rozhovor Katarína Krnáčová Filmová producentka a prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová. Foto: Miro Nôta

rozhovor Katarína Krnáčová

Verejnoprávne médium nemá byť nástrojom aktuálnej moci

Jena Opoldusová

Písmo: A- | A+

Ktorý zo slovenských filmov získa Divácku cenu? Bude to niektorý z trojlístka titulov nominovaných v kategórii najlepší hraný film – Nepela, Otec, Potopa – či niektorý iný? O záujem publika sa tentoraz uchádzalo až dvadsaťtri snímok. Výsledky, rovnako ako víťazov v ďalších devätnástich kategóriách, sa dozvieme vo štvrtok 9. apríla. Priamy prenos zo slávnostného galavečera však rovnako ako minulý rok neodvysiela verejnoprávna STVR. (Možno ho sledovať online aj na stanici Kanal 1.) Jedno meno však je už teraz jasné. Slnko v sieti si za celoživotný prínos slovenskej kinematografii prevezme dramaturgička, scenáristka a vysokoškolská pedagogička Zuzana Gindl-Tatárová. Aj o tohtoročnom Slnku v sieti sme sa zhovárali s prezidentkou Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarínou Krnáčovou.

Pokúšali ste sa po minuloročných skúsenostiach dohodnúť tento rok s verejnoprávnou televíziou na priamom odvysielaní slávnostného večera? Alebo ste to už vopred „odpískali“?

Práve naopak, začali sme s diskusiami s STVR oveľa skôr než zvyčajne. V podstate už od leta som sa snažila tento dialóg aktívne otvoriť. Som presvedčená o tom, že slovenské národné filmové ceny patria na obrazovky verejnoprávnej televízie a vždy sa budem usilovať o to, aby sa tam aj dostali.

Čím zdôvodňovala STVR svoj nezáujem?

Prebiehajúcou konsolidáciou verejných financií a že v tejto chvíli nemajú priestor na finančné krytie jeho realizácie.

O galavečer „slovenských Oscarov“ neprejavili záujem ani veľkí komerční vysielatelia. Ako svoje „nie“ vysvetlili?

Jeden vysielateľ svoje rozhodnutie bližšie neodôvodnil, druhý ho vysvetlil zhoršenou finančnou situáciou a internou konsolidáciou v rámci televízie. Ponúkli sme mu, že mu podujatie zabezpečíme „na kľúč“, teda bez nutnosti koprodukčného vkladu, no ani túto ponuku neprijal. Z toho možno usudzovať, že dôvody neboli výlučne finančné. V dnešnej dobe sme svedkami toho, že pod argument konsolidácie sa zahŕňa široké spektrum rozhodnutí, ktoré s ňou nemusia priamo súvisieť.

Slávnosti slovenského filmu bude patriť štvrtkový večer 9. apríla. Zdalo sa, že priamy prenos pôjde len ako online stream. Podarilo sa vám však presvedčiť aj nového hráča na trhu – televíziu Kanal 1. Aké argumenty zabrali?

Ponuka prišla iniciatívne zo strany samotnej televízie. Nasledovalo osobné stretnutie a veľmi rýchlo sme si dohodli všetky detaily spolupráce a uzavreli zmluvu. Kanal 1 je dostupný v základnej ponuke všetkých hlavných televíznych operátorov. Takže možnosť sledovať Slnko v sieti budú mať opäť aj diváci, ktorí sú zvyknutí sledovať televízny obsah výlučne cez operátorov a online prostredie pre nich zatiaľ nie je prirodzenou voľbou. Z tejto spolupráce máme preto veľkú radosť, pretože národné filmové ceny by mali byť dostupné pre všetkých obyvateľov Slovenska bez rozdielu.

Slnko v sieti oslávi tento rok dvadsiate výročie svojej existencie.

Ak chceme byť presné, tak prvé Slnko v sieti bolo udelené už v roku 2004, teda tento rok slávime už 22 rokov od jeho založenia.

Máte pravdu. Prvé „Slnko“ udelila SFTA v roku 2004 ako cenu za celoživotný prínos našej kinematografii režisérovi Jurajovi Herzovi k jeho sedemdesiatinám. No až od v roku 2006 sa začali udeľovať ceny vo všetkých filmárskych kategóriách.

A presne pred dvadsiatimi rokmi bolo Slnko v sieti po prvýkrát uvedené na obrazovkách verejnoprávnej televízie, vtedy STV. Je, žiaľ, asi aj príznačné pre dnešnú dobu, že tento rok oficiálne na obrazovkách STVR nebude.

Skúsme ďalšie výročie, tento rok to bude pätnásty ročník odovzdávania národných filmových cien. Žiadne jubileá sa teda „oslavovať“ nebudú?

Samozrejme, že výročia si počas slávnostného odovzdávania národných filmových cien pripomenieme. Oslavujeme Slnko v sieti v súčasnosti predovšetkým tým, že galavečer sa konať bude napriek všetkým prekážkam, ktorým čelí, a to v najvyššej možnej kvalite. Za to vďačíme najmä všetkým partnerom. Sú ochotní nás podporovať a pomáhať nám a my ich za to priebežne prijímame do virtuálneho „Klubu priateľov slovenského filmu“, ktorého členstvo je už vskutku početné.

rozhovor Katarína Krnáčová Filmová producentka a prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová. Foto: Miro Nôta
Filmová producentka a prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová. Foto: Miro Nôta

Čo je momentálne najväčšou výzvou pre „akademikov“ a organizáciu, ktorá ich reprezentuje?

Keď som nastúpila do pozície prezidentky SFTA, dala som si za cieľ zmodernizovať elektronický systém hlasovania a tiež online streamovania filmov počas hlasovacieho obdobia. Dlhodobo tiež presadzujem rozširovanie členskej základne o mladých tvorcov a tvorkyne ako aj o talenty z televíznej oblasti, keďže Akadémia zastupuje nielen filmovú, ale aj televíznu tvorbu. Oba tieto ciele sa nám postupne darí napĺňať. Už v roku 2024 sme zásadne inovovali systém prihlasovania, hlasovania aj streamovania filmov a televíznych diel a zároveň sme prijali do akadémie množstvo nových členov a členiek.

Veľkou výzvou pre akadémiu je však v súčasnosti najmä ochrana slobodnej umeleckej tvorby a udržanie kvalitného prostredia pre stabilizáciu a rozvoj slovenskej audiovizuálnej scény, čo patrí medzi základné ciele Akadémie. Venujeme sa tiež diskusii ohľadom legislatívnych úprav týkajúcich sa audiovizuálnej tvorby a podpory aj zo strany Audiovizuálneho fondu.

Apropos, zdá sa, že slovenskí a českí akademici majú dosť rozdielny „vkus“. Kým slovensko-česká dráma Hore je nebo, v doline som ja získala sedem nominácií na Českého leva a dokonca sošku za najlepšiu réžiu (Katarína Gramatová), na Slnko v sieti má len jednu nomináciu





Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Comédie-Française. Foto: Film Europe

Crème de la Crème otvorí nové témy aj cez komédie

Inteligentných komédií s duchom Moliéra nikdy nie je dosť, potvrdzuje festival francúzskeho filmu. Myšlienka prinášať jedinečnú francúzsku kultúru v podobe filmov do desiatok slovenských kín je vďaka spoločnosti Film Europe stále živá. Jej partneri aj tento rok finančne podržali atraktívnu filmovú prehliadku Crème de la Crème, ktorej Jedenásty ročník sa začína už v stredu 27. mája. Prebehne v takmer päťdesiatke kín na Slovensku a prináša jedenásť čerstvých francúzskych titulov. V slávnom zákulisí „Program sa začal rodiť pred vyše rokom. Film Súkromný život s Jodie Foster sme kúpili vo februári 2025 na filmovom trhu počas festivalu v Berlíne s vierou, že sa objaví v máji v Cannes, čo sa aj stalo. V tom istom roku sme v Cannes zakúpili aj film Najbohatšia žena na svete s ikonickou Isabelle Huppert. Takto sme postupovali až do marca tohto roku, keď sme zakúpili náš posledný film Guru,“ hovorí kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe Dominik Hronec o ťahákoch programu, ktorý tento rok jeho tím pripravil. Úvodný film Comédie-Française považuje Dominik Hronec za reprezentatívnu, svižnú komédiu. Celovečerný debut režisérskej dvojice Martina Darondeaua a Bertranda Usclata hovorí o zákulisí najslávnejšej francúzskej divadelnej scény. Príbeh sa odohráva počas troch chaotických hodín pred premiérou novej inscenácie Shakespearovho Macbetha. Je to prvý režisérsky počin Niny, herečky...
Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Zlatú palmu získal Fjord o progresívnej spoločnosti

Zlatú palmu na 79. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes získala dráma Fjord. Nakrútil ju rumunský režisér Cristian Mungiu. „Film rozpráva o násilí, ktoré dnes vidíme v spoločnosti,“ povedal Mungiu o príbehu rumunsko-nórskeho páru a ich detí. „Nie je to film o Nórsku, je o severských krajinách, ktoré istým spôsobom reprezentujú túto veľmi progresívnu spoločnosť, v ktorú veľmi veria a tiež veria, že je dobrá pre každého,“ povedal filmár na tlačovej konferencii po vyhlásení cien. „Žil som v komunistickej krajine a nie je nič otravnejšie než žiť niekde, kde si niekto iný myslí, že vie lepšie ako vy, čo je pre vás dobré.“ Film Fjord rozpráva o strete hodnotových svetov. „Treba povzbudiť postoj, v ktorom sa neponáhľame tak jednoducho súdiť druhých. Je dobré ustúpiť o krôčik späť a pochopiť, že všetci používame mnoho stereotypov, klišé a zjednodušení, aby sme druhých súdili. Delíme ľudí do kategórií, ale viete – ľudia sú ľudia a každý je iný. Vždy, keď si doprajete slobodu a trpezlivosť spoznať druhých, pochopíte, že nie sú od vás až takí odlišní. Keď sa sústredíte iba na odlišnosti, uvidíte v druhom nepriateľa“ povedal Mungiu. Cena za réžiu pre dva filmy a troch režisérov Fjord vznikol v koprodukcii Rumunska, Francúzska a severských krajín. Hlavné úlohy v ňom stvárňujú Sebastian Stan a Renate Reinsve. Mungiu už jednu Zlatú palmu má – získal ju...
Karel Taissig: Smrt krásných srnců.

Na jeho filmových plagátoch sa krajiny nezaobídu bez ľudí a more je ich zrkadlom

Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta. Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo. Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu. Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou. V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k...
Zobraziť všetky články