klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ
Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie.

Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ).

Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948)

Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu.

Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP.

Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty – obžaloby v réžii neskoršieho ocarového filmára Jána Kadára Sú osobne zodpovední za zločiny proti ľudskosti! a Sú osobne zodpovední za zradu na národnom povstaní! (1946). Vznikli v špecifickom spoločensko-politickom kontexte, keď sa pripravoval proces s bývalým prezidentom Jozefom Tisom. Komentár k filmom nahovoril Ladislav Chudík. Návštevníci Art Filmu uvidia aj krátku hranú protivojnovú snímku Epizódka (1948). Režisér Leopold Lahola ňou otváral svoju krátku, ale výraznú slovenskú režisérsku dráhu skôr, než politické tlaky ukončili jeho prácu doma a viedli ho do exilu.

Dospievanie slovenského filmu aj avantgardný experiment

Koniec päťdesiatych rokov priniesol prvé generačne výrazné kinematografické gestá – tak v dokumente, ako aj v žánrovom hranom filme. Debutový dokumentárny portrét Človek z Málinca (1959) v réžii Rudolfa Urca rozpráva o partizánovi Julovi Kaličiakovi. Vo vojne stratil obe nohy, naučil sa znova chodiť na protézach a stal sa najlepším traktoristom okresu Lučenec. Film bol zaradený medzi reprezentatívne diela UNESCO.

klasika art film 2026 Záber z filmu Muž, ktorý sa nevrátil. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Muž, ktorý sa nevrátil. Foto: archív SFÚ

Art Film uvedie aj prvú slovenskú detektívku Muž, ktorý sa nevrátil (r. Peter Solan, 1959), film s prvkami noir o vyšetrovaní záhadnej vraždy inžiniera Kovalského. Peter Solan v ňom postupne buduje temnú atmosféru a cez výpovede a retrospektívne scény odkrýva osudy obete a jej okolia.

Do programu sa dostala tiež krátka esejistická koláž Lilli Marlen (1970) významného filmového kritika a teoretika Petra Mihálika. Avantgardný experiment vystaval podľa námetu Dušana Hanáka. Film proti sebe stavia autentické archívne zábery z vietnamskej vojny a slávnu pieseň Lili Marleen v podaní Marlene Dietrich.

Osemdesiate roky v dokumentoch aj pásmo videoklipov Dušana Rapoša

Záznam štvrtej československej horolezeckej expedície na tretiu najvyššiu horu sveta (8 598 m) pod vedením Ivana Gálfyho prináša dokument Kangchenjunga (1981). Prvý celovečerný film režiséra Jána Piroha získal v roku 1982 viacero medzinárodných ocenení – Veľkú cenu Trento Golden Eagle, prvú cenu na festivale horských filmov v San Sebastiane a hlavnú cenu v kanadskom Banffe. Art Film uvedie aj Pirohovu krátku cestopisnú reportáž Teplota vzduchu 50 °C, vlhkosť 97 % (1981). Nakrútil ju popri práci Kangchenjunge, keď výprava pre meškanie lode strávila dva sparné týždne v Bombaji.

klasika art film 2026 Záber z filmu Kangchenjunga. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Kangchenjunga. Foto: archív SFÚ

Medzi klasiku zaradili zostavovatelia aj hudobný film z konca socialistickej éry F.T. na cestách (1988) režiséra Dušana Rapoša. Skratka F.T. odkazuje na „Future Terrestrial“ – parodický pendant k spielbergovskému E.T. Snímka spája osemnásť piesňových mini-príbehov v podaní vtedajšej slovenskej a českej popovej špičky do celovečerného formátu. Publikum vo filme uvidí Ivetu Bartošovú, Beátu Dubasovú, Martina Ďurindu, Pavla Hammela, Miroslava Žbirku, Richarda Müllera, Petra Nagyho či Darinu Rolincovú.

Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Karlove Vary 2026 ceny Režisérka Martina Buchelová. Foto: Filmservis MFF Karlove Vary

