Dotyk absolútna

„To znie ako báseň: Za oponou veľhôr,“ ozve sa ktosi z prítmia kinosály. Už samotný názov napovedá, že film sa nebude držať iba horských kontúr či efektných horolezeckých kulís. Nahliadne hlbšie – až za horizont známeho. Hlavnou hrdinkou je československá horolezkyňa so slovenskými koreňmi Dina Štěrbová.

Metafyzickým priečelím dokumentu sú kompozičné princípy, ktoré vyrastajú z prieniku hudby a matematiky – harmónia tónov a čísel ako kľúč k pochopeniu vyšších súvislostí: „Dotyk absolútna alebo je to zjavenie krásy – pre mňa to bola hudba a matematika. Celý život som sa živila matematikou, ale len málokoho sa mi podarilo presvedčiť, že je nielen užitočná, ale aj krásna, že má podobnú stavbu ako gotická katedrála; pri troche fantázie si môžeme predstaviť, že tunajšie stĺpy predstavujú základné kamene, alebo axiómy, klenba je celková matematická teória, ktorá z toho plynie, a spolu to tvorí úžasný, vznosný celok. A keď človek naozaj vnútorne pochopí akýkoľvek výsledok v matematike, je to akoby sa dotkol absolútna – je to podobné, ako keď vylezie na vysokú horu,“ opisuje Dina Štěrbová.

Celý dokument je majstrovsky pretkaný percepciami a úvahami o živote a bytí. Nestráca pritom zo zreteľa ľudský rozmer. Tieto špecifické rozprávačské prostriedky, ktoré možno interpretovať prostredníctvom komplementárnych funkcií rozprávača, ako ich definuje Gérard Genette, prekračujú konkrétny príbeh a smerujú k filozofickému nadhľadu.

Najvýraznejšie sa uplatňuje testimoniálna funkcia, „(…) označujúca odporúčanie, referenciu, vyjadruje vzťah rozprávača k rozprávanému: môže pritom ísť o potvrdenie udalosti, jej hodnotenie, vyjadrenie citového postoja k udalosti a i.“

V expozícii filmu sa zrkadlia rôzne rozostrenia – rybie oko ako hlavný štylistický faktor – so širokými zábermi rôznych kategórií sa pracuje v celej dĺžke expozície; sleduje sa tým tematika a monumentalizácia hôr, snovosť a reflexívnosť. Takéto zábery rezonujú kdesi hlboko vo vnútri, korešponduje to s akousi paralelou architektúry, matematiky a horolezectva. Janáčkova Sinfonietta vo filme rovnako malebne vykresľuje atmosféru veľhôr ako i panorámy a kobaltovú bezmračnú oblohu.

Dina Štěrbová bola veľkú časť života prenasledovaná pre svoj pôvod.