Jakub Viktorín Foto: SFTA / Ján Zemiar

rozhovor Jakub Viktorín

Je veľmi dôležité, aby režisér aj producent robili ten istý film

Mariana Jaremková

Písmo: A- | A+

Producent Jakub Viktorín v roku 2014 absolvoval štúdium na Katedre produkcie a distribúcie filmového umenia a multimédií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Za desať rokov praxe si so svojou spoločnosťou nutprodukcia stihol vybudovať renomé spoluprácou na oceňovaných hraných, animovaných i dokumentárnych filmoch nielen s etablovanými režisérmi a režisérkami, ako napríklad Agnieszka Holland (Cez kosti mŕtvych, 2017), ale aj debutujúcimi tvorcami ako Teodor Kuhn (Ostrým nožom, 2019), Michal Blaško (Obeť, 2022) alebo Zuzana Kirchnerová. Tá sa tento rok s filmom Karavan dostala až do súťažnej sekcie Istý pohľad festivalu v Cannes. Od roku 2011 je výkonným riaditeľom medzinárodného podujatia Visegrad Film Forum.

Začnime filmom Karavan, ktorý mal pred pár dňami svetovú premiéru v Cannes. Ako ste sa stali jeho súčasťou?

Keď Zuzka Kirchnerová hľadala producentov na svoj debutový projekt, oslovila Pavlu Janouškovú Kubečkovú a mojich kolegov z českej spoločnosti nutprodukce. V tom čase som s nimi začal spolupracovať na našich projektoch ako Ostrým nožom alebo Cez kosti mŕtvych Agnieszky Holland. Popritom sme vyvíjali aj ďalšie, ako Obeť, Tonko, Slávka a kúzelné svetlo a jedným z nich bol aj Karavan.

Začali sme hľadať talianskych koproducentov, ktorých sme našli v spoločnosti Tempesta. Pôvodne som si myslel, že Slovensko bude minoritný koproducent a že to bude koprodukcia možno s Francúzskom alebo s inou krajinou. Ale ako sme sa o tom začali baviť, tak Zuzka prišla s tým, že jedna z hlavných postáv má byť Slovenka, a zaujala ju i práca kameramanky Denisy Buranovej. Postupne sme si uvedomili, že projekt môže mať aj silnejšie slovenské zastúpenie a stať sa aj paritnou alebo ko-majoritnou koprodukciou. Pavla Janoušková Kubečková napokon z osobných dôvodov prestala na projekte spolupracovať. Na českej strane ho prevzala producentka Dáša Sedláčková zo spoločnosti MasterFilm a spolu sme získali na film prvé české financie. Takže film je teraz po tretinkách česko-slovensko-taliansky.

Delegácia k filmu Karavan na premiére v Cannes. Foto: Laurent Koffel
Delegácia k filmu Karavan na premiére v Cannes. Foto: Laurent Koffel

Bol to pomerne dlhý proces…

Trvalo skoro 5 rokov, než sa začalo nakrúcanie. Dúfali sme, že film sa dokončí v roku 2024. Ja som sa zapojil niekedy v roku 2018. Potom dlho trvalo financovanie, samotná predprodukcia. Nakrúcanie v Taliansku, strihová etapa, všetko si vyžiadalo špecifický čas, ktorý je v zásade dlhší, ako býva bežné.

Do akej miery bolo náročné a špecifické nakrúcanie aj vzhľadom k tomu, že jednu z postáv hrá neherec s Downovým syndrómom?

Kasting bol plánovaný inkluzívne, aby sme naozaj nenakastovali niekoho, kto bude takúto postavu iba hrať. David Vostrčil je chlapec s Downovým syndrómom, ale vo filme hrá chlapca s poruchou autistického spektra, čo je diagnóza, od ktorej sa jeho vlastná odlišuje. Samozrejme, plán nakrúcania musel byť upravený na základe toho, že nie je plnoletý, nemôžete s ním točiť ako s dospelým hercom.

Film, ktorý by inak trval možno 25 až 35 filmovacích dní sa točil 45 dní v priebehu niekoľkých mesiacov práve kvôli tomu, aby to mohol fyzicky, ale aj herecky zvládnuť. Ale v konečnom dôsledku musím povedať, že on bol jeden z tých najspoľahlivejších elementov výroby filmu. Aj sme mali určité obavy, lebo sme nakrúcali na juhu Talianska, kde sú cez leto naozaj tie najvyššie teploty v rámci Európy, ale David bol v rámci štábu jeden z najväčších profíkov, išiel úplne na 100 % a podal skvelý výkon. Bolo privilégium s ním spolupracovať.

