rozhovor Chris Munro Foto: Visegrad Film Forum/Robert Tappert

rozhovor Chris Munro

Gravitácia na mobile nie je rovnaký film, aký vidíte v kine

Martin Adam Pavlík

Písmo: A- | A+

Významný britský zvukový majster Chris Munro bol hosťom 13. ročníka Visegrad Film Forum v Bratislave. Pracoval na filmoch ako Casino Royale, Let číslo 93, Valkýra, Ready Player One: Hra sa začína a na viacerých dieloch filmovej série Mission: Impossible. Je tiež dvojnásobným držiteľom Oscara. Prvú sošku získal za vojnový film Čierny jastrab zostrelený, druhú za ponurú vesmírnu drámu Gravitácia. V rozhovore pre Filmsk.sk rozprával o spolupráci so Stevenom Spielbergom či Ridleym Scottom a vyjadril sa tiež k rozšíreniu umelej inteligencie vo filmovom priemysle.

Počas festivalu Febiofest sa premietal aj film Čierny jastrab zostrelený, za ktorý ste získali Oscara, a zúčastnili ste sa premietania v Kine Lumière. Aký to bol pre vás zážitok?

Tento film je sám osebe veľmi zdrvujúci. A vzhľadom na to, čo sa dnes deje vo svete, bolo jeho sledovanie ešte zdrvujúcejšie. Zároveň som počas sledovania filmu veľmi sebecky myslel na to, že s dnešnou technológiou by som to možno mohol urobiť lepšie. Bol to pravdepodobne jeden z prvých plne digitálne nahraných filmov, ktorý bol zaznamenaný vo viacerých stopách. Takže čo sa týka zvuku, bol to prelomový film. Už vtedy som používal najnovšie technológie, ale myslím si, že keby som mal vtedy prístup k dnešnej technológii, vedel by som to urobiť ešte lepšie.

Ako ste načrtli, vzhľadom na dnešnú geopolitickú situáciu sa zdá, že Čierny jastrab zostrelený nadobudol úplne nový rozmer a pôsobí až strašidelne aktuálne. Ako to vnímate?

Samozrejme, vnímam to, čo sa vo svete deje a situácia na Blízkom východe alebo na Ukrajine je hrozná. Pri sledovaní som si kládol otázku, či by sme k tvorbe takéhoto filmu dnes pristupovali z politického hľadiska rovnako. Čierny jastrab zostrelený mal premiéru v roku 2001 a zameriavame sa v ňom na bielych Američanov, ale Somálčanom sme nedali žiadnu výraznejšiu postavu. Myslím si, že ak by sme podobný film točili dnes a bol by napríklad o tom, čo sa deje na Blízkom východe, boli by sme citlivejší a možno by sme sa lepšie pozreli na obe strany.

Pre fanúšikov akčných filmov je Čierny jastrab zostrelený majstrovským dielom, ale pre zvukára to musela byť nočná mora – neustála streľba, explodujúce autá, havarujúce vrtuľníky a navyše k tomu zložité dialógy z viacerých miest. Aké náročné bolo usporiadať tento zvukový chaos do súdržného finálneho mixu?

Bola to výzva. V tom čase to bola určite najväčšia výzva mojej kariéry. A, aby som bol úprimný, nebol som mentálne pripravený na to, že to bude taký veľký film. Ani na to, že to bude tak emocionálne vyčerpávajúci film.

Náročné to bolo najmä pre spôsob, akým režisér Ridley Scott pracuje. Je absolútny majster v používaní viacerých kamier. Nájsť režiséra, ktorý je taký dobrý v používaní niekoľkých kamier súčasne, je ťažké. Aby som to vysvetlil, na pľaci sme mali niekoľko kameramanských tímov, ale bol tam len jeden zvukový tím. Musel som preto dohliadnuť na všetko, čo sa nakrúcalo.

Zatiaľ čo niektorí režiséri používajú viacero kamier pri jednej scéne a natáčajú to isté z viacerých uhlov, Ridley v tomto prípade natáčal rôzne scény naraz. Scény, ktoré prebiehali súbežne. Šetrilo to čas, skutočne to zabezpečilo veľmi súdržné výkony všetkých hercov a dodalo to filmu aj potrebnú naliehavosť.

Počas svojej kariéry ste spolupracovali s mnohými pozoruhodnými režisérmi. Čím sú špecifickí Steven Spielberg, Alfonso Cuarón alebo Paul Greengrass?

Práca s Paulom Greengrassom je veľmi náročná, ale potom vidíte výsledky a pochopíte prečo. Zároveň vám necháva istú tvorivú slobodu. Dôveruje vám, umožňuje vám robiť isté rozhodnutia a akceptuje ich. Steven Spielberg je jednoducho úžasný vo všetkom. Má neuveriteľnú intuíciu. S Alfonsom Cuarónom to vie byť ťažké. Napríklad strávite veľa času prípravou nejakej scény a potom príde a povie, že to musíme celé zmeniť, pretože dostal iný nápad. A to je frustrujúce. Neskôr si však uvedomíte, že tá zmena to skutočne vylepšila o sto percent. Je to obdivuhodné. Je veľký vizionár.

Mimochodom, naposledy ma veľmi potešila spolupráca s Rianom Johnsonom na filme Na nože: Prebudenie mŕtveho muža. Je neuveriteľne talentovaný. Tešil som sa na každý jeden deň nakrúcania.

S Paulom Greengrassom ste pracovali napríklad na dráme Let číslo 93. Pamätám si, že som pri sledovaní tohto filmu takmer nedýchal a vždy, keď si naň spomeniem, mám zimomriavky. Ako sa vám podarilo vybudovať také intenzívne napätie prostredníctvom zvuku s takou precíznosťou?

Keď som prijal túto spoluprácu, nevedel som poriadne, do čoho vlastne idem. S Paulom som predtým nepracoval. Jediné, čo som o ňom vedel, bolo, že rád používa ručné kamery. Neuvedomil som si, že film bude do veľkej miery postavený na improvizácii a že niektorí účinkujúci vlastne nebudú herci, aby to bolo autentickejšie.

Po celom lietadle som musel porozmiestňovať mikrofóny a zapojiť aj lietadlové reproduktory, aby bol zvuk vyvážený a dal sa následne zostrihať. Nahrávalo sa to viacstopovo, pričom Paul mal zoznam rôznych rozhovorov, ktoré mali herci viesť, no robili to všetci súčasne. Mojou úlohou bolo tieto rozhovory vyselektovať a dať signál kameramanom, aby vedeli, kedy majú prejsť k daným hercom. Bolo to náročné, ale vždy som miloval výzvy. Potrebujem ich, inak by som sa nudil.

rozhovor Chris Munro Zvukár Chris Munro Foto: Visegrad Film Forum
Britský zvukový majster Chris Munro bol hosťom 13. ročníka Visegrad Film Forum v Bratislave. Podieľal sa na filmoch ako Casino Royale, Let číslo 93, Valkýra či Ready Player One: Hra sa začína. Za filmy Čierny jastrab zostrelený a Gravitácia získal Oscara. Foto: Visegrad Film Forum

Pracovali ste aj na niekoľkých filmoch Mission: Impossible. Do akej miery vám vedel Tom Cruise skomplikovať prácu zo zvukového hľadiska tým, že si chcel sám robiť kaskadérske kúsky?

S Tomom som najskôr pracoval na filme Valkýra a keďže sme si rozumeli, neskôr ma požiadal, aby som robil aj na filmovej sérii Mission: Impossible. Mal som pocit, že každý ďalší diel bol z hľadiska kaskadérskych kúskov čoraz extrémnejší. Fallout bol asi najťažší. Najnáročnejšie je to, že Tom chce mať vo všetkých kaskadérskych scénach nejaké dialógy, pretože





