klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ
Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie.

Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ).

Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948)

Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu.

Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP.

Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty – obžaloby v réžii neskoršieho ocarového filmára Jána Kadára Sú osobne zodpovední za zločiny proti ľudskosti! a Sú osobne zodpovední za zradu na národnom povstaní! (1946). Vznikli v špecifickom spoločensko-politickom kontexte, keď sa pripravoval proces s bývalým prezidentom Jozefom Tisom. Komentár k filmom nahovoril Ladislav Chudík. Návštevníci Art Filmu uvidia aj krátku hranú protivojnovú snímku Epizódka (1948). Režisér Leopold Lahola ňou otváral svoju krátku, ale výraznú slovenskú režisérsku dráhu skôr, než politické tlaky ukončili jeho prácu doma a viedli ho do exilu.

Dospievanie slovenského filmu aj avantgardný experiment

Koniec päťdesiatych rokov priniesol prvé generačne výrazné kinematografické gestá – tak v dokumente, ako aj v žánrovom hranom filme. Debutový dokumentárny portrét Človek z Málinca (1959) v réžii Rudolfa Urca rozpráva o partizánovi Julovi Kaličiakovi. Vo vojne stratil obe nohy, naučil sa znova chodiť na protézach a stal sa najlepším traktoristom okresu Lučenec. Film bol zaradený medzi reprezentatívne diela UNESCO.

klasika art film 2026 Záber z filmu Muž, ktorý sa nevrátil. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Muž, ktorý sa nevrátil. Foto: archív SFÚ

Art Film uvedie aj prvú slovenskú detektívku Muž, ktorý sa nevrátil (r. Peter Solan, 1959), film s prvkami noir o vyšetrovaní záhadnej vraždy inžiniera Kovalského. Peter Solan v ňom postupne buduje temnú atmosféru a cez výpovede a retrospektívne scény odkrýva osudy obete a jej okolia.

Do programu sa dostala tiež krátka esejistická koláž Lilli Marlen (1970) významného filmového kritika a teoretika Petra Mihálika. Avantgardný experiment vystaval podľa námetu Dušana Hanáka. Film proti sebe stavia autentické archívne zábery z vietnamskej vojny a slávnu pieseň Lili Marleen v podaní Marlene Dietrich.

Osemdesiate roky v dokumentoch aj pásmo videoklipov Dušana Rapoša

Záznam štvrtej československej horolezeckej expedície na tretiu najvyššiu horu sveta (8 598 m) pod vedením Ivana Gálfyho prináša dokument Kangchenjunga (1981). Prvý celovečerný film režiséra Jána Piroha získal v roku 1982 viacero medzinárodných ocenení – Veľkú cenu Trento Golden Eagle, prvú cenu na festivale horských filmov v San Sebastiane a hlavnú cenu v kanadskom Banffe. Art Film uvedie aj Pirohovu krátku cestopisnú reportáž Teplota vzduchu 50 °C, vlhkosť 97 % (1981). Nakrútil ju popri práci Kangchenjunge, keď výprava pre meškanie lode strávila dva sparné týždne v Bombaji.

klasika art film 2026 Záber z filmu Kangchenjunga. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Kangchenjunga. Foto: archív SFÚ

Medzi klasiku zaradili zostavovatelia aj hudobný film z konca socialistickej éry F.T. na cestách (1988) režiséra Dušana Rapoša. Skratka F.T. odkazuje na „Future Terrestrial“ – parodický pendant k spielbergovskému E.T. Snímka spája osemnásť piesňových mini-príbehov v podaní vtedajšej slovenskej a českej popovej špičky do celovečerného formátu. Publikum vo filme uvidí Ivetu Bartošovú, Beátu Dubasovú, Martina Ďurindu, Pavla Hammela, Miroslava Žbirku, Richarda Müllera, Petra Nagyho či Darinu Rolincovú.

Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články