Ceny vo Varoch získali Milovník, nie bojovník, 33 krokov aj Prameň

Veľkú cenu Súťaže Proxima získal na 60. MFF Karlove Vary debut režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Zvláštne uznanie Súťaže Proxima si odniesol slovensko-český film 33 krokov Anny a Šimona Domčekovcov. Filmu Prameň režiséra Ivana Ostrochovského, ktorý festival uvádzal v Hlavnej súťaži, udelili cenu FIPRESCI. „Náš film je o nádeji, blízkosti, ale aj humore,“ povedala pri preberaní Veľkej ceny režisérka Martina Buchelová. Zaujala už svojimi krátkymi filmami. Jej snímka Magic Moments (2016) sa premietala na MFF Toronto. „Debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej je výkrikom filmárskej slobody, plným humoru a formálnych aj scenáristických nápadov. Poďme si užiť leto tak, ako by sme opäť boli násťroční,“ napísal o filme, ktorý ide do distribúcie so žánrovým zaradením romantická komédia, katalóg karlovarského festivalu. Milovník, nie bojovník rozpráva o zamilovanom a trochu stratenom mladíkovi a jeho blízkych. Hlavnú úlohu stvárnil vo filme Adam Kubala. Záber z filmu Milovník, nie bojovník. Foto: NINJA FILM S láskou a ľudskosťou zdoláme prekážky Film vznikol v slovensko-českej koprodukcii, jeho slovenskými producentkami sú Michaela Kaliská a Erika Paulinská zo spoločnosti NINJA FILM. Podľa Kaliskej tvorcov okrem ceny veľmi potešili aj prvé reakcie divákov na ich film. Erika Paulinská upozornila na to, že pri rozvoji mladých talentov je dôležité, aby mali podporu, ktorá je nezávislá a férová. Apelovala na ľudí, aby...
Tak ďaleko tak blízko Záber z filmu Kapitán Dabač. Foto: archív SFÚ

V Berlíne premietnu slovenské a české klasiky

Zámerom prehliadky klasického slovenského a českého filmu v Berlíne pod názvom Tak ďaleko, tak blízko! je prostredníctvom kurátorského výberu priblížiť tamojšiemu publiku kinematografie oboch krajín. Prehliadka, ktorá zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne šesť významných diel slovenskej kinematografie, sa začala 4. júla a potrvá do 6. septembra v berlínskom Zeughauskine. Ako prvý slovenský film uvedie v nedeľu 12. júla komédiu Jána Lacka Šťastie príde v nedeľu (1958). „Filmové tradície Českej a Slovenskej republiky patria medzi najvplyvnejšie filmové kultúry v Európe. V nemecky hovoriacich krajinách sú však prekvapivo málo známe. Z pohľadu Berlína sa zdajú byť na dosah ruky, no ich estetická rozmanitosť, dlhoročné historické skúsenosti a kultúrne vplyvy pôsobia dojmom, akoby boli vzdialené,“ uvádzajú berlínsku prehliadku Tak ďaleko, tak blízko! jej kurátori Ralph Eue, Brigitte Mayr a Michael Omasta. Prehliadka podľa ich slov prezentuje kľúčové trendy, témy a prelomové momenty v českej a slovenskej kinematografii. Od vzniku Československej republiky až po súčasnosť. Chce upriamiť pozornosť na diela, ktoré vynikajú osobitou estetickou citlivosťou a umožňujú komplexnejšie chápať miesto filmu v danom politickom a spoločenskom kontexte. Záber z filmu Šťastie príde v nedeľu. Foto: archív SFÚ Východiskom pre dramaturgiu podujatia bola „prehliadka slovenského filmu na Filmovom festivale v Cottbuse v roku 2021 nazvaná Spotlight: Slovensko, ktorú som vtedy zostavil spolu s programovým...
Ivan Rajniak vo filme Ďaleko je do neba. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš

Ivan Rajniak

Ivan Rajniak patril medzi najvýznamnejších slovenských divadelných, filmových a televíznych hercov druhej polovice 20. storočia. Narodil sa pred 95 rokmi, 10. júla 1931 v obci Hybe na Liptove, v prostredí, ktoré výrazne ovplyvnilo jeho vzťah k slovenskému vidieku, tradíciám a obyčajným ľuďom. Tieto skúsenosti neskôr prirodzene pretavil do svojich mnohých hereckých postáv, ktoré pôsobili prirodzene, úprimne a presvedčivo. Po skončení stredoškolského štúdia sa rozhodol venovať herectvu profesionálne. Preto si vybral štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po absolvovaní školy začal svoju profesionálnu kariéru v Štátnom divadle v Košiciach. Pôsobil tam približne desať rokov. Už počas tohto obdobia si získal uznanie ako herec s veľkým talentom. V roku 1966 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave, kde pôsobil až do konca svojho života. Na javisku vytvoril desiatky významných postáv v dielach slovenských i svetových autorov. Vynikal prirodzeným prejavom, výrazným hlasom a schopnosťou preniknúť do psychiky postáv. Dokázal presvedčivo stvárniť jednoduchých dedinčanov, robotníkov, otcov rodín, ale aj historické či dramatické osobnosti. Veľkú popularitu mu priniesla tiež filmová a televízna tvorba. Pred kamerou pôsobil mimoriadne prirodzene. Jeho civilný herecký prejav bol divákom veľmi blízky. Jeho postavy boli dôveryhodné a zapamätateľné práve preto, že do nich vkladal vlastnú skúsenosť, cit a pochopenie...
Zobraziť všetky články