klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ
Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie.

Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ).

Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948)

Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu.

Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP.

Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty – obžaloby v réžii neskoršieho ocarového filmára Jána Kadára Sú osobne zodpovední za zločiny proti ľudskosti! a Sú osobne zodpovední za zradu na národnom povstaní! (1946). Vznikli v špecifickom spoločensko-politickom kontexte, keď sa pripravoval proces s bývalým prezidentom Jozefom Tisom. Komentár k filmom nahovoril Ladislav Chudík. Návštevníci Art Filmu uvidia aj krátku hranú protivojnovú snímku Epizódka (1948). Režisér Leopold Lahola ňou otváral svoju krátku, ale výraznú slovenskú režisérsku dráhu skôr, než politické tlaky ukončili jeho prácu doma a viedli ho do exilu.

Dospievanie slovenského filmu aj avantgardný experiment

Koniec päťdesiatych rokov priniesol prvé generačne výrazné kinematografické gestá – tak v dokumente, ako aj v žánrovom hranom filme. Debutový dokumentárny portrét Človek z Málinca (1959) v réžii Rudolfa Urca rozpráva o partizánovi Julovi Kaličiakovi. Vo vojne stratil obe nohy, naučil sa znova chodiť na protézach a stal sa najlepším traktoristom okresu Lučenec. Film bol zaradený medzi reprezentatívne diela UNESCO.

klasika art film 2026 Záber z filmu Muž, ktorý sa nevrátil. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Muž, ktorý sa nevrátil. Foto: archív SFÚ

Art Film uvedie aj prvú slovenskú detektívku Muž, ktorý sa nevrátil (r. Peter Solan, 1959), film s prvkami noir o vyšetrovaní záhadnej vraždy inžiniera Kovalského. Peter Solan v ňom postupne buduje temnú atmosféru a cez výpovede a retrospektívne scény odkrýva osudy obete a jej okolia.

Do programu sa dostala tiež krátka esejistická koláž Lilli Marlen (1970) významného filmového kritika a teoretika Petra Mihálika. Avantgardný experiment vystaval podľa námetu Dušana Hanáka. Film proti sebe stavia autentické archívne zábery z vietnamskej vojny a slávnu pieseň Lili Marleen v podaní Marlene Dietrich.

Osemdesiate roky v dokumentoch aj pásmo videoklipov Dušana Rapoša

Záznam štvrtej československej horolezeckej expedície na tretiu najvyššiu horu sveta (8 598 m) pod vedením Ivana Gálfyho prináša dokument Kangchenjunga (1981). Prvý celovečerný film režiséra Jána Piroha získal v roku 1982 viacero medzinárodných ocenení – Veľkú cenu Trento Golden Eagle, prvú cenu na festivale horských filmov v San Sebastiane a hlavnú cenu v kanadskom Banffe. Art Film uvedie aj Pirohovu krátku cestopisnú reportáž Teplota vzduchu 50 °C, vlhkosť 97 % (1981). Nakrútil ju popri práci Kangchenjunge, keď výprava pre meškanie lode strávila dva sparné týždne v Bombaji.

klasika art film 2026 Záber z filmu Kangchenjunga. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Kangchenjunga. Foto: archív SFÚ

Medzi klasiku zaradili zostavovatelia aj hudobný film z konca socialistickej éry F.T. na cestách (1988) režiséra Dušana Rapoša. Skratka F.T. odkazuje na „Future Terrestrial“ – parodický pendant k spielbergovskému E.T. Snímka spája osemnásť piesňových mini-príbehov v podaní vtedajšej slovenskej a českej popovej špičky do celovečerného formátu. Publikum vo filme uvidí Ivetu Bartošovú, Beátu Dubasovú, Martina Ďurindu, Pavla Hammela, Miroslava Žbirku, Richarda Müllera, Petra Nagyho či Darinu Rolincovú.

Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
Zobraziť všetky články