recenzia Virtuálna priateľka Záber z filmu Virtuálna priateľka. Foto: ASFK

recenzia Virtuálna priateľka

Obchod s falošným pocitom blízkosti

Lenka Bednárová

Písmo: A- | A+

Sociálne siete nám umožňujú spojiť sa s kýmkoľvek na svete, no napriek tomu sa stále viac ľudí cíti osamelo. Osamelosť je jednou z tém, ktoré vo filme Virtuálna priateľka otvára česká dokumentaristka Barbora Chalupová. Sleduje, ako žijú ženy zarábajúce si erotickým obsahom na OnlyFans. Odvrátenej tvári internetu sa režisérka, spolu s Vítom Klusákom, venovala už v dokumentárnej snímke V sieti. Kým vtedy sledovala mužov, predátorov loviacich svoje obete medzi neplnoletými dievčatami, vo Virtuálnej priateľke situáciu ovládajú ženy. Muži platia nielen za vzrušenie, ale aj za pocit dôležitosti či blízkosti.

Barbora Chalupová tu nevyužíva inscenované sekvencie, skrytú kameru ani herečky. Nejde o investigatívu, ale o intímny observačný film postavený na autentických záberoch každodennosti zo života troch žien. Prináša pohľad na to, ako táto špecifická práca zasahuje do ich reálnych vzťahov. Pozoruhodná je aj línia sledujúca osamelého fanúšika, ktorý si predpláca jednu z nich. Nejde pritom o celkom bežného užívateľa, pretože podľa zistení režisérky viac ako 90 percent užívateľov OnlyFans sú muži žijúci vo vzťahoch. To, čo ich však spája, je hľadanie pocitu blízkosti, záujmu a v istom zmysle aj kontroly nad situáciou. Obchoduje sa tu nielen s telom, ale aj s ilúziou dokonalého vzťahu.

Partnerky, virtuálne priateľky a muži online aj offline

Virtuálna priateľka zachytáva život protagonistiek v niekoľkých rovinách. Sledujeme ich nielen pri interakcii so zákazníkmi či pri vytváraní obsahu, ale aj pri úvahách o dopade ich práce na ich osobný život či o vplyvoch na psychiku a prežívanie. Súkromné a pracovné sa mieša v prostredí ich domova.

Režisérku nezaujímajú bulvárne detaily ani senzácie súvisiace s erotickým obsahom, ale ponúka pohľad tam, kam platiaci užívatelia nevidia. Citlivo a empaticky skúma nielen to, ako sa počas jedného roka vyvíja ich práca, ale aj to, ako sa premieňajú ich skutočné vzťahy. Všetky tri protagonistky totiž žijú s partnermi. Každá z nich má pritom odlišný prístup k tejto práci, aj celkom rozdielne motivácie. Kým prvá už má za sebou pár rokov skúseností a organizuje aj workshopy pre nové záujemkyne, pre druhú je práca s telom spôsobom znovu nachádzania vlastnej hodnoty, poznačenej toxickým vzťahom z minulosti. No a pre tretiu je to asi len odbočka na ceste pri hľadaní samej seba. Virtuálna priateľka skúma, ako táto práca ovplyvňuje dôveru, blízkosť a úprimnosť v troch rozličných partnerských zväzkoch, ale nahliada aj do zákutí online známostí.

Epidémia osamelosti a ilúzia dokonalých vzťahov

Hoci platforma OnlyFans vznikla v roku 2016, jej popularita strmo narástla počas pandémie Covidu, keď možnosti socializácie klesli na nulu. OnlyFans má dnes zhruba 300 miliónov užívateľov. Väčšina žien je tu v úlohe tvorkýň obsahu a naopak, medzi fanúšikmi sú vo výraznej presile muži.

Prostredie ponúkajúce okamžitú náplasť na neželanú samotu zásadne premieňa náš pohľad na vzťahy. Virtuálna priateľka však rozpráva nielen o fyzickej samote, ale predovšetkým o pocite osamelosti a strate záujmu budovať si zdravé sociálne väzby v reálnom svete. Sen o živote bez sklamania či zlých skúseností sa tak stáva tovarom, za ktorý užívateľ ochotne platí





Virtuálna priateľka (Virtuální přítelkyně, Česko/Slovensko/Bulharsko, 2025)
SCENÁR A RÉŽIA Barbora Chalupová ● NÁMET Šimon Havel, Barbora Chalupová ● KAMERA Šimon Havel ● HUDBA Jonatan Pastirčák (Pjoni), Adam Matej ● STRIH Jakub Jelínek ● ÚČINKUJÚ Inked Dory, Tinix, Rosalinda
MINUTÁŽ 90 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 13. novembra 2025

Hodnotenie: 80%

Záber z filmu Virtuálna priateľka. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ

Svetový deň audiovizuálneho dedičstva oslávi Kino Lumière projekciou filmu Vtáčkovia, siroty a blázni