Bola to teda aj ľudsky obohacujúca spolupráca?

Áno, určite. Kontakt s ním nad rámec bežnej práce malo viac členov štábu. Samozrejme, to puto medzi Aňou Geislerovou, ktorá hrá jeho matku, a Davidom





Jakub Viktorín Foto: SFTA / Ján Zemiar

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z animovaného filmu Tajomstvo krištáľovej planéty. Foto: Continental Film

Kľúčom k záchrane krištáľovej planéty je priateľstvo

Do kín prichádza animák Tajomstvo krištáľovej planéty. Vznikol v česko-chorvátsko-slovenskej koprodukcii. Myšlienka stelesniť dobrodružstvo jednej kolonizovanej planéty na filmovom plátne má vyše tridsať rokov. Zrodila sa v hlave chorvátskeho režiséra Dušana Vukotića, ktorý bol už v tom čase držiteľom Oscara. Získal ho v roku 1961 za svoj krátky animovaný film Surogat, v ktorom vtipne a vrelo konfrontuje ľudskú spoločnosť s jej konzumnými návykmi. Neskôr scenár nového filmu o krištáľovej planéte dokonca predstavil kolegom, no už ho nemohol zrealizovať. Zomrel v roku 1998. „Vtedy som už bol do projektu zainteresovaný. Neskôr som sa opýtal jeho manželky, či by som mohol tento film vytvoriť, bol som presvedčený, že je to krásny a výnimočný príbeh,“ hovorí dnes Arsen Anton Ostojić. A tak pod vedením tohto režiséra, scenáristu a producenta vznikol film Tajomstvo krištáľovej planéty. Podieľal sa na ňom aj slovenský a český tím a koprodukcia práve vstupuje do našich kín. Nevšedná dvojica Animovaná rozprávka Tajomstvo krištáľovej planéty zavedie divákov na vzdialenú, nedávno kolonizovanú planétu, kde sa jedenásťročná Rea spriatelí s nečakaným tvorom žijúcim v podzemných jaskyniach krištáľovej planéty. Príbeh o priateľstve, odvahe a ochrane života však čoskoro prerastie do nebezpečnej výpravy. Mláďa podobné dinosaurovi a volá sa Burgy a Rea mu po dramatickom odlúčení od jeho matky pomáha nájsť cestu domov. Zdanlivo jednoduchá misia sa...
Martin Hollý pri nakrúcaní filmu Jeden deň pre starú paniu (1966). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

Martin Hollý

Začínal v päťdesiatych rokoch minulého storočia ako dokumentarista, od šesťdesiatych rokov nakrúcal hrané filmy. Na konte ich má, vrátane televíznych, vyše tri desiatky. Režisér Martin Hollý patril k najvýraznejším rozprávačom filmových príbehov na Slovensku. Narodil sa 11. augusta 1931, teda pred 95 rokmi. Pochádzal z umeleckej rodiny. Jeho otec Martin Hollý starší bol režisérom aj hercom. Starý otec Jozef Hollý bol zase evanjelický farár, spisovateľ a dramatik – okrem iného napísal hry ako Kubo či Geľo Sebechlebský. Martin Hollý mladší sa v mladosti venoval ochotníckemu divadlu. Neskôr ho prijali na divadelnú fakultu, potom svoje rozhodnutie korigoval a Andrejovi Bagarovi oznámil, že prestupuje na film. Štúdium na FAMU však nedokončil. Zamestnal sa v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave. Tu začínal ako asistent Vlada Kubenka a v krátkom filme podľa vlastných slov dostal „základnú školu dokumentu“. Už so svojím prvým vlastným dokumentárnym filmom Na vedľajšej koľaji (1957), portrétom starého rušňovodiča parnej lokomotívy v čase elektrifikácie železníc, získal ocenenie na Medzinárodnom filmovom festivale v Edinburghu. Nakrútil aj snímku o živote drevorubačov Ľudia na vode (1958) či dokument o práci členov banskej záchrannej stanice v Handlovej Akcia 37 (1959). Ešte predtým vyhral konkurz na pomocného režiséra hraného filmu na Barrandove. Ako pomocný režisér sa podpísal napríklad pod snímky Ladislava Helgeho Jarní povětří (1961) či Bílá oblaka (1962)....
Zobraziť všetky články