klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ
Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie.

Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ).

Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948)

Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu.

Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP.

Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty – obžaloby v réžii neskoršieho ocarového filmára Jána Kadára Sú osobne zodpovední za zločiny proti ľudskosti! a Sú osobne zodpovední za zradu na národnom povstaní! (1946). Vznikli v špecifickom spoločensko-politickom kontexte, keď sa pripravoval proces s bývalým prezidentom Jozefom Tisom. Komentár k filmom nahovoril Ladislav Chudík. Návštevníci Art Filmu uvidia aj krátku hranú protivojnovú snímku Epizódka (1948). Režisér Leopold Lahola ňou otváral svoju krátku, ale výraznú slovenskú režisérsku dráhu skôr, než politické tlaky ukončili jeho prácu doma a viedli ho do exilu.

Dospievanie slovenského filmu aj avantgardný experiment

Koniec päťdesiatych rokov priniesol prvé generačne výrazné kinematografické gestá – tak v dokumente, ako aj v žánrovom hranom filme. Debutový dokumentárny portrét Človek z Málinca (1959) v réžii Rudolfa Urca rozpráva o partizánovi Julovi Kaličiakovi. Vo vojne stratil obe nohy, naučil sa znova chodiť na protézach a stal sa najlepším traktoristom okresu Lučenec. Film bol zaradený medzi reprezentatívne diela UNESCO.

klasika art film 2026 Záber z filmu Muž, ktorý sa nevrátil. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Muž, ktorý sa nevrátil. Foto: archív SFÚ

Art Film uvedie aj prvú slovenskú detektívku Muž, ktorý sa nevrátil (r. Peter Solan, 1959), film s prvkami noir o vyšetrovaní záhadnej vraždy inžiniera Kovalského. Peter Solan v ňom postupne buduje temnú atmosféru a cez výpovede a retrospektívne scény odkrýva osudy obete a jej okolia.

Do programu sa dostala tiež krátka esejistická koláž Lilli Marlen (1970) významného filmového kritika a teoretika Petra Mihálika. Avantgardný experiment vystaval podľa námetu Dušana Hanáka. Film proti sebe stavia autentické archívne zábery z vietnamskej vojny a slávnu pieseň Lili Marleen v podaní Marlene Dietrich.

Osemdesiate roky v dokumentoch aj pásmo videoklipov Dušana Rapoša

Záznam štvrtej československej horolezeckej expedície na tretiu najvyššiu horu sveta (8 598 m) pod vedením Ivana Gálfyho prináša dokument Kangchenjunga (1981). Prvý celovečerný film režiséra Jána Piroha získal v roku 1982 viacero medzinárodných ocenení – Veľkú cenu Trento Golden Eagle, prvú cenu na festivale horských filmov v San Sebastiane a hlavnú cenu v kanadskom Banffe. Art Film uvedie aj Pirohovu krátku cestopisnú reportáž Teplota vzduchu 50 °C, vlhkosť 97 % (1981). Nakrútil ju popri práci Kangchenjunge, keď výprava pre meškanie lode strávila dva sparné týždne v Bombaji.

klasika art film 2026 Záber z filmu Kangchenjunga. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Kangchenjunga. Foto: archív SFÚ

Medzi klasiku zaradili zostavovatelia aj hudobný film z konca socialistickej éry F.T. na cestách (1988) režiséra Dušana Rapoša. Skratka F.T. odkazuje na „Future Terrestrial“ – parodický pendant k spielbergovskému E.T. Snímka spája osemnásť piesňových mini-príbehov v podaní vtedajšej slovenskej a českej popovej špičky do celovečerného formátu. Publikum vo filme uvidí Ivetu Bartošovú, Beátu Dubasovú, Martina Ďurindu, Pavla Hammela, Miroslava Žbirku, Richarda Müllera, Petra Nagyho či Darinu Rolincovú.

Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
blu-ray Pikalík Krst blu-ray nosiča Vladimír Pikalík. Výber z tvorby. Foto: Fest Anča/ Šimon Lupták

Vyšiel blu-ray s Jožinkom a Gongom Vladimíra Pikalíka

Animátor, režisér, scenárista a výtvarník Vladimír Pikalík je významnou osobnosťou slovenskej bábkovej animácie. Na svojom konte má desiatky bábkových a kreslených filmov. Slovenský filmový ústav (SFÚ) nedávno vydal na blu-ray nosiči výber desiatich z nich, v ktorých opäť ožili aj jeho animovaní hrdinovia Jožinko a Gongo. Blu-ray nosič pod názvom Vladimír Pikalík. Výber z tvorby mal začiatkom júla svoju premiéru na 19. ročníku Medzinárodného festivalu animácie Fest Anča v Žiline. Vladimír Pikalík patrí k tvorcom, ktorí výrazne formovali podobu slovenskej animovanej tvorby.  Vyštudoval strojárstvo a pracoval v považskobystrických strojárňach. No už od mladosti sa venoval amatérskemu animovanému filmu, ktorý sa stal jeho celoživotným povolaním. Sám seba označoval za „profesionalizovaného amatéra“. Zdôrazňoval, že medzi amatérskym a profesionálnym filmom z hľadiska tvorivosti nemusí byť zásadný rozdiel. Aktívnym pôsobením v oblasti amatérskeho filmu si získal pozornosť profesionálnych animátorov. Umožnili mu pôsobiť v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe, kam nastúpil v roku 1979. Na svojom novom pracovisku stál pri zrode oddelenia bábkového filmu pri Štúdiu animovaných filmov. Spočiatku spolupracoval s výtvarníkom a animátorom Ivanom Popovičom. Spoločne vytvorili prvý slovenský bábkový film Strážca sen (1979). Neskôr sa profiloval ako samostatný autor a dodnes jeho diela zostávajú súčasťou klasiky slovenskej animácie. Záber z filmu Gongo a televízory. Foto: archív SFÚ Hravosť, humor a posolstvo bez didaktickosti Tvorba Vladimíra Pikalíka sa vyznačuje hravosťou, jemným...
Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Foto: Filmtopia

Kuko, Drobček & Raťafák žijú veľkým televíznym restom

Detektívna komédia vytiahla bábky zo zabudnutia Nostalgiu za detskými televíznymi reláciami dnes v spoločnosti nijako zvlášť necítiť. Svet akoby bol úplne inde, programy, ktoré by didakticky a pritom moderne sprevádzali detské publikum, sa v televízii už takmer nevyrábajú. A tak bábky ako základný komunikačný prostriedok strácajú šancu držať sa v povedomí. Napriek tomu sa zišla partia filmárov a rozhodla sa oživiť kultové postavičky z obrazoviek. Chce tak zároveň vzdať hold bábkarskému umeniu a jeho neviditeľným, ale dôležitým osobnostiam. A preto Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Taký je názov filmu režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Vznikal päť rokov, svetovú premiéru mal na medzinárodnom festivale Art Film v Košiciach a do kín príde 6. augusta. Kto je kto Pre neskôr narodených malé intro: Drobček je bábka, ktorá sa zrodila v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v nedeľnej dopoludňajšej relácii Matelko – Malý televízny kolotoč. Mala typický hlas bábkoherečky Emílie Tomanovej, ktorá sa vďaka tejto svojej úlohe stala legendou. V spoločnosti mladej slečny Darinky sprevádzal Drobček deti predškolského a mladšieho školského veku rozličnými populárno-náučnými témami, typickými pre dané obdobie. Kuko prišiel medzi deti na obrazovku verejnoprávnej televízie v osemdesiatych rokoch v relácii Od Kuka do Kuka. Podarilo sa mu prežiť politický prevrat v roku 1989 aj divoké mečiarovské roky. Po jeho boku celé roky stála Patrícia Jariabková. A napokon Raťafák...
Zobraziť všetky články