Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

recenzia Za oponou veľhôr

Dotyk absolútna

Maximilián Hrmo

Písmo: A- | A+

To znie ako báseň: Za oponou veľhôr,“ ozve sa ktosi z prítmia kinosály. Už samotný názov napovedá, že film sa nebude držať iba horských kontúr či efektných horolezeckých kulís. Nahliadne hlbšie – až za horizont známeho. Hlavnou hrdinkou je československá horolezkyňa so slovenskými koreňmi Dina Štěrbová.

Metafyzickým priečelím dokumentu sú kompozičné princípy, ktoré vyrastajú z prieniku hudby a matematiky – harmónia tónov a čísel ako kľúč k pochopeniu vyšších súvislostí: „Dotyk absolútna alebo je to zjavenie krásy – pre mňa to bola hudba a matematika. Celý život som sa živila matematikou, ale len málokoho sa mi podarilo presvedčiť, že je nielen užitočná, ale aj krásna, že má podobnú stavbu ako gotická katedrála; pri troche fantázie si môžeme predstaviť, že tunajšie stĺpy predstavujú základné kamene, alebo axiómy, klenba je celková matematická teória, ktorá z toho plynie, a spolu to tvorí úžasný, vznosný celok. A keď človek naozaj vnútorne pochopí akýkoľvek výsledok v matematike, je to akoby sa dotkol absolútna – je to podobné, ako keď vylezie na vysokú horu,“ opisuje Dina Štěrbová.

Celý dokument je majstrovsky pretkaný percepciami a úvahami o živote a bytí. Nestráca pritom zo zreteľa ľudský rozmer. Tieto špecifické rozprávačské prostriedky, ktoré možno interpretovať prostredníctvom komplementárnych funkcií rozprávača, ako ich definuje Gérard Genette, prekračujú konkrétny príbeh a smerujú k filozofickému nadhľadu.

Najvýraznejšie sa uplatňuje testimoniálna funkcia, „(…) označujúca odporúčanie, referenciu, vyjadruje vzťah rozprávača k rozprávanému: môže pritom ísť o potvrdenie udalosti, jej hodnotenie, vyjadrenie citového postoja k udalosti a i.

V expozícii filmu sa zrkadlia rôzne rozostrenia – rybie oko ako hlavný štylistický faktor – so širokými zábermi rôznych kategórií sa pracuje v celej dĺžke expozície; sleduje sa tým tematika a monumentalizácia hôr, snovosť a reflexívnosť. Takéto zábery rezonujú kdesi hlboko vo vnútri, korešponduje to s akousi paralelou architektúry, matematiky a horolezectva. Janáčkova Sinfonietta vo filme rovnako malebne vykresľuje atmosféru veľhôr ako i panorámy a kobaltovú bezmračnú oblohu.

Dina Štěrbová bola veľkú časť života prenasledovaná pre svoj pôvod.





Za oponou veľhôr (Za oponou velehor, Česko/Slovensko, 2025)

RÉŽIA A SCENÁR Hana Pinkavová ● KAMERA David Čálek, Jan Bartoň ● PRODUCENTI Viktor Schwarcz (Cineart TV Prague), Silvia Panáková (Dayhey) ● KOPRODUCENTI Česká televízia, Margita Štěrbová ● ZVUK Jan Hála, Pavel Hruda ● STRIH František Pospíšil ● ÚČINKUJE Dina Štěrbová

MINUTÁŽ 100 min.

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 3. apríla 2025

Hodnotenie: 85%
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Cinematik 2026 Meeting Point Záber z filmu Fatherland. Foto: MFF Cinematik/Agata Grzybowska

V hlavnej súťaži Cinematiku sa stretnú Mungiu, Pawlikowski aj Jude

Hlavná súťaž MFF Cinematik Meeting Point Europe aj vo svojom 21. ročníku predstaví výber najvýraznejších európskych filmov uplynulého roka. Desať titulov ponúkne pestrú kolekciu autorského filmu, ktorá siaha od intímnych rodinných drám cez spoločenské a politicky naliehavé diela až po experimentálne filmové tvary a dokumentárne hybridy. V Piešťanoch sa predstavia filmy, ktoré zaujali na najvýznamnejších svetových festivaloch – od Cannes a Berlinale až po Sundance a Benátky. „Meeting Point Europe je každoročne pokusom zachytiť európsku kinematografiu v jej najaktuálnejšej podobe. Aj tento rok medzinárodná porota hľadala filmy, ktoré nie sú iba dokonale zvládnutými filmárskymi dielami, ale zároveň prinášajú silnú autorskú víziu a témy, ktoré dokážu rezonovať aj mimo kinosály,“ približuje výber Peter Konečný, člen programového tímu MFF Cinematik. „Tohtoročná desiatka je mimoriadne rôznorodá – od filmu o Marianne Faithfull cez príbeh Thomasa Manna a jeho dcéry až po drámu o rodine konfrontovanej s odlišnými predstavami o výchove detí. Spoločným menovateľom je však výrazná autorská osobitosť a snaha pozerať sa na súčasný svet z nečakaného uhla.“ Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cinematik Hity z Cannes Divácky veľkým festivalovým lákadlom súťaže je spoločenská dráma Fjord (2026) rumunského režiséra Cristiana Mungiu. Autor snímky 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni sa po...
Záber z animovaného filmu Tajomstvo krištáľovej planéty. Foto: Continental Film

Kľúčom k záchrane krištáľovej planéty je priateľstvo

Do kín prichádza animák Tajomstvo krištáľovej planéty. Vznikol v česko-chorvátsko-slovenskej koprodukcii. Myšlienka stelesniť dobrodružstvo jednej kolonizovanej planéty na filmovom plátne má vyše tridsať rokov. Zrodila sa v hlave chorvátskeho režiséra Dušana Vukotića, ktorý bol už v tom čase držiteľom Oscara. Získal ho v roku 1961 za svoj krátky animovaný film Surogat, v ktorom vtipne a vrelo konfrontuje ľudskú spoločnosť s jej konzumnými návykmi. Neskôr scenár nového filmu o krištáľovej planéte dokonca predstavil kolegom, no už ho nemohol zrealizovať. Zomrel v roku 1998. „Vtedy som už bol do projektu zainteresovaný. Neskôr som sa opýtal jeho manželky, či by som mohol tento film vytvoriť, bol som presvedčený, že je to krásny a výnimočný príbeh,“ hovorí dnes Arsen Anton Ostojić. A tak pod vedením tohto režiséra, scenáristu a producenta vznikol film Tajomstvo krištáľovej planéty. Podieľal sa na ňom aj slovenský a český tím a koprodukcia práve vstupuje do našich kín. Nevšedná dvojica Animovaná rozprávka Tajomstvo krištáľovej planéty zavedie divákov na vzdialenú, nedávno kolonizovanú planétu, kde sa jedenásťročná Rea spriatelí s nečakaným tvorom žijúcim v podzemných jaskyniach krištáľovej planéty. Príbeh o priateľstve, odvahe a ochrane života však čoskoro prerastie do nebezpečnej výpravy. Mláďa podobné dinosaurovi a volá sa Burgy a Rea mu po dramatickom odlúčení od jeho matky pomáha nájsť cestu domov. Zdanlivo jednoduchá misia sa...
Zobraziť všetky články