Záber z filmu zbormajster režiséra Ondřeja Provazníka. Foto CinemArt

recenzia Zbormajster

Spievali, keď dospievali. Bolelo to a ticho trpeli

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Zbormajster je príbeh muža, ktorý zdedil po rodičoch hudobný talent, povolanie aj nechutnú úchylku.

Chytíme si brucho, v mieste bránice, zhlboka sa do nej nadýchneme. Pomaličky vydychujeme cez zuby. Sústredíme sa, a ešte raz. A potom znova. Teraz pridáme vokál, nasadíme tón. A formujeme solmizačnú slabiku. Netlačíme, jemne zvučíme hlasivky. Rozcvičujeme sa. O chvíľu príde zbormajster.

Pohľad, ktorý zaklína

Film Zbormajster českého režiséra Ondřeja Provazníka má jasného hýbateľa príbehu. Je ním Vít Mácha, šéf a dirigent špičkového dievčenského speváckeho súboru, v ktorom sa bedlivo sledujú úrovne talentu a odbornej prípravy. Mácha má na svoje zverenkyne v citlivom tínedžerskom veku určujúci vplyv. Keďže v zbore sa dievčatá delia podľa veku, kvality hlasu a ďalších kritérií nasadenia, on má možnosť mapovať ich postupný vývoj.

Vrchovato ovláda alchýmiu fungovania zborového spevu. Pod jeho vedením dievčatá objavujú nový svet vlastného vedomia, naučia sa sledovať, ako ich telo pri speve reaguje na pokyny mozgu, ako správne dýchať, ako si hudbu predstavovať, vytvárať správne tóny a modulovať ich farby.

Ak sa mu váš prejav zapáči, postupujete vyššie. Kategórií je dosť. Máte šancu dosiahnuť „áčko“, a bude si s vami tykať, hoci máte ledva štrnásť rokov. Dokonca vám naleje alkohol. Medzi štyrmi očami vám povie, aká ste v speve výnimočná. Netušíte, ako ho fascinuje vaše dospievajúce telo, cítite iba, že





Zbormajster (Česko/Slovensko, 2025)

SCENÁR a RÉŽIA Ondřej Provazník ● KAMERA Lukáš Milota ● HUDBA Pjoni, Aid Kid ● HRAJÚ Kateřina Falbrová, Juraj Loj, Maya Kintera, Zuzana Šulajová, Marek Cisovský, Ivana Wojtylová, Anežka Novotná, Anna Michalcová

MINUTÁŽ 100 min

DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 10. júla 2025

Hodnotenie: 75%
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Prameň Simona Boledovičová a Aňa Geislerová vo filme Prameň. Foto: Filmtopia

recenzia Prameň

Nútené sterilizácie, ktoré vykonávalo československé zdravotníctvo počas normalizácie bez dostatočného informovania žien, je traumatizujúcim dedičstvom socializmu. Povedomie o tomto sociálnom inžinierstve s genocídnymi dôsledkami je stále nízke, lebo postihovalo tie, ktoré duálny patriarchát totality dvojnásobne vylučoval: ženy a Rómky. Nový film režiséra Ivana Ostrochovského a scenáristu Mareka Leščáka Prameň veľa konkrétnej osvety k téme neprinesie. Rozvíril však o téme verejnú diskusiu a má šancu emocionálne zasiahnuť majoritné publikum. Film medzi realitou a fikciou Prameň vstupuje do náročného recepčného teritória. Podobne ako predchádzajúci film režisérsko-scenáristického tandemu Služobníci, ktorý sa venoval kolaborácii katolíckej cirkvi s ŠtB, vychádza z historických udalostí. Tie pretavuje do fikčného príbehu v štylizovanej forme so žánrovými prvkami, ktoré majú navodiť emocionálnu atmosféru príbehu. Kým výlučne „mužskí“ Služobníci čerpali inšpiráciu z trileru a hororu, dominantne „ženský“ Prameň referuje k prvkom melodrámy. Na rozdiel od spolupráce cirkevnej a politickej moci je však kauza sterilizácií Rómok nielen pretrvávajúcou traumou minulosti, ale stále živou kauzou. Napriek formálnemu ospravedlneniu vlády SR v roku 2021 sa (na rozdiel od Česka) totiž obete dodnes nedočkali kompenzácie. Nečudo, že Prameň tak vyvoláva reakcie, ktoré film nepomeriavajú estetickými, ale noetickými kritériami. Príbeh pôrodníčky, ktorá na prahu perestrojkového obdobia v oblastnej nemocnici kdesi na juhu Slovenska nepomáha len deťom na svet, ale vykonáva aj sterilizácie a je členkou komisie povoľujúcej interrupcie,...
Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Fjord, Fatherland aj Dánsko pod lupou na MFF Cinematik 2026

Takmer stovku filmov, medzi nimi slovenské premiéry aj exkluzívne festivalové predpremiéry ponúkne Medzinárodný filmový festival Cinematik 2026. Jeho 21. ročník sa v Piešťanoch začne o necelé dva mesiace 8. septembra. Záujem o festival potvrdil aj predaj festival passov – prvá zvýhodnená vlna sa vypredala za menej ako dve minúty. 21. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sa uskutoční od 8. do 13. septembra. Počas šiestich dní prinesie výber toho najlepšieho zo súčasnej svetovej kinematografie – od oceňovaných festivalových hitov až po očakávané filmové novinky. Diváci sa môžu tešiť na snímky, ktoré v uplynulých mesiacoch zaujali publikum aj odbornú porotu na najprestížnejších svetových festivaloch v Cannes, Benátkach, Berlíne, Toronte či na nedávnom festivale v Karlových Varoch. Meeting Point Europe a Cesty slávy „Festival vznikol s víziou vytvoriť priestor pre kvalitnú kinematografiu, otvorený dialóg a slobodné myslenie. Po viac ako dvoch desaťročiach môžeme povedať, že sa táto vízia naplnila. Okolo Cinematiku vyrástla silná komunita ľudí, ktorí veria v silu filmu a jeho schopnosť spájať, inšpirovať a otvárať dôležité témy,“ skonštatoval umelecký riaditeľ festivalu Vladimír Štric. To najlepšie zo súčasnej európskej kinematografie prinesie aj tento rok hlavná súťažná sekcia Meeting Point Europe. Návštevníci 21. ročníka Cinematiku v nej uvidia starostlivo vybranú kolekciu najvýraznejších európskych filmov uplynulého...
spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Zobraziť všetky články