júla 2025
MINUTÁŽ 110 min

Hodnotenie: 68%

Záber z filmu Tieň víťazstva. Foto: Magic Box Slovakia/Peter Žákovič

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Filmová kritička a redaktorka Emília Kincelová. Foto: Miro Nôta

rozhovor Emília Kincelová

Desaťročia pestuje filmovú kritiku na Slovensku, stále čaká na film o Tisovi. Ulica je nervózna. Tak vníma Emília Kincelová momenty, keď to v spoločnosti politicky vrie. V mladosti uverila takejto predtuche, čo jej zachránilo život. Z prvej novinárskej skúsenosti začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia musela rýchlo vytriezvieť – opovážila sa totiž komentovať globálny obchod so zbraňami. Tvrdí, že je rada, keď sa niečo deje, i keď nie vždy jej je do smiechu. Možno aj táto črta ju predurčila venovať sa napokon celý život filmovej publicistike a kritike. Pamätá si rôzne obdobia slovenskej kinematografie. V marci oslávila deväťdesiate narodeniny a tvrdí, že slovenský film pozabudol na to, čo hýbe svetom. Pochádzate z Lučenca. Máte zmiešané korene?  Ak máte na mysli maďarské korene, tie nemám, hoci po maďarsky hovorím. Je to celé trochu zložitejšie. Nie ste prvé, čo sa ma na to pýtate. Zrejme ostala v mnohých falošná predstava, že celé južné Slovensko je maďarské. Omyl. Žilo tam veľa Slovákov, možno viac ako Maďarov, a aj iné národnosti – Nemci, Bulhari a iní. Mesto Lučenec však počas druhej svetovej vojny spadalo pod Maďarsko. Čo to znamenalo pre vašu rodinu? Otec bol právnik, starý otec sudca, ale už na penzii. Vo všeobecnosti Slováci, ktorí pracovali v advokácii a vo verejnej správe, nemohli v Maďarsku vykonávať prax. Dosť...
Peter Dubecký Zlatá kamera Peter Dubecký s cenou Zlatá kamera a Fero Fenič. Foto: IFF Art Film/Marek Rohaľ

Hercovu misiu si prevzala Anna Šišková, Zlatú kameru Peter Dubecký

Tridsiatydruhý ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film sa začal v piatok 19. júna 2026 v košickej Kunsthalle slávnostným odovzdávaním čestných cien. Organizátori si tentoraz pre návštevníkov festivalu prichystali prekvapenie. Hoci držiteľov čestných cien ohlasujú vopred, udelenie Zlatej kamery Petrovi Dubeckému držali až do otvorenia festivalu v tajnosti.   Cenu Zlatá kamera za výrazný prínos pre oblasť kinematografie prišiel počas večera vyhlásiť režisér, scenárista, producent a zakladateľ českého festivalu Febiofest Fero Fenič. Vyhlasovanie na úvod nechtiac zdramatizoval strašidelne vyzerajúcim pádom z pódia. Našťastie sa však pozbieral a mohol tak odovzdať Zlatú kameru generálnemu riaditeľovi Slovenského filmového ústavu Petrovi Dubeckému. „Film milujem od svojich troch-štyroch rokov, keď otec premietal a ja som mu pri tom pomáhal. Zostalo to v rodine. Toto ocenenie si absolútne vážim. Mandát v Slovenskom filmovom ústave mám ešte rok a pol, takže skúsim ešte veľa vecí urobiť pre kultúru, ktorá v súčasnosti naozaj nie je v dobrej kondícii,“ povedal pri preberaní ceny Dubecký. Okrem vedenia Slovenského filmového ústavu roky viedol aj Asociáciu slovenských filmových klubov. Do júna 2025 pôsobil ako predseda Rady ASFK. Takisto pôsobí ako prezident MFF Febiofest Bratislava. Ďalšiu Zlatú kameru si neskôr prevezme nemecký režisér Fatih Akin. Misia robiť svet lepším Za mimoriadny prínos hereckému umeniu ocenil festival tento...
recenzia Backrooms: Za stenou Renate Reinsve vo filme Backrooms: Za stenou. Foto: Forum Film

recenzia Backrooms: Za stenou

Nezávislá americká produkčná a distribučná spoločnosť A24 uviedla v posledných rokoch niekoľko úspešných autorských filmov – spomedzi nich napríklad sci-fi komédiu Všetko, všade, naraz (2022), ktorá vyhrala sedem Oscarov. A24 sa vo svojej tvorbe zameriava na netradičné snímky, často bizarné horory redefinujúce limity tohto žánru. Psychologický horor Backrooms: Za stenou (2026) sa stal od jeho májovej premiéry ich najzárobkovejším filmom. Režíroval ho len dvadsaťročný Kane Parsons. Úspech filmu Backrooms: Za stenou vychádza z popularity jeho predchodcu, internetového seriálu založeného na fiktívnych found footage záznamoch. Kane Parsons ho vytvoril v roku 2022 ako reakciu na virálnu fotografiu vyprázdneného kancelárskeho interiéru, vďaka ktorej sa „the backrooms” stali hororovou povesťou o desivých fiktívnych priestoroch. Parsons pracuje s vizuálom pôvodnej fotografie aj v seriáli, a neskôr aj vo svojom celovečernom filme. Oba zasadzuje do nekonečného bludiska, náhodne rozdeleného priečkami so žltou tapetou, pokrytého celoplošným kobercom a nepríjemným bzučiacim osvetlením. Desivé priestory Film pracuje s prvkami found footage, no nestavia na nich celý príbeh. Sledujeme dve línie hlavných postáv, terapeutku Mary Kline (Renate Reinsve) a jej klienta Clarka (Chiwetel Ejiofor), majiteľa krachujúceho obchodu s nábytkom. Clarke sa pre nezhody s manželkou a problémy s alkoholom dočasne presťahuje do svojho obchodu. No časom zisťuje, že sa...
Zobraziť všetky články