Záber z filmu Koniec sveta (r. Bohdan Sláma) / Zdroj: CinemaArt SK

recenzia Koniec sveta

Obohraný film

Zuzana Mojžišová

Písmo: A- | A+

Mnohí z nás sa v posledných mesiacoch čoraz častejšie myšlienkami vracajú k udalostiam súvisiacim s uvoľňujúcou sa farbistou šiestou dekádou minulého storočia a náhlym ohavným vstupom znepriatelených okupačných armád na československé územie. Ale najmä k rokom nasledujúcim bezprostredne po vojenskej agresii, keď sa lámali charaktery, prezliekali kabáty, z dier vyliezali šváby, umierali nádeje a onačili sa pojmy.

Z bieleho sa stávalo čierne a z čierneho biele, z nenormálneho normálne a z normálneho nenormálne, z morálneho nemorálne a z nemorálneho morálne. Tá podobnosť s dneškom človeka bolí. Isto i pre toto všetko sa nás teraz filmové príbehy opisujúce spomínanú dobu dotýkajú akosi priamejšie, bytostnejšie. Nevnímame ich iba ako spomienky na minulosť. Sprítomňujú reálne číhajúce hrozby. Po Vlnách Jiřího Mádla, ktoré sa odohrávajú v Prahe v rokoch 1967 až 1968 najmä v zahraničnej redakcii Československého rozhlasu, sa do kín dostal najnovší film iného českého režiséra – Koniec sveta Bohdana Slámu. Aj jeho príbeh úzko súvisí so spoločensko-politickou atmosférou onoho obdobia.

Bohdan Sláma na seba výrazne upozornil svojím druhým dlhometrážnym, cenami ovenčeným filmom Štěstí (2005), vzťahovou drámou z vežiaka na Mostecku, z ktorého v pamäti utkveli najmä drsné scény rodičovskej neschopnosti a detského náreku. Nasledoval mierne rozpačitý Venkovský učitel (2008) a potom ešte rozpačitejšie Štyri slnká (2012), oboma sa opäť vinie línia rodič verzus dieťa.

Výborná Baba z ľadu (2017) bola pookriatím, dôležitým filmom o zanedbávaných témach, hereckým koncertom Slámovej dvornej herečky Zuzany Kronerovej. Snímka Krajina ve stínu (2020) je v niečom z celkom iného súdka. Skúmanie dramatických vlastností medziľudskej koexistencie ostáva, no ocitáme sa v časoch pred druhou svetovou vojnou a po nej, veľké dejiny prudko dopadajú na osudy obyvateľov obce, kde každý každého už celé pokolenia pozná. Koniec sveta viaceré z predchádzajúcich Slámových filmov a tém v nich obsiahnutých možno až priveľmi pripomína. Už to nie je iba o rozpoznateľnom režisérskom rukopise, autorských preferenciách, do veci sa vkradlo opakovanie, trochu únavné, neproduktívne. Príliš mnohé z Konca sveta sme už videli. U samotného Bohdana Slámu alebo vo filmoch iných režisérov.

Záber z filmu Koniec sveta (r. Bohdan Sláma) / Zdroj: CinemaArt SK

Totalitné ľady sa topia, hranice sú otvorené, občania Československa majú príležitosť cestovať na Západ. Prichádza pozvanie, možnosť stráviť čas v Paríži. Na cestu sa vydávajú rodičia a starší syn; ostáva dedo, nielen preto, že sa už cíti unavený, a s ním mladší vnuk Tonda, chorľavé dieťa. Prázdninové týždne vo dvojici trávia na rodinnej vidieckej chalupe.  

Starý otec býval voľakedy príslušníkom vysokej ruskej šľachty s prístupom k cárovi. Vie hrať na klavíri, ovláda jazyky, maľuje a aj doma chodí v pletenej vestičke a saku. Je prísny, trochu odťažitý, ale milujúci. Hoci malému Tondovi mama a ostatní chýbajú, prežíva typické leto – šibalstvá, dobrodružstvá s kamarátom, spoznávanie sveta. Krčmárka a jej muž, kamarátova macocha, nemeckí manželia, noc na rozhľadni, tajný útek, smutná láska. A potom sa august 1968 prehupne do svojej druhej polovice…

Po mnohých stránkach Slámov film funguje, sledujeme oku lahodiace obrázky, výborne herecky stvárnené a spočiatku uveriteľne nakonfigurované charaktery, scénografickú aj kostýmovú dôslednosť a vkus, dianie na plátne občas presvetlí humor atď.

Lenže – nestačí to, prinajmenšom v prípade Konca sveta nie. Najväčších omylov, domnievam sa, sa tvorcovia dopustili ešte kdesi na začiatku, pred samotným filmovaním, teda vo fáze scenáristickej a dramaturgickej. Zvonku to vyzerá, že jednoducho neodolali nutkaniu dať tam všetko, čo im napadlo, čo zažili či počuli, snímka je ako povoz bez kočiša, ktorý sa raz zvrtne tým smerom, potom zas oným a dlho predlho ho nemá kto zabrzdiť. Zastaví sa, až keď kôň nadobro stratí aj posledné sily. Alebo by ten film mal zájsť ku kaderníkovi a dať sa prestrihať, v prvom rade skrátiť, tak o polhodinu.

