Potykať si so smrťou

V roku 2014 sa traja  Ukrajinci stali dobrovoľnými vojakmi. Po návrate do sveta mimo frontu sa musia naučiť opäť  žiť. V roku 2022 však znova chytajú do rúk zbrane a vracajú sa na miesta, ktoré ich poznačili. Časozberný dokument Zomrieť a žiť režisérky Julije Hontaruk ukazuje vplyv vojny na ľudí a kladie najpodstatnejšiu otázku zo všetkých: Čo vojna a strach urobia s vnútorným prežívaním bežného človeka – s nami?

Šachta, Dancer a Potter sú traja obyčajní muži s pomerne obyčajnými problémami. Šachta je otec, ktorý bojuje o udržanie rozpadávajúceho sa vzťahu. Dancer má za sebou rozchod s priateľkou a nízke sebavedomie ho ťahá na dno. Potter chce podnikať s výrobou tetovacích zariadení a ručnými výrobkami. V roku 2014 ich životy prestanú existovať v podobe, ktorú poznajú. Prvá ruská invázia na Ukrajine v nich prebudí nutkanie brániť krajinu a budúcnosť, v ktorej chcú žiť a ktorú odovzdajú ďalším generáciám. Obyčajný život odsúvajú do úzadia, učia sa zodpovednosti za seba a svoju čatu a prichádzajú na to, kam skutočne patria.

Dedičstvo pre ďalšie generácie

Ukrajinská dokumentaristka Julija Hontaruk sa po desiatich rokoch od svojho posledného filmu vracia s celovečerným dokumentom Zomrieť a žiť. Jej filmografia sa zaoberá prevažne vojnovou tematikou a dôsledkami vojny na ľudí a priestor. Pre svoj nový dokument Zomrieť a žiť natáčala troch ukrajinských dobrovoľníkov dlhých 12 rokov na fronte a mimo neho. Dokument mal premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch.

Snímka sa v mnohom spolieha na kontrasty – nielen jednotlivých postáv, v tomto prípade skutočných ľudí, ale aj životné situácie či podmienky. Nevenuje sa zmyslu boja, no vníma, aké zmeny počas neho a po ňom nastávajú. Vidíme, ako ostreľovanie maže ľudské životy, otrasie rozhodnutiami a bombardovanie mení budovy rovnako, ako mení charaktery. A budúcnosť? Pre presnejšie vyjadrenie emócie si pomôžem parafrázou Dancerovej myšlienky: „Začínam si uvedomovať, že táto vojna je dedičstvo, ktoré odovzdáme našim deťom.“

Zmenami prechádzajú aj ich životy po návrate k rodine (Šachta) či do skromných izieb (Dancer a Potter). Kým sa rok 2014 napriek začínajúcej vojne zdá byť plný nádeje,