Chris Munro. Foto: Visegrad Film Forum/Robert Tappert

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

režisérske dvojice Záber z filmu Hlavička. Foto: objectif

téma Režisérske duetá

„Neverím v dvoch režisérov, ak by robili to isté, tak by to bola katastrofa,“ cituje filmový historik Václav Macek režiséra Jána Kadára v monografii, ktorú o ňom napísal. Kadár, spolu s Elmarom Klosom, pritom tvoria najznámejšiu režisérsku dvojicu československej kinematografie. Aktuálne sa pod viaceré slovenské a koprodukčné filmy takisto podpísali dvaja režiséri alebo režisérky. V kinách sú Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku aj Bojovník dvojice Vojtěch Frič a Tomáš Dianiška. Už 10. septembra príde do kín Hlavička Mariny Andree Škop a Vandy Raýmanovej. MFF Cinematik uvedie v vo svetovej premiére dokument o Dušanovi Hanákovi Život alebo film Mareka Šulíka a Juraja Johanidesa a v slovenskej premiére celovečerný debut Anny a Šimona Domčekovcov 33 krokov. Nezvyčajná koncentrácia režisérskych dvojíc nás podnietila, aby sme sa pozreli na to, ako to vyzerá, keď sa o režisérsku stoličku delia dvaja ľudia. Režisér, tvorivý producent a dramaturg „Režisérske duetá“ poznáme aj zo sveta vďaka filmom Joeala a Ethana Coenovcov, Jean-Pierra a Luca Dardennovcov, Paola a Vittoria Tavianiovcov, Jeana-Marie Strauba a Danièle Huillet či súrodencov Wachowských alebo Russoovcov. V kontexte českej a slovenskej kinematografie sú najznámejšou režisérskou dvojicou už spomínaní Ján Kadár a Elmar Klos. Spoločne natočili osem celovečerných hraných filmov, vrátane oscarového Obchodu na korze. Filmový historik Václav Macek sa v monografii Ján Kadár v samostatnej kapitole venuje aj tomu,...
Kalendár filmových výročí apríl 2026

Kalendár filmových výročí september 2026

Výročia osobností slovenskej kinematografie v septembri 2026. 2. 9. 1941            Ján Venéni –herec – 85 rokov 4. 9. 1951            Oľga Janíková – televízna režisérka – 75 rokov † 9. 9. 2021        Boris Slivka (nar. 15. 11. 1963) – herec – 5 rokov od skonania 10. 9. 1926          Marián Kleis st. († 18. 12. 2008) – herec – 100. výročie narodenia † 11. 9. 2016      Ján Kováčik (nar. 6. 3. 1927) – herec – 10 rokov od skonania 12. 9. 1926          Imrich Strelka († 30. 3. 1989) – herec – 100. výročie narodenia 13. 9. 1976          Peter Kelíšek – kameraman – 50 rokov 15.9.1956            Vladimír Štric – režisér, scenárista – 70 rokov 16.9.1956            Barbara Kršková – architektka – 70 rokov 17. 9. 1931          Igor Lembovič († 30. 10. 2003) – televízny režisér, scenárista – nedožitých 95 rokov 18. 9. 1931          Otakar Krivánek († 1. 10. 1997) – režisér, scenárista – nedožitých 95 rokov 20. 9. 1941          Melánia Urcová – strihačka – 85 rokov 20. 9. 1946          Judita Fatulová – strihačka – 80 rokov 21. 9. 1931          Eduard Grečner – režisér, scenárista – 95 rokov 24. 9. 1931          Zuzana Mináčová – umelecká fotografka – 95 rokov 24. 9. 1936          Viliam Gruska (†...
Jozef Tancer, germanista, pedagóg. Foto: Archív J. T.

obľúbené slovenské filmy Jozefa Tancera

Môj obľúbený slovenský film Prípad Barnabáš Kos je viac než len satira na reálny socializmus, ako sa zvykne tento film Petra Solana z roku 1964 podľa poviedky Petra Karvaša označovať. Je to podobenstvo o slabosti človeka a nástrahách moci, ktorá zostáva vo svojej podstate neuchopiteľná a nepochopiteľná. Nenápadného, slušného a dokonale nahraditeľného hráča na triangel (Josef Kemr) povýši mocenský aparát na riaditeľa filharmónie. „Človek – milión“ sa postupne mení na sebavedomého, bezohľadného, o vlastnej genialite a nenahraditeľnosti presvedčeného diktátora. Podľa jeho predstáv sa má práve triangel stať prvým nástrojom symfonického orchestra. Poriadok musí byť „Veď je to na smiech, keby to nebolo do plaču,“ komentuje predstavy nového riaditeľa o hudbe prvý dirigent orchestra, ktorého zakrátko nato degradujú. Vo filharmónii prestáva platiť profesionalita a vzdelanie. Pod rúškom inovácie sa presadzuje servilnosť, hlúposť a nevkus. Všetci to vidia, no málokto sa odváži povedať, že capa spravili záhradníkom. Veď ak by to vyšlo najavo, vznikne otázka, kto nesie zodpovednosť za takéto nekompetentné rozhodnutie. A tak sa radšej – kto z obavy, kto z oportunizmu a ctižiadosti – začínajú filharmonici novému šéfovi prispôsobovať a klaňať. Celý príbeh vyzerá najprv ako zlý žart. Oznámenie o menovaní do funkcie riaditeľa obdrží Barnabáš listom. Je presvedčený, že ide o omyl, veď on sám nemá na vedúcu funkciu predpoklady a ani po nej netúži. Rozhodne...
Zobraziť všetky články