rozhovor Katarína Krnáčová Filmová producentka a prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová. Foto: Miro Nôta

rozhovor Katarína Krnáčová

Verejnoprávne médium nemá byť nástrojom aktuálnej moci

Jena Opoldusová

Písmo: A- | A+

Ktorý zo slovenských filmov získa Divácku cenu? Bude to niektorý z trojlístka titulov nominovaných v kategórii najlepší hraný film – Nepela, Otec, Potopa – či niektorý iný? O záujem publika sa tentoraz uchádzalo až dvadsaťtri snímok. Výsledky, rovnako ako víťazov v ďalších devätnástich kategóriách, sa dozvieme vo štvrtok 9. apríla. Priamy prenos zo slávnostného galavečera však rovnako ako minulý rok neodvysiela verejnoprávna STVR. (Možno ho sledovať online aj na stanici Kanal 1.) Jedno meno však je už teraz jasné. Slnko v sieti si za celoživotný prínos slovenskej kinematografii prevezme dramaturgička, scenáristka a vysokoškolská pedagogička Zuzana Gindl-Tatárová. Aj o tohtoročnom Slnku v sieti sme sa zhovárali s prezidentkou Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarínou Krnáčovou.

Pokúšali ste sa po minuloročných skúsenostiach dohodnúť tento rok s verejnoprávnou televíziou na priamom odvysielaní slávnostného večera? Alebo ste to už vopred „odpískali“?

Práve naopak, začali sme s diskusiami s STVR oveľa skôr než zvyčajne. V podstate už od leta som sa snažila tento dialóg aktívne otvoriť. Som presvedčená o tom, že slovenské národné filmové ceny patria na obrazovky verejnoprávnej televízie a vždy sa budem usilovať o to, aby sa tam aj dostali.

Čím zdôvodňovala STVR svoj nezáujem?

Prebiehajúcou konsolidáciou verejných financií a že v tejto chvíli nemajú priestor na finančné krytie jeho realizácie.

O galavečer „slovenských Oscarov“ neprejavili záujem ani veľkí komerční vysielatelia. Ako svoje „nie“ vysvetlili?

Jeden vysielateľ svoje rozhodnutie bližšie neodôvodnil, druhý ho vysvetlil zhoršenou finančnou situáciou a internou konsolidáciou v rámci televízie. Ponúkli sme mu, že mu podujatie zabezpečíme „na kľúč“, teda bez nutnosti koprodukčného vkladu, no ani túto ponuku neprijal. Z toho možno usudzovať, že dôvody neboli výlučne finančné. V dnešnej dobe sme svedkami toho, že pod argument konsolidácie sa zahŕňa široké spektrum rozhodnutí, ktoré s ňou nemusia priamo súvisieť.

Slávnosti slovenského filmu bude patriť štvrtkový večer 9. apríla. Zdalo sa, že priamy prenos pôjde len ako online stream. Podarilo sa vám však presvedčiť aj nového hráča na trhu – televíziu Kanal 1. Aké argumenty zabrali?

Ponuka prišla iniciatívne zo strany samotnej televízie. Nasledovalo osobné stretnutie a veľmi rýchlo sme si dohodli všetky detaily spolupráce a uzavreli zmluvu. Kanal 1 je dostupný v základnej ponuke všetkých hlavných televíznych operátorov. Takže možnosť sledovať Slnko v sieti budú mať opäť aj diváci, ktorí sú zvyknutí sledovať televízny obsah výlučne cez operátorov a online prostredie pre nich zatiaľ nie je prirodzenou voľbou. Z tejto spolupráce máme preto veľkú radosť, pretože národné filmové ceny by mali byť dostupné pre všetkých obyvateľov Slovenska bez rozdielu.

Slnko v sieti oslávi tento rok dvadsiate výročie svojej existencie.

Ak chceme byť presné, tak prvé Slnko v sieti bolo udelené už v roku 2004, teda tento rok slávime už 22 rokov od jeho založenia.

Máte pravdu. Prvé „Slnko“ udelila SFTA v roku 2004 ako cenu za celoživotný prínos našej kinematografii režisérovi Jurajovi Herzovi k jeho sedemdesiatinám. No až od v roku 2006 sa začali udeľovať ceny vo všetkých filmárskych kategóriách.

A presne pred dvadsiatimi rokmi bolo Slnko v sieti po prvýkrát uvedené na obrazovkách verejnoprávnej televízie, vtedy STV. Je, žiaľ, asi aj príznačné pre dnešnú dobu, že tento rok oficiálne na obrazovkách STVR nebude.

Skúsme ďalšie výročie, tento rok to bude pätnásty ročník odovzdávania národných filmových cien. Žiadne jubileá sa teda „oslavovať“ nebudú?

Samozrejme, že výročia si počas slávnostného odovzdávania národných filmových cien pripomenieme. Oslavujeme Slnko v sieti v súčasnosti predovšetkým tým, že galavečer sa konať bude napriek všetkým prekážkam, ktorým čelí, a to v najvyššej možnej kvalite. Za to vďačíme najmä všetkým partnerom. Sú ochotní nás podporovať a pomáhať nám a my ich za to priebežne prijímame do virtuálneho „Klubu priateľov slovenského filmu“, ktorého členstvo je už vskutku početné.

rozhovor Katarína Krnáčová Filmová producentka a prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová. Foto: Miro Nôta
Filmová producentka a prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová. Foto: Miro Nôta

Čo je momentálne najväčšou výzvou pre „akademikov“ a organizáciu, ktorá ich reprezentuje?

Keď som nastúpila do pozície prezidentky SFTA, dala som si za cieľ zmodernizovať elektronický systém hlasovania a tiež online streamovania filmov počas hlasovacieho obdobia. Dlhodobo tiež presadzujem rozširovanie členskej základne o mladých tvorcov a tvorkyne ako aj o talenty z televíznej oblasti, keďže Akadémia zastupuje nielen filmovú, ale aj televíznu tvorbu. Oba tieto ciele sa nám postupne darí napĺňať. Už v roku 2024 sme zásadne inovovali systém prihlasovania, hlasovania aj streamovania filmov a televíznych diel a zároveň sme prijali do akadémie množstvo nových členov a členiek.

Veľkou výzvou pre akadémiu je však v súčasnosti najmä ochrana slobodnej umeleckej tvorby a udržanie kvalitného prostredia pre stabilizáciu a rozvoj slovenskej audiovizuálnej scény, čo patrí medzi základné ciele Akadémie. Venujeme sa tiež diskusii ohľadom legislatívnych úprav týkajúcich sa audiovizuálnej tvorby a podpory aj zo strany Audiovizuálneho fondu.

Apropos, zdá sa, že slovenskí a českí akademici majú dosť rozdielny „vkus“. Kým slovensko-česká dráma Hore je nebo, v doline som ja získala sedem nominácií na Českého leva a dokonca sošku za najlepšiu réžiu (Katarína Gramatová), na Slnko v sieti má len jednu nomináciu





Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Nevďačné bytosti Dexter Franc a Barry Ward vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK

recenzia Nevďačné bytosti

Nový film slovinského režiséra Olma Omerzu Nevďačné bytosti prenáša diváka do dôverne známeho kempu na pobreží Jadranu, aby mu ukázal, ako osamelé môžu byť naše najbližšie vzťahy. Čerstvo rozvedený otec (Barry Ward) berie deti na spoločnú dovolenku pri mori, aby utužil natrhnuté puto a nestratil svoje krehké postavenie hlavy rodiny. Potom čo sa sedemnásťročná Klára (Dexter Franc) zamiluje do miestneho mladíka Denisa (Timon Šturbej), sa dej vyostruje a prostredníctvom rozprávania s kompaktnou atmosférou divákovi predostiera medzigeneračný príbeh o láske a o tom, čo všetko je človek schopný spraviť, aby ju ochránil. Čo keď je láska práve o tom, aby sme druhým dovolili bezpečne zlyhať? V poradí piaty celovečerný film Olma Omerzu nadväzuje na režisérovu predošlú tvorbu, ktorú sofistikovane posúva do novej, artovej podoby. Snímka uvedená na medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiáne potvrdzuje režisérovo silné postavenie na nezávislej filmovej scéne. Omerzu rezignuje na divácke očakávania a svojským štýlom predkladá tému rodičovstva, záväzku a slobody, ktorú rodinné vzťahy často obmedzujú. Komunikácia je základ Príbeh dvojjazyčnej rodiny aktuálnym a mnohovrstevnatým spôsobom spracúva myšlienku neschopnosti komunikovať a odcudzenia, ktoré vo vzťahoch vytvára. Otec nevie po česky, mama je zo Slovenska a deti spolu napriek spoločnému jazyku sotva prehovoria. Mladší brat Theo je v zásade bezproblémový, ale vďaka tomu, žiaľ, aj neviditeľný, zatiaľ čo staršia Klára trpí poruchou...
Bábkoherci Ivan Martinka a Mirka Dudková s Kukom pri nakrúcaní filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Sofia Bencsik

reportáž Kuko, Drobček a Raťafák sa hlásia k popkultúre

Tri starnúce televízne hviezdy spojila filmovačka. Legendárne bábky sa zamýšľajú nad tým, či sú od macochy a či ich tu ešte vôbec potrebujeme. Píše sa rok 2009 a prezidentská kampaň na Slovensku beží v plnom prúde. Prekvapivo sa do nej zapája aj akési neohrabané, večne rozškľabené indivíduum s riedkym páperovým účesom. Zlaté časy má už za sebou, no vždy sa odkiaľsi vynorí, jedného postraší, druhého rozosmeje, tretiemu nedá pokoj, štvrtého nahnevá, piatemu aj traumu spôsobí. Svojím nadčasovým sloganom však aj dnes vystihuje pointu dňa: „Raťafák – váš prezident a naozajstná bábka.“ Anomálie Ak vám naskočila v mysli figúra z televíznej obrazovky, hádate správne. Raťafák Plachta telom pripomína človeka, má však viacero fyzických anomálií – dlhý krk, výraznú spodnú čeľusť, dva veľké hrby ako ramená. Rád sa smeje a má ľúbozvučnú slovenčinu. V 80. rokoch minulého storočia účinkoval v televíznom cykle Slniečko na rukavičke, svojským humorom sprostredkúval pre deti výchovné posolstvá, až kým reláciu z vyššej moci nezrušili. Bábku si po istom čase našiel internet a jej popularita sa udržiavala nekontrolovane, dokonca sa dostala do youtubového výberu Top 20 „neúmyselne znepokojujúcich detských postáv z celého sveta“ s niekoľkými miliónmi pozretí. Teraz bude jedným z troch hlavných hrdinov bábkového filmu pre dospelých. Volá sa Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Premiéru v kinách bude mať v lete. Návrat...
Zobraziť všetky články