recenzia Virtuálna priateľka Záber z filmu Virtuálna priateľka. Foto: ASFK

recenzia Virtuálna priateľka

Obchod s falošným pocitom blízkosti

Lenka Bednárová

Písmo: A- | A+

Sociálne siete nám umožňujú spojiť sa s kýmkoľvek na svete, no napriek tomu sa stále viac ľudí cíti osamelo. Osamelosť je jednou z tém, ktoré vo filme Virtuálna priateľka otvára česká dokumentaristka Barbora Chalupová. Sleduje, ako žijú ženy zarábajúce si erotickým obsahom na OnlyFans. Odvrátenej tvári internetu sa režisérka, spolu s Vítom Klusákom, venovala už v dokumentárnej snímke V sieti. Kým vtedy sledovala mužov, predátorov loviacich svoje obete medzi neplnoletými dievčatami, vo Virtuálnej priateľke situáciu ovládajú ženy. Muži platia nielen za vzrušenie, ale aj za pocit dôležitosti či blízkosti.

Barbora Chalupová tu nevyužíva inscenované sekvencie, skrytú kameru ani herečky. Nejde o investigatívu, ale o intímny observačný film postavený na autentických záberoch každodennosti zo života troch žien. Prináša pohľad na to, ako táto špecifická práca zasahuje do ich reálnych vzťahov. Pozoruhodná je aj línia sledujúca osamelého fanúšika, ktorý si predpláca jednu z nich. Nejde pritom o celkom bežného užívateľa, pretože podľa zistení režisérky viac ako 90 percent užívateľov OnlyFans sú muži žijúci vo vzťahoch. To, čo ich však spája, je hľadanie pocitu blízkosti, záujmu a v istom zmysle aj kontroly nad situáciou. Obchoduje sa tu nielen s telom, ale aj s ilúziou dokonalého vzťahu.

Partnerky, virtuálne priateľky a muži online aj offline

Virtuálna priateľka zachytáva život protagonistiek v niekoľkých rovinách. Sledujeme ich nielen pri interakcii so zákazníkmi či pri vytváraní obsahu, ale aj pri úvahách o dopade ich práce na ich osobný život či o vplyvoch na psychiku a prežívanie. Súkromné a pracovné sa mieša v prostredí ich domova.

Režisérku nezaujímajú bulvárne detaily ani senzácie súvisiace s erotickým obsahom, ale ponúka pohľad tam, kam platiaci užívatelia nevidia. Citlivo a empaticky skúma nielen to, ako sa počas jedného roka vyvíja ich práca, ale aj to, ako sa premieňajú ich skutočné vzťahy. Všetky tri protagonistky totiž žijú s partnermi. Každá z nich má pritom odlišný prístup k tejto práci, aj celkom rozdielne motivácie. Kým prvá už má za sebou pár rokov skúseností a organizuje aj workshopy pre nové záujemkyne, pre druhú je práca s telom spôsobom znovu nachádzania vlastnej hodnoty, poznačenej toxickým vzťahom z minulosti. No a pre tretiu je to asi len odbočka na ceste pri hľadaní samej seba. Virtuálna priateľka skúma, ako táto práca ovplyvňuje dôveru, blízkosť a úprimnosť v troch rozličných partnerských zväzkoch, ale nahliada aj do zákutí online známostí.

Epidémia osamelosti a ilúzia dokonalých vzťahov

Hoci platforma OnlyFans vznikla v roku 2016, jej popularita strmo narástla počas pandémie Covidu, keď možnosti socializácie klesli na nulu. OnlyFans má dnes zhruba 300 miliónov užívateľov. Väčšina žien je tu v úlohe tvorkýň obsahu a naopak, medzi fanúšikmi sú vo výraznej presile muži.

Prostredie ponúkajúce okamžitú náplasť na neželanú samotu zásadne premieňa náš pohľad na vzťahy. Virtuálna priateľka však rozpráva nielen o fyzickej samote, ale predovšetkým o pocite osamelosti a strate záujmu budovať si zdravé sociálne väzby v reálnom svete. Sen o živote bez sklamania či zlých skúseností sa tak stáva tovarom, za ktorý užívateľ ochotne platí





Virtuálna priateľka (Virtuální přítelkyně, Česko/Slovensko/Bulharsko, 2025)
SCENÁR A RÉŽIA Barbora Chalupová ● NÁMET Šimon Havel, Barbora Chalupová ● KAMERA Šimon Havel ● HUDBA Jonatan Pastirčák (Pjoni), Adam Matej ● STRIH Jakub Jelínek ● ÚČINKUJÚ Inked Dory, Tinix, Rosalinda
MINUTÁŽ 90 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 13. novembra 2025

Hodnotenie: 80%

Záber z filmu Virtuálna priateľka. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Leto v Lumièri za 3 eurá Záber z filmu Trojuholník smútku. Foto: ASFK

Výnimočné filmy za zvýhodnenú cenu

Počas letných mesiacov Kino Lumière tradične uvádza kvalitné filmy za dostupnú cenu. Cyklus pod názvom Leto v Lumièri za 3 eurá sa vráti k dielam z posledných rokov, ktoré získali ocenenia na prestížnych festivaloch alebo zaujali divácky. Od 15. júna do konca augusta sa denne premietne minimálne jeden film európskej alebo slovenskej proveniencie. Cyklus otvorí komediálna dráma Najhorší človek na svete (2021) Joachima Triera. Cyklus Leto v Lumièri za 3 eurá chce vrátiť do kín výnimočné oceňované filmy i obľúbené divácky navštevované diela. Ide o snímky vyrobené v posledných rokoch a ocenia ich nielen diváci, ktorí ich nestihli vidieť v kinách v čase ich distribučnej premiéry. „V priebehu leta uvedieme viac než tridsať európskych filmov za zvýhodnenú cenu. V programe nebudú chýbať filmy pre deti a mládež i filmy sprístupnené pre ľudí so sluchovým či zrakovým znevýhodnením,“ hovorí manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová. „Program je zostavený prevažne z filmov populárneho projektu Asociácie slovenských filmových klubov €urópske filmy za 3 €čka, tento rok bude zároveň doplnený ďalšími atraktívnymi titulmi, ktoré dlhodobo patria v našom kine k veľmi populárnym, ako i oceňovanými slovenskými filmami.“ Dramaturgia filmov v projekte Leto v Lumièri za 3 eurá rešpektuje bohaté žánrové zastúpenie, výber titulov prináša rozmanité témy. Zároveň ide o filmy rôznych krajín s dôrazom na európsku i slovenskú kinematografiu. Spoločným...
klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Zobraziť všetky články