recenzia Virtuálna priateľka Záber z filmu Virtuálna priateľka. Foto: ASFK

recenzia Virtuálna priateľka

Obchod s falošným pocitom blízkosti

Lenka Bednárová

Písmo: A- | A+

Sociálne siete nám umožňujú spojiť sa s kýmkoľvek na svete, no napriek tomu sa stále viac ľudí cíti osamelo. Osamelosť je jednou z tém, ktoré vo filme Virtuálna priateľka otvára česká dokumentaristka Barbora Chalupová. Sleduje, ako žijú ženy zarábajúce si erotickým obsahom na OnlyFans. Odvrátenej tvári internetu sa režisérka, spolu s Vítom Klusákom, venovala už v dokumentárnej snímke V sieti. Kým vtedy sledovala mužov, predátorov loviacich svoje obete medzi neplnoletými dievčatami, vo Virtuálnej priateľke situáciu ovládajú ženy. Muži platia nielen za vzrušenie, ale aj za pocit dôležitosti či blízkosti.

Barbora Chalupová tu nevyužíva inscenované sekvencie, skrytú kameru ani herečky. Nejde o investigatívu, ale o intímny observačný film postavený na autentických záberoch každodennosti zo života troch žien. Prináša pohľad na to, ako táto špecifická práca zasahuje do ich reálnych vzťahov. Pozoruhodná je aj línia sledujúca osamelého fanúšika, ktorý si predpláca jednu z nich. Nejde pritom o celkom bežného užívateľa, pretože podľa zistení režisérky viac ako 90 percent užívateľov OnlyFans sú muži žijúci vo vzťahoch. To, čo ich však spája, je hľadanie pocitu blízkosti, záujmu a v istom zmysle aj kontroly nad situáciou. Obchoduje sa tu nielen s telom, ale aj s ilúziou dokonalého vzťahu.

Partnerky, virtuálne priateľky a muži online aj offline

Virtuálna priateľka zachytáva život protagonistiek v niekoľkých rovinách. Sledujeme ich nielen pri interakcii so zákazníkmi či pri vytváraní obsahu, ale aj pri úvahách o dopade ich práce na ich osobný život či o vplyvoch na psychiku a prežívanie. Súkromné a pracovné sa mieša v prostredí ich domova.

Režisérku nezaujímajú bulvárne detaily ani senzácie súvisiace s erotickým obsahom, ale ponúka pohľad tam, kam platiaci užívatelia nevidia. Citlivo a empaticky skúma nielen to, ako sa počas jedného roka vyvíja ich práca, ale aj to, ako sa premieňajú ich skutočné vzťahy. Všetky tri protagonistky totiž žijú s partnermi. Každá z nich má pritom odlišný prístup k tejto práci, aj celkom rozdielne motivácie. Kým prvá už má za sebou pár rokov skúseností a organizuje aj workshopy pre nové záujemkyne, pre druhú je práca s telom spôsobom znovu nachádzania vlastnej hodnoty, poznačenej toxickým vzťahom z minulosti. No a pre tretiu je to asi len odbočka na ceste pri hľadaní samej seba. Virtuálna priateľka skúma, ako táto práca ovplyvňuje dôveru, blízkosť a úprimnosť v troch rozličných partnerských zväzkoch, ale nahliada aj do zákutí online známostí.

Epidémia osamelosti a ilúzia dokonalých vzťahov

Hoci platforma OnlyFans vznikla v roku 2016, jej popularita strmo narástla počas pandémie Covidu, keď možnosti socializácie klesli na nulu. OnlyFans má dnes zhruba 300 miliónov užívateľov. Väčšina žien je tu v úlohe tvorkýň obsahu a naopak, medzi fanúšikmi sú vo výraznej presile muži.

Prostredie ponúkajúce okamžitú náplasť na neželanú samotu zásadne premieňa náš pohľad na vzťahy. Virtuálna priateľka však rozpráva nielen o fyzickej samote, ale predovšetkým o pocite osamelosti a strate záujmu budovať si zdravé sociálne väzby v reálnom svete. Sen o živote bez sklamania či zlých skúseností sa tak stáva tovarom, za ktorý užívateľ ochotne platí





Virtuálna priateľka (Virtuální přítelkyně, Česko/Slovensko/Bulharsko, 2025)
SCENÁR A RÉŽIA Barbora Chalupová ● NÁMET Šimon Havel, Barbora Chalupová ● KAMERA Šimon Havel ● HUDBA Jonatan Pastirčák (Pjoni), Adam Matej ● STRIH Jakub Jelínek ● ÚČINKUJÚ Inked Dory, Tinix, Rosalinda
MINUTÁŽ 90 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 13. novembra 2025

Hodnotenie: 80%

Záber z filmu Virtuálna priateľka. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články