Slovenský filmový ústav (SFÚ) ako inštitúcia filmového dedičstva si dňa 27. októbra každoročne pripomína Svetový deň audiovizuálneho dedičstva na Slovensku. V Kine Lumière pri tejto príležitosti uvedie zo svojich zbierok digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, ktorý mal tento mesiac svetovú premiéru na prestížnom festivale klasických filmov Lumière vo francúzskom Lyone. Projekcia sa uskutoční v utorok 27. októbra, film lektorsky uvedie Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. V novej podobe Jakubiskov digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni uvedie SFÚ v Kine Lumière v slovenskej premiére. „Pri digitálnom reštaurovaní v 4K sme vychádzali z filmových prvkov uchovávaných v SFÚ, konkrétne z dobového duplikačného pozitívu, pričom sme rešpektovali mierne modifikovanú verziu filmu z roku 1990, ktorá bola v jednej scéne skrátená,“ približuje prácu na digitalizovaní a reštaurovaní filmu Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ. „Pri zvukovej zložke sme vychádzali z negatívu zvuku tejto verzie. Na farebných korekciách kinematografického diela sme, žiaľ, už nemohli spolupracovať s jeho kameramanom Igorom Lutherom, preto sme oslovili kameramana Stanislava Doršica, ktorý sa spolupodieľal na viacerých Jakubiskových filmoch, a pri tomto filme pôsobil ako asistent kamery.“ V novej podobe mal film svetovú premiéru len pred pár dňami na festivale klasických filmov Lumière v Lyone. „Takýchto prestížnych festivalov je vo svete iba pár, preto nás potešilo, že opätovne...
Záber z filmu Divočina režisérky Evženie Brabcovej. Foto: CinemArt

Do kín prichádza tajomná dráma o odpustení. Je to Divočina

Časom človek v živote získava skúsenosť, že skutočnú divočinu nemusí zažiť v horách či pralesoch, nachádza sa v jeho blízkosti, a nepredstavuje ju ani žiadne zviera, ale napríklad situácia v rodinnom kruhu. Prišla na to aj Marta, manželka a matka dvoch detí, ktorá sa rozhodla riešiť toxický vzťah a hľadať svoju hodnotu. Psychologický film Divočina prináša do slovenských kín intímnu autorskú výpoveď českej režisérky Evženie Brabcovej. Dať priestor nádeji Marta sa rozhodne odísť z toxického vzťahu s manželom Milanom a so svojimi dvoma dcérami hľadá útočisko na odľahlom mieste u svojho starnúceho otca. Namiesto kľudu, ktorý očakávala, sa však ocitne vo svete jeho čudáctva a posadnutosti spojenej s blížiacou sa apokalypsou. Do príprav na prežitie konca sveta zapája otec aj Martu a svoje vnučky. Všadeprítomné divé svine, spomienky z detstva aj silnejúci pocit, že stráca kontrolu nad vlastným životom, sa pre Martu postupne menia na nočnú moru. S príchodom manžela naberá situácia dramatický vývoj. Rodinná dráma Divočina je celovečerným debutom režisérky Evženie Brabcovej. Otvára v ňom témy, o ktorých sa v českom filme príliš nehovorí – počnúc toxickými vzťahmi cez skryté domáce násilie až po fenomén prepperstva – životného štýlu založenom na prípravách na krízové situácie. Podľa slov produkcie sa pritom snaží vyhnúť depresívnemu sociálnemu tónu a dať priestor nádeji.  Nenápadná hrdinka Režisérka sa vo filmovom príbehu čiastočne inšpirovala vlastnou...
MFDF Ji.hlava 2026 Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: filmsomnia

Zóny nikoho a ďalšie slovenské filmy na MFDF Ji.hlava 2026

Jubilejný 30. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava sa začína v piatok 23. októbra 2026 a potrvá do 1. novembra 2026. Až 106 filmov uvedie vo svetovej premiére. Celkovo má v programe viac ako 350 filmov, medzi nimi aj viaceré slovenské a koprodukčne slovenské snímky. Festival má hneď niekoľko súťažných sekcií. Tou hlavnou je Opus Bonum. Organizátori do nej vyberajú „pozoruhodné dokumentárne filmy roku z rôznorodej kolekcie reprezentujúcej tendencie svetového dokumentu“. MFDF Ji.hlava 2026 uvedie v sekcii šestnásť snímok, Slovensko zastupujú dve. Realitu musia vytesňovať Medzinárodnú premiéru má v Jihlave dokumentárna snímka Viery Čákanyovej, Lucie Kašovej a Barbory Sliepkovej Zóny nikoho. V žánrovo pestrom autorskom prístupe ponúka film zložený z troch epizód pohľad na tri najzávažnejšie environmentálne záťaže na Slovensku. Zameral sa na bratislavskú Dynamitku a súvisiacu Vrakunskú skládku, gudrónové jamy v Predajnej a na oblasť tzv. Trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Programové vyhlásenie vlády kedysi sľúbilo, že záťaže, ktoré sú ešte dedičstvom socializmu, budú odstránené do roku 2024. „Problém sme zdedili zo socializmu, no za 37 rokov demokracie sme sa s ním nedokázali vysporiadať,“ povedala režisérka Lucia Kašová, ktorá je zároveň autorkou námetu. „Ľudia žijúci v blízkosti toxických skládok musia realitu vytesňovať, aby v nej vôbec dokázali psychicky prežiť. Tým sa však prehlbuje ich letargia a nedôvera v štátne inštitúcie,“ hovoria autorky filmu spoločne. Zóny nikoho...
Zobraziť všetky články