Producent Jakub Viktorín v roku 2014 absolvoval štúdium na Katedre produkcie a distribúcie filmového umenia a multimédií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Za desať rokov praxe si so svojou spoločnosťou nutprodukcia stihol vybudovať renomé spoluprácou na oceňovaných hraných, animovaných i dokumentárnych filmoch nielen s etablovanými režisérmi a režisérkami, ako napríklad Agnieszka Holland (Cez kosti mŕtvych, 2017), ale aj debutujúcimi tvorcami ako Teodor Kuhn (Ostrým nožom, 2019), Michal Blaško (Obeť, 2022) alebo Zuzana Kirchnerová. Tá sa tento rok s filmom Karavan dostala až do súťažnej sekcie Istý pohľad festivalu v Cannes. Od roku 2011 je výkonným riaditeľom medzinárodného podujatia Visegrad Film Forum.
Začnime filmom Karavan, ktorý mal pred pár dňami svetovú premiéru v Cannes. Ako ste sa stali jeho súčasťou?
Keď Zuzka Kirchnerová hľadala producentov na svoj debutový projekt, oslovila Pavlu Janouškovú Kubečkovú a mojich kolegov z českej spoločnosti nutprodukce. V tom čase som s nimi začal spolupracovať na našich projektoch ako Ostrým nožom alebo Cez kosti mŕtvych Agnieszky Holland. Popritom sme vyvíjali aj ďalšie, ako Obeť, Tonko, Slávka a kúzelné svetlo a jedným z nich bol aj Karavan.
Začali sme hľadať talianskych koproducentov, ktorých sme našli v spoločnosti Tempesta. Pôvodne som si myslel, že Slovensko bude minoritný koproducent a že to bude koprodukcia možno s Francúzskom alebo s inou krajinou. Ale ako sme sa o tom začali baviť, tak Zuzka prišla s tým, že jedna z hlavných postáv má byť Slovenka, a zaujala ju i práca kameramanky Denisy Buranovej. Postupne sme si uvedomili, že projekt môže mať aj silnejšie slovenské zastúpenie a stať sa aj paritnou alebo ko-majoritnou koprodukciou. Pavla Janoušková Kubečková napokon z osobných dôvodov prestala na projekte spolupracovať. Na českej strane ho prevzala producentka Dáša Sedláčková zo spoločnosti MasterFilm a spolu sme získali na film prvé české financie. Takže film je teraz po tretinkách česko-slovensko-taliansky.
Bol to pomerne dlhý proces…
Trvalo skoro 5 rokov, než sa začalo nakrúcanie. Dúfali sme, že film sa dokončí v roku 2024. Ja som sa zapojil niekedy v roku 2018. Potom dlho trvalo financovanie, samotná predprodukcia. Nakrúcanie v Taliansku, strihová etapa, všetko si vyžiadalo špecifický čas, ktorý je v zásade dlhší, ako býva bežné.
Do akej miery bolo náročné a špecifické nakrúcanie aj vzhľadom k tomu, že jednu z postáv hrá neherec s Downovým syndrómom?
Kasting bol plánovaný inkluzívne, aby sme naozaj nenakastovali niekoho, kto bude takúto postavu iba hrať. David Vostrčil je chlapec s Downovým syndrómom, ale vo filme hrá chlapca s poruchou autistického spektra, čo je diagnóza, od ktorej sa jeho vlastná odlišuje. Samozrejme, plán nakrúcania musel byť upravený na základe toho, že nie je plnoletý, nemôžete s ním točiť ako s dospelým hercom.
Film, ktorý by inak trval možno 25 až 35 filmovacích dní sa točil 45 dní v priebehu niekoľkých mesiacov práve kvôli tomu, aby to mohol fyzicky, ale aj herecky zvládnuť. Ale v konečnom dôsledku musím povedať, že on bol jeden z tých najspoľahlivejších elementov výroby filmu. Aj sme mali určité obavy, lebo sme nakrúcali na juhu Talianska, kde sú cez leto naozaj tie najvyššie teploty v rámci Európy, ale David bol v rámci štábu jeden z najväčších profíkov, išiel úplne na 100 % a podal skvelý výkon. Bolo privilégium s ním spolupracovať.
Bola to teda aj ľudsky obohacujúca spolupráca?
Áno, určite. Kontakt s ním nad rámec bežnej práce malo viac členov štábu. Samozrejme, to puto medzi Aňou Geislerovou, ktorá hrá jeho matku, a Davidom
