klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ
Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie.

Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ).

Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948)

Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu.

Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP.

Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty – obžaloby v réžii neskoršieho ocarového filmára Jána Kadára Sú osobne zodpovední za zločiny proti ľudskosti! a Sú osobne zodpovední za zradu na národnom povstaní! (1946). Vznikli v špecifickom spoločensko-politickom kontexte, keď sa pripravoval proces s bývalým prezidentom Jozefom Tisom. Komentár k filmom nahovoril Ladislav Chudík. Návštevníci Art Filmu uvidia aj krátku hranú protivojnovú snímku Epizódka (1948). Režisér Leopold Lahola ňou otváral svoju krátku, ale výraznú slovenskú režisérsku dráhu skôr, než politické tlaky ukončili jeho prácu doma a viedli ho do exilu.

Dospievanie slovenského filmu aj avantgardný experiment

Koniec päťdesiatych rokov priniesol prvé generačne výrazné kinematografické gestá – tak v dokumente, ako aj v žánrovom hranom filme. Debutový dokumentárny portrét Človek z Málinca (1959) v réžii Rudolfa Urca rozpráva o partizánovi Julovi Kaličiakovi. Vo vojne stratil obe nohy, naučil sa znova chodiť na protézach a stal sa najlepším traktoristom okresu Lučenec. Film bol zaradený medzi reprezentatívne diela UNESCO.

klasika art film 2026 Záber z filmu Muž, ktorý sa nevrátil. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Muž, ktorý sa nevrátil. Foto: archív SFÚ

Art Film uvedie aj prvú slovenskú detektívku Muž, ktorý sa nevrátil (r. Peter Solan, 1959), film s prvkami noir o vyšetrovaní záhadnej vraždy inžiniera Kovalského. Peter Solan v ňom postupne buduje temnú atmosféru a cez výpovede a retrospektívne scény odkrýva osudy obete a jej okolia.

Do programu sa dostala tiež krátka esejistická koláž Lilli Marlen (1970) významného filmového kritika a teoretika Petra Mihálika. Avantgardný experiment vystaval podľa námetu Dušana Hanáka. Film proti sebe stavia autentické archívne zábery z vietnamskej vojny a slávnu pieseň Lili Marleen v podaní Marlene Dietrich.

Osemdesiate roky v dokumentoch aj pásmo videoklipov Dušana Rapoša

Záznam štvrtej československej horolezeckej expedície na tretiu najvyššiu horu sveta (8 598 m) pod vedením Ivana Gálfyho prináša dokument Kangchenjunga (1981). Prvý celovečerný film režiséra Jána Piroha získal v roku 1982 viacero medzinárodných ocenení – Veľkú cenu Trento Golden Eagle, prvú cenu na festivale horských filmov v San Sebastiane a hlavnú cenu v kanadskom Banffe. Art Film uvedie aj Pirohovu krátku cestopisnú reportáž Teplota vzduchu 50 °C, vlhkosť 97 % (1981). Nakrútil ju popri práci Kangchenjunge, keď výprava pre meškanie lode strávila dva sparné týždne v Bombaji.

klasika art film 2026 Záber z filmu Kangchenjunga. Foto: archív SFÚ
Záber z filmu Kangchenjunga. Foto: archív SFÚ

Medzi klasiku zaradili zostavovatelia aj hudobný film z konca socialistickej éry F.T. na cestách (1988) režiséra Dušana Rapoša. Skratka F.T. odkazuje na „Future Terrestrial“ – parodický pendant k spielbergovskému E.T. Snímka spája osemnásť piesňových mini-príbehov v podaní vtedajšej slovenskej a českej popovej špičky do celovečerného formátu. Publikum vo filme uvidí Ivetu Bartošovú, Beátu Dubasovú, Martina Ďurindu, Pavla Hammela, Miroslava Žbirku, Richarda Müllera, Petra Nagyho či Darinu Rolincovú.

Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kino Lumière október 2026 Záber z filmu Občan Havel. Foto: Negativ Film Productions

tipy z Kina Lumière Reštaurovaní Bertolucci aj Jakubisko a Havel vo filme

Kino Lumière aj v októbri ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza šesť až šestnásť  projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Reštaurovaná historická freska od Bertolucciho Tento rok uplynulo presne päťdesiat rokov od vzniku viac ako päťhodinovej historickej fresky 20. storočie (1976) talianskeho majstra réžie Bernarda Bertolucciho. Pri príležitosti výročia filmu, ktorý sa považuje za vrchol režisérovej tvorby, ho Kino Lumière uvedie v reštaurovanej kópii 4K z dielne Fondazione Cineteca di Bologna. 20. storočie zobrazuje polstoročie talianskej histórie – politických otrasov, ekonomických zmien a ľudských osudov prvej polovice 20. storočia – prostredníctvom paralelných životov dvoch detských priateľov. Narodili sa v ten istý deň v roku 1900 na vidieku stredotalianskeho regiónu Emília Romagna, odkiaľ pochádzal sám Bertolucci. Obaja reprezentujú dva póly spoločenského postavenia. Alfredo (Robert De Niro) je dedičom bohatej rodiny veľkostatkárov a Olmo (Gérard Depardieu) zasa synom roľníkov. Film je výnimočný nielen vďaka hereckému obsadeniu na medzinárodnej úrovni (legendy klasického Hollywoodu Burt Lancaster, Sterling Hayden, Donald Sutherland), ale aj podmanivej hudbe Ennia Morriconeho. A tiež pôsobivej kamere Vittoria Storara, za...
Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film. Dnes je na svete Generál Golian a po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku, v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Zobraziť všetky články