recenzia Virtuálna priateľka Záber z filmu Virtuálna priateľka. Foto: ASFK

recenzia Virtuálna priateľka

Obchod s falošným pocitom blízkosti

Lenka Bednárová

Písmo: A- | A+

Sociálne siete nám umožňujú spojiť sa s kýmkoľvek na svete, no napriek tomu sa stále viac ľudí cíti osamelo. Osamelosť je jednou z tém, ktoré vo filme Virtuálna priateľka otvára česká dokumentaristka Barbora Chalupová. Sleduje, ako žijú ženy zarábajúce si erotickým obsahom na OnlyFans. Odvrátenej tvári internetu sa režisérka, spolu s Vítom Klusákom, venovala už v dokumentárnej snímke V sieti. Kým vtedy sledovala mužov, predátorov loviacich svoje obete medzi neplnoletými dievčatami, vo Virtuálnej priateľke situáciu ovládajú ženy. Muži platia nielen za vzrušenie, ale aj za pocit dôležitosti či blízkosti.

Barbora Chalupová tu nevyužíva inscenované sekvencie, skrytú kameru ani herečky. Nejde o investigatívu, ale o intímny observačný film postavený na autentických záberoch každodennosti zo života troch žien. Prináša pohľad na to, ako táto špecifická práca zasahuje do ich reálnych vzťahov. Pozoruhodná je aj línia sledujúca osamelého fanúšika, ktorý si predpláca jednu z nich. Nejde pritom o celkom bežného užívateľa, pretože podľa zistení režisérky viac ako 90 percent užívateľov OnlyFans sú muži žijúci vo vzťahoch. To, čo ich však spája, je hľadanie pocitu blízkosti, záujmu a v istom zmysle aj kontroly nad situáciou. Obchoduje sa tu nielen s telom, ale aj s ilúziou dokonalého vzťahu.

Partnerky, virtuálne priateľky a muži online aj offline

Virtuálna priateľka zachytáva život protagonistiek v niekoľkých rovinách. Sledujeme ich nielen pri interakcii so zákazníkmi či pri vytváraní obsahu, ale aj pri úvahách o dopade ich práce na ich osobný život či o vplyvoch na psychiku a prežívanie. Súkromné a pracovné sa mieša v prostredí ich domova.

Režisérku nezaujímajú bulvárne detaily ani senzácie súvisiace s erotickým obsahom, ale ponúka pohľad tam, kam platiaci užívatelia nevidia. Citlivo a empaticky skúma nielen to, ako sa počas jedného roka vyvíja ich práca, ale aj to, ako sa premieňajú ich skutočné vzťahy. Všetky tri protagonistky totiž žijú s partnermi. Každá z nich má pritom odlišný prístup k tejto práci, aj celkom rozdielne motivácie. Kým prvá už má za sebou pár rokov skúseností a organizuje aj workshopy pre nové záujemkyne, pre druhú je práca s telom spôsobom znovu nachádzania vlastnej hodnoty, poznačenej toxickým vzťahom z minulosti. No a pre tretiu je to asi len odbočka na ceste pri hľadaní samej seba. Virtuálna priateľka skúma, ako táto práca ovplyvňuje dôveru, blízkosť a úprimnosť v troch rozličných partnerských zväzkoch, ale nahliada aj do zákutí online známostí.

Epidémia osamelosti a ilúzia dokonalých vzťahov

Hoci platforma OnlyFans vznikla v roku 2016, jej popularita strmo narástla počas pandémie Covidu, keď možnosti socializácie klesli na nulu. OnlyFans má dnes zhruba 300 miliónov užívateľov. Väčšina žien je tu v úlohe tvorkýň obsahu a naopak, medzi fanúšikmi sú vo výraznej presile muži.

Prostredie ponúkajúce okamžitú náplasť na neželanú samotu zásadne premieňa náš pohľad na vzťahy. Virtuálna priateľka však rozpráva nielen o fyzickej samote, ale predovšetkým o pocite osamelosti a strate záujmu budovať si zdravé sociálne väzby v reálnom svete. Sen o živote bez sklamania či zlých skúseností sa tak stáva tovarom, za ktorý užívateľ ochotne platí





Virtuálna priateľka (Virtuální přítelkyně, Česko/Slovensko/Bulharsko, 2025)
SCENÁR A RÉŽIA Barbora Chalupová ● NÁMET Šimon Havel, Barbora Chalupová ● KAMERA Šimon Havel ● HUDBA Jonatan Pastirčák (Pjoni), Adam Matej ● STRIH Jakub Jelínek ● ÚČINKUJÚ Inked Dory, Tinix, Rosalinda
MINUTÁŽ 90 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 13. novembra 2025

Hodnotenie: 80%

Záber z filmu Virtuálna priateľka. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ondrej Nepela Jakubisko Záber z filmu Juraja Jakubiska Ondrej Nepela. Foto: archív SFÚ

návraty Ondrej Nepela

Niektoré filmy nestarnú, iné starnú s gráciou, na ďalších sa zub času podpíše výraznejšie. V novej rubrike Návraty sa vraciame k starším filmom, ktoré buď prichádzajú do kín v obnovenej premiére, alebo si pozornosť zaslúžia z iného dôvodu. Krátky dokumentárny portrét Ondrej Nepela nakrútil Juraj Jakubisko v roku 1973, keď Ondrej Nepela poslednýkrát reprezentoval Československo na majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní a keď už otvorene hovoril o konci svojej vrcholovej športovej kariéry. Juraj Jakubisko sa počas svojej dlhej filmárskej dráhy prejavil ako invenčný a hravý tvorca nielen v celovečerných hraných filmoch, ale aj v niekoľkých krátkych dokumentoch. V prvej fáze normalizácie, v rozpätí necelých dvoch rokov (1972-73), nakrútil v Krátkom filme Bratislava tri dokumentárne filmy. Najznámejším z nich je takmer psychedelicky budovateľská Stavba storočia (1972) o výstavbe slovenskej časti tranzitného plynovodu. Dosť sa popísalo aj o jeho neskoršom štylizovanom sociálnom dokumente Bubeník červeného kríža (1977). Dnes je však ideálny čas vrátiť sa k jeho pôvabnému dokumentárnemu portrétu krasokorčuliara Ondreja Nepelu. Koncom októbra totiž prišiel do kín debut Gregora Valentoviča Nepela s Josefom Trojanom v role Ondreja Nepelu, a hneď v januári sa očakáva premiéra filmu s rovnakým hrdinom, tentoraz od režiséra Jakuba Červenku a s Adamom Kubalom v hlavnej úlohe. Juraj Jakubisko a Ondrej Nepela. Foto: archív SFÚ/archív Juraja Jakubiska Ondrej Nepela a filmová hra Na rozdiel od oboch hraných...
Zobraziť všetky články