Asi najväčšou jeho slabinou je v podstate nejestvujúci vývoj postáv. S akou mentálnou a povahovou výbavou do príbehu vstupujú, s presne takou istou ho i opúšťajú. Ani náznak posunu odniekiaľ niekam. Žiaľ, tentoraz režisérovi Bohdanovi Slámovi jeho snaha reflektovať pohnuté historické obdobie a jeho dopad na rodinu z detského pohľadu vôbec nevyšla. Okupácia v šesťdesiatom ôsmom bola len využitá, možno až zneužitá ako kulisa obohraného príbehu.

Koniec sveta
Konec světa
Česko, 2024
RÉŽIA Bohdan Sláma ● SCENÁR Ivan Arsenjev ● KAMERA Diviš Marek ● HUDBA Jakub Kudláč ● ÚČINKUJÚ Miroslav Krobot, Vojtěch Veverka, Josef Slavík, Magdalena Borová, Zuzana Mauréry, František Sládek, Michal Isteník, Zuzana Konečná, Daniel Fishera ďalší
MINUTÁŽ 134 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 26.9. 2024

Hodnotenie: 50%

Záber z filmu Koniec sveta (r. Bohdan Sláma) / Zdroj: CinemaArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Otec Milan Ondrík

Jubilejný Cinematik otvorí film Otec Terezy Nvotovej

Jubliejný 20. ročník MFF Cinematik otvorí tretí celovečerný film režisérky Terezy Nvotovej Otec. Snímka podľa skutočných udalostí vznikla v slovensko-česko-poľskej koprodukcii. Diváci v nej uvidia Milana Ondríka, Dominiku Morávkovú či Aňu Geislerovú. „Otca považujem za jeden z najdôležitejších filmov našej kinematografie za ostatných dvadsať rokov. Ide o jeden z vôbec najpôsobivejších titulov celej histórie Cinematiku. Kvalitným slovenským filmom pravidelne venujeme veľkú časť programu a veríme, že Cinematik v tom bude pokračovať aj naďalej," hovorí člen programového tímu festivalu Peter Konečný. Film Otec premietnu za bohatej účasti tvorcov, hercov a herečiek. Festival sa začne už 10. septembra.  „Keď som film videl prvýkrát na skúšobnej projekcii začiatkom roka, bol som emočne mimoriadne zasiahnutý. Tereza Nvotová zvolila v našom prostredí náročné filmové spracovanie a docielila pocit, že príbeh prežijete s hlavným hrdinom. Všetky jej celovečerné hrané filmy posúvajú dopredu záujem o náš film v zahraničí, a to je skutočná prezentácia kultúry. S emóciami pracujem v rámci programového tímu celý rok, ale je len pár filmov, ktoré dokážu byť takto sugestívne a zároveň pravdivé,” dodáva Konečný. Sugestívnosť filmu s tragickou zápletkou umocňuje dôraz na dlhé intenzívne zábery, na ktoré si Tereza Nvotová (Svetlonoc, Špina) prizvala skúseného poľského kameramana Adama Suzina (Nepela). Aj s ich pomocou...
Šary Vary Dokonalá zhoda Pedro Pascal

Šary Vary – oficiálne ozveny 59. MFF Karlove Vary v Kine Lumière

Po minuloročnej premiére prehliadky Šary Vary s podtitulom oficiálne ozveny MFF Karlove Vary aj tento rok Kino Lumière ako jediné na Slovensku uvedie filmy z karlovarského festivalu. Ide o päť titulov zo súčasnej svetovej produkcie. Výber doplní slovenský film Času je málo a voda stúpa (1997) Deža Ursinyho a Iva Brachtla. Prehliadka Šary Vary – oficiálne ozveny 59. MFF Karlove Vary sa v Kine Lumière uskutoční v termíne od 21. do 23. júla. Oficiálne ozveny MFF Karlove Vary sa každoročne konajú vo vybraných kinách v Prahe a Brne. Kino Lumière je jediné slovenské kino, ktoré výber filmov z prehliadky Šary Vary uvádza, tento rok ich organizuje po druhýkrát. Vybrané filmy sú z nesúťažnej festivalovej sekcie Horizonty, ktorá ponúka najzaujímavejšie tituly aktuálnej sezóny zo súčasnej svetovej produkcie. Mnohé z nich sa už premietali na prestížnych svetových festivaloch. Prehliadka je tak príležitosťou pre tých, ktorí sa nemohli zúčastniť karlovarského festivalu. „Šary Vary vnímame ako výrazné spestrenie našej letnej filmovej programovej ponuky, ako unikátnu príležitosť ponúknuť našim divákom a diváčkam exkluzívne päť výnimočných titulov reprezentujúcich rozmanité podoby súčasnej kinematografie,“ hovorí Zita Hosszúová, manažérka Kina Lumière. „Výber filmov doplní film Času je málo a voda stúpa Deža Ursinyho a Iva Brachtla. Festival v Karlových Varoch ho uviedol v sekcii Návraty k prameňom pri príležitosti tohtoročného 30. výročia úmrtia Ursinyho.“...
Zobraziť všetky články