Záber z filmu Koniec sveta (r. Bohdan Sláma) / Zdroj: CinemaArt SK

recenzia Koniec sveta

Obohraný film

Zuzana Mojžišová

Písmo: A- | A+

Mnohí z nás sa v posledných mesiacoch čoraz častejšie myšlienkami vracajú k udalostiam súvisiacim s uvoľňujúcou sa farbistou šiestou dekádou minulého storočia a náhlym ohavným vstupom znepriatelených okupačných armád na československé územie. Ale najmä k rokom nasledujúcim bezprostredne po vojenskej agresii, keď sa lámali charaktery, prezliekali kabáty, z dier vyliezali šváby, umierali nádeje a onačili sa pojmy.

Z bieleho sa stávalo čierne a z čierneho biele, z nenormálneho normálne a z normálneho nenormálne, z morálneho nemorálne a z nemorálneho morálne. Tá podobnosť s dneškom človeka bolí. Isto i pre toto všetko sa nás teraz filmové príbehy opisujúce spomínanú dobu dotýkajú akosi priamejšie, bytostnejšie. Nevnímame ich iba ako spomienky na minulosť. Sprítomňujú reálne číhajúce hrozby. Po Vlnách Jiřího Mádla, ktoré sa odohrávajú v Prahe v rokoch 1967 až 1968 najmä v zahraničnej redakcii Československého rozhlasu, sa do kín dostal najnovší film iného českého režiséra – Koniec sveta Bohdana Slámu. Aj jeho príbeh úzko súvisí so spoločensko-politickou atmosférou onoho obdobia.

Bohdan Sláma na seba výrazne upozornil svojím druhým dlhometrážnym, cenami ovenčeným filmom Štěstí (2005), vzťahovou drámou z vežiaka na Mostecku, z ktorého v pamäti utkveli najmä drsné scény rodičovskej neschopnosti a detského náreku. Nasledoval mierne rozpačitý Venkovský učitel (2008) a potom ešte rozpačitejšie Štyri slnká (2012), oboma sa opäť vinie línia rodič verzus dieťa.

Výborná Baba z ľadu (2017) bola pookriatím, dôležitým filmom o zanedbávaných témach, hereckým koncertom Slámovej dvornej herečky Zuzany Kronerovej. Snímka Krajina ve stínu (2020) je v niečom z celkom iného súdka. Skúmanie dramatických vlastností medziľudskej koexistencie ostáva, no ocitáme sa v časoch pred druhou svetovou vojnou a po nej, veľké dejiny prudko dopadajú na osudy obyvateľov obce, kde každý každého už celé pokolenia pozná. Koniec sveta viaceré z predchádzajúcich Slámových filmov a tém v nich obsiahnutých možno až priveľmi pripomína. Už to nie je iba o rozpoznateľnom režisérskom rukopise, autorských preferenciách, do veci sa vkradlo opakovanie, trochu únavné, neproduktívne. Príliš mnohé z Konca sveta sme už videli. U samotného Bohdana Slámu alebo vo filmoch iných režisérov.

Záber z filmu Koniec sveta (r. Bohdan Sláma) / Zdroj: CinemaArt SK

Totalitné ľady sa topia, hranice sú otvorené, občania Československa majú príležitosť cestovať na Západ. Prichádza pozvanie, možnosť stráviť čas v Paríži. Na cestu sa vydávajú rodičia a starší syn; ostáva dedo, nielen preto, že sa už cíti unavený, a s ním mladší vnuk Tonda, chorľavé dieťa. Prázdninové týždne vo dvojici trávia na rodinnej vidieckej chalupe.  

Starý otec býval voľakedy príslušníkom vysokej ruskej šľachty s prístupom k cárovi. Vie hrať na klavíri, ovláda jazyky, maľuje a aj doma chodí v pletenej vestičke a saku. Je prísny, trochu odťažitý, ale milujúci. Hoci malému Tondovi mama a ostatní chýbajú, prežíva typické leto – šibalstvá, dobrodružstvá s kamarátom, spoznávanie sveta. Krčmárka a jej muž, kamarátova macocha, nemeckí manželia, noc na rozhľadni, tajný útek, smutná láska. A potom sa august 1968 prehupne do svojej druhej polovice…

Po mnohých stránkach Slámov film funguje, sledujeme oku lahodiace obrázky, výborne herecky stvárnené a spočiatku uveriteľne nakonfigurované charaktery, scénografickú aj kostýmovú dôslednosť a vkus, dianie na plátne občas presvetlí humor atď.

Lenže – nestačí to, prinajmenšom v prípade Konca sveta nie. Najväčších omylov, domnievam sa, sa tvorcovia dopustili ešte kdesi na začiatku, pred samotným filmovaním, teda vo fáze scenáristickej a dramaturgickej. Zvonku to vyzerá, že jednoducho neodolali nutkaniu dať tam všetko, čo im napadlo, čo zažili či počuli, snímka je ako povoz bez kočiša, ktorý sa raz zvrtne tým smerom, potom zas oným a dlho predlho ho nemá kto zabrzdiť. Zastaví sa, až keď kôň nadobro stratí aj posledné sily. Alebo by ten film mal zájsť ku kaderníkovi a dať sa prestrihať, v prvom rade skrátiť, tak o polhodinu.

Asi najväčšou jeho slabinou je v podstate nejestvujúci vývoj postáv. S akou mentálnou a povahovou výbavou do príbehu vstupujú, s presne takou istou ho i opúšťajú. Ani náznak posunu odniekiaľ niekam. Žiaľ, tentoraz režisérovi Bohdanovi Slámovi jeho snaha reflektovať pohnuté historické obdobie a jeho dopad na rodinu z detského pohľadu vôbec nevyšla. Okupácia v šesťdesiatom ôsmom bola len využitá, možno až zneužitá ako kulisa obohraného príbehu.

Koniec sveta
Konec světa
Česko, 2024
RÉŽIA Bohdan Sláma ● SCENÁR Ivan Arsenjev ● KAMERA Diviš Marek ● HUDBA Jakub Kudláč ● ÚČINKUJÚ Miroslav Krobot, Vojtěch Veverka, Josef Slavík, Magdalena Borová, Zuzana Mauréry, František Sládek, Michal Isteník, Zuzana Konečná, Daniel Fishera ďalší
MINUTÁŽ 134 min.
DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA 26.9. 2024

Hodnotenie: 50%

Záber z filmu Koniec sveta (r. Bohdan Sláma) / Zdroj: CinemaArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Perla. Stalo sa vo filme, slovenský film, týždeň v slovenskom filme

Stalo sa vo filme za týždeň 24/2025

Súhrn udalostí za uplynulý týždeň, ktoré sa stali v slovenskom filme alebo so slovenským filmom súvisia. Otváracím filmom festivalu Art Film v Košiciach bude novinka Rastislava Boroša Kronika večných snílkov. Zo slovenských titulov budú mať na Art Filme premiéru aj nový dokument Dušana Trančíka Akcia Monaco, televízna miniséria Miki režiséra Jakuba Kronera, mockument Dvoika ouce Petra Pavlíka, dokument Varso Kristiána Grupača či rakúsko slovenská Perla Alexandry Makarovej a ďalšie tituly. Festival zverejnil aj program Súťaže krátkych filmov, sekcie Láska a anarchia či sekcie Nová nádej v súčasnej čínskej kinematografii. 49. ročník prestížneho Medzinárodného festivalu animovaných filmov v Annecy sa skončil v sobotu 14. 6. a pozná víťazov. Hlavnú cenu získala franzúcska snímka Arco (r. Ugo Bienvenu) o cestovaní časom a chlapcovi z budúcnosti, ktorý hľadá cestu domov. V súťaži Contrechamp získal hlavnú cenu kanadský animovaný dokument Endless Cookie, v ktorom poloviční bratia Seth a Peter Scriverovci s predstavivosťou a humorom nakreslili svoj rodinný portrét. V súťaži Contrechamp sa o cenu uchádzal aj česko-slovensko-slovinsko-francúzsky film Príbehy z čarovnej záhrady. Slovenskú premiéru má už o pár dní na Fest Anči v Žiline. Do kín príde 6. 11. Pozrite si trailer Perly aj európske filmy za symbolické vstupné Rakúsko-slovenský debut režisérky Alexandry Makarovej Perla predstavil trailer. Snímka rozpráva príbeh talentovanej maliarky a emigrantky, ktorá sa v 80. rokoch 20. storočia tajne...
Záber z filmu Paola Sorrentina Parthenope, ktorý je súčasťou akcie Európske filmy za 3 €čka

Európske filmy za 3 €čka

Po dvanástich úspešných ročníkoch Európskych filmov za euro prichádza jeho nová kapitola – Európske filmy za 3 €čka. Od 15. júna do 31. augusta 2025 ponúknu kiná Asociácie slovenských filmových klubov po celom Slovensku výber najlepších súčasných európskych filmov za symbolické vstupné tri eurá. Nový koncept prináša aj nové tituly – ide prevažne o premiérové filmy z tohto alebo minulého roka. V rámci cyklu bude premietnutých viac ako šesťdesiat filmov – od oceňovaných festivalových diel, cez populárne tituly z posledných rokov až po výnimočné animované a dokumentárne filmy pre deti a mladých divákov. Každé kino či filmový klub ASFK má možnosť vybrať si z ponuky a zaradiť filmy do vlastného letného programu. Diváci sa môžu tešiť na atraktívnu kombináciu čerstvých noviniek aj osvedčených titulov. Medzi tohtoročné premiéry patrí najnovší film Paola Sorrentina Parthenope (2024), ktorý na plátna prinesie atmosféru pravej talianskej dovolenky. Na opačný koniec spektra zážitkov zavedie divákov vizuálne podmanivá snímka Alpha. (2024) holandského režiséra Jana-Willema van Ewijka odohrávajúca sa v mrazivom prostredí zasnežených Álp. Z novších titulov z uplynulých dvoch rokov nebudú chýbať ani silné filmy ako Tatami (r. Guy Nattiv, Zar Amir Ebrahimi, 2023), Mosty (r. Levan Akin, 2024) či Blažine lekcie (r. Stefan Komandarev, 2023). Premietať sa...
Týždeň vo filme. Foto: archív SFÚ

Týždeň vo filme –  80. výročie

V júni uplynie 80 rokov od kinodistribúcie prvého povojnového filmového týždenníka na Slovensku. Pri tejto príležitosti zorganizoval Slovenský filmový ústav v Kine Lumière večer filmových týždenníkov, počas ktorého sa premietne pásmo siedmich žurnálov z obdobia rokov 1965 – 1990. Projekcia pod názvom Týždeň vo filme / 80. výročie sa za účasti hostí uskutoční v pondelok 16. júna o 18.20. hod. Filmové žurnály predstavovali unikátny formát pravidelného obrazového spravodajstva, ktoré prinášalo najdôležitejšie informácie z aktuálneho diania doma i vo svete. Mali informovať, vzdelávať i zabávať. Pozostávali z komentovaných krátkych reportáží a spravodajských šotov, trvali zvyčajne 10 až 15 minút a v kinách nimi povinne začínalo každé filmové predstavenie. Skúsené spravodajské tímy tvorili šoty tak, aby mali premyslenú obrazovú skladbu, ktorej sa prispôsoboval komentár. Prvý Týždeň vo filme č. 1-2/1945 sa na Slovensku začal distribuovať 16. júna 1945. Pod názvom Týždeň vo filme sa týždenníky premietali do konca roku 1982, neskôr boli premenované na Kinožurnál, ich výroba sa skončila v roku 1990. Večer filmových týždenníkov Slovenský filmový ústav zorganizoval večer filmových týždenníkov, aby upriamil pozornosť na žurnály  ako na vzácny historický materiál, ktorý má aj v súčasnosti neoceniteľný význam. „Spúšťačom myšlienky usporiadať prehliadku filmových týždenníkov k (´nedožitému´) osemdesiatemu výročiu prvého (česko)slovenského žurnálu bolo zoznámenie sa s monotematickým týždenníkom z mája...
Zobraziť všetky články