rozhovor Katarína Krnáčová Filmová producentka a prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová. Foto: Miro Nôta

rozhovor Katarína Krnáčová

Verejnoprávne médium nemá byť nástrojom aktuálnej moci

Jena Opoldusová

Písmo: A- | A+

Ktorý zo slovenských filmov získa Divácku cenu? Bude to niektorý z trojlístka titulov nominovaných v kategórii najlepší hraný film – Nepela, Otec, Potopa – či niektorý iný? O záujem publika sa tentoraz uchádzalo až dvadsaťtri snímok. Výsledky, rovnako ako víťazov v ďalších devätnástich kategóriách, sa dozvieme vo štvrtok 9. apríla. Priamy prenos zo slávnostného galavečera však rovnako ako minulý rok neodvysiela verejnoprávna STVR. (Možno ho sledovať online aj na stanici Kanal 1.) Jedno meno však je už teraz jasné. Slnko v sieti si za celoživotný prínos slovenskej kinematografii prevezme dramaturgička, scenáristka a vysokoškolská pedagogička Zuzana Gindl-Tatárová. Aj o tohtoročnom Slnku v sieti sme sa zhovárali s prezidentkou Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarínou Krnáčovou.

Pokúšali ste sa po minuloročných skúsenostiach dohodnúť tento rok s verejnoprávnou televíziou na priamom odvysielaní slávnostného večera? Alebo ste to už vopred „odpískali“?

Práve naopak, začali sme s diskusiami s STVR oveľa skôr než zvyčajne. V podstate už od leta som sa snažila tento dialóg aktívne otvoriť. Som presvedčená o tom, že slovenské národné filmové ceny patria na obrazovky verejnoprávnej televízie a vždy sa budem usilovať o to, aby sa tam aj dostali.

Čím zdôvodňovala STVR svoj nezáujem?

Prebiehajúcou konsolidáciou verejných financií a že v tejto chvíli nemajú priestor na finančné krytie jeho realizácie.

O galavečer „slovenských Oscarov“ neprejavili záujem ani veľkí komerční vysielatelia. Ako svoje „nie“ vysvetlili?

Jeden vysielateľ svoje rozhodnutie bližšie neodôvodnil, druhý ho vysvetlil zhoršenou finančnou situáciou a internou konsolidáciou v rámci televízie. Ponúkli sme mu, že mu podujatie zabezpečíme „na kľúč“, teda bez nutnosti koprodukčného vkladu, no ani túto ponuku neprijal. Z toho možno usudzovať, že dôvody neboli výlučne finančné. V dnešnej dobe sme svedkami toho, že pod argument konsolidácie sa zahŕňa široké spektrum rozhodnutí, ktoré s ňou nemusia priamo súvisieť.

Slávnosti slovenského filmu bude patriť štvrtkový večer 9. apríla. Zdalo sa, že priamy prenos pôjde len ako online stream. Podarilo sa vám však presvedčiť aj nového hráča na trhu – televíziu Kanal 1. Aké argumenty zabrali?

Ponuka prišla iniciatívne zo strany samotnej televízie. Nasledovalo osobné stretnutie a veľmi rýchlo sme si dohodli všetky detaily spolupráce a uzavreli zmluvu. Kanal 1 je dostupný v základnej ponuke všetkých hlavných televíznych operátorov. Takže možnosť sledovať Slnko v sieti budú mať opäť aj diváci, ktorí sú zvyknutí sledovať televízny obsah výlučne cez operátorov a online prostredie pre nich zatiaľ nie je prirodzenou voľbou. Z tejto spolupráce máme preto veľkú radosť, pretože národné filmové ceny by mali byť dostupné pre všetkých obyvateľov Slovenska bez rozdielu.

Slnko v sieti oslávi tento rok dvadsiate výročie svojej existencie.

Ak chceme byť presné, tak prvé Slnko v sieti bolo udelené už v roku 2004, teda tento rok slávime už 22 rokov od jeho založenia.

Máte pravdu. Prvé „Slnko“ udelila SFTA v roku 2004 ako cenu za celoživotný prínos našej kinematografii režisérovi Jurajovi Herzovi k jeho sedemdesiatinám. No až od v roku 2006 sa začali udeľovať ceny vo všetkých filmárskych kategóriách.

A presne pred dvadsiatimi rokmi bolo Slnko v sieti po prvýkrát uvedené na obrazovkách verejnoprávnej televízie, vtedy STV. Je, žiaľ, asi aj príznačné pre dnešnú dobu, že tento rok oficiálne na obrazovkách STVR nebude.

Skúsme ďalšie výročie, tento rok to bude pätnásty ročník odovzdávania národných filmových cien. Žiadne jubileá sa teda „oslavovať“ nebudú?

Samozrejme, že výročia si počas slávnostného odovzdávania národných filmových cien pripomenieme. Oslavujeme Slnko v sieti v súčasnosti predovšetkým tým, že galavečer sa konať bude napriek všetkým prekážkam, ktorým čelí, a to v najvyššej možnej kvalite. Za to vďačíme najmä všetkým partnerom. Sú ochotní nás podporovať a pomáhať nám a my ich za to priebežne prijímame do virtuálneho „Klubu priateľov slovenského filmu“, ktorého členstvo je už vskutku početné.

rozhovor Katarína Krnáčová Filmová producentka a prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová. Foto: Miro Nôta
Filmová producentka a prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová. Foto: Miro Nôta

Čo je momentálne najväčšou výzvou pre „akademikov“ a organizáciu, ktorá ich reprezentuje?

Keď som nastúpila do pozície prezidentky SFTA, dala som si za cieľ zmodernizovať elektronický systém hlasovania a tiež online streamovania filmov počas hlasovacieho obdobia. Dlhodobo tiež presadzujem rozširovanie členskej základne o mladých tvorcov a tvorkyne ako aj o talenty z televíznej oblasti, keďže Akadémia zastupuje nielen filmovú, ale aj televíznu tvorbu. Oba tieto ciele sa nám postupne darí napĺňať. Už v roku 2024 sme zásadne inovovali systém prihlasovania, hlasovania aj streamovania filmov a televíznych diel a zároveň sme prijali do akadémie množstvo nových členov a členiek.

Veľkou výzvou pre akadémiu je však v súčasnosti najmä ochrana slobodnej umeleckej tvorby a udržanie kvalitného prostredia pre stabilizáciu a rozvoj slovenskej audiovizuálnej scény, čo patrí medzi základné ciele Akadémie. Venujeme sa tiež diskusii ohľadom legislatívnych úprav týkajúcich sa audiovizuálnej tvorby a podpory aj zo strany Audiovizuálneho fondu.

Apropos, zdá sa, že slovenskí a českí akademici majú dosť rozdielny „vkus“. Kým slovensko-česká dráma Hore je nebo, v doline som ja získala sedem nominácií na Českého leva a dokonca sošku za najlepšiu réžiu (Katarína Gramatová), na Slnko v sieti má len jednu nomináciu





Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Život alebo film Cinematik 2026 SFÚ Z nakrúcania filmu Ja milujem, ty miluješ (1980). Režisér Dušan Hanák, herec Roman Klosowski a herečka Iva Janžurová (chrbtom). Foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

Aj nenápadné fragmenty môžu niesť veľkú pravdu

Fragmenty zo života Dušana Hanáka je podtitul nového slovenského dokumentu Život alebo film. O režisérovi, scenáristovi a fotografovi Dušanovi Hanákovi ho nakrútili Marek Šulík a Juraj Johanides. Po premiére na MFF Cinematik je od 1. októbra v slovenských kinách. „Vnímam tento film ako prejav spoločného autorského cítenia. Obaja režiséri vložili do neho veľa tvorivej energie. Život a film sú v mojom príbehu spojité nádoby. Usilujem sa, aby autentické motívy splývali s príbehom a fikciou, sú súčasťou mojej vnútornej témy. V jednej chvíli myslím na detail i na celok, mali by sa dopĺňať,“ povedal režisér Dušan Hanák. „Ďakujem všetkým zúčastneným, veľmi si vážim ich postrehy, ktorými prispeli ku konečnému tvaru dokumentu,“ dodal tvorca snímok ako 322 (1969), Obrazy starého sveta (1972), Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980) či Papierové hlavy (1995). Dokument Život alebo film sa nevracia iba k týmto a ďalším režisérovým dielam. Sprevádza nás tiež Hanákovou cestou k filmu a takisto približuje spôsob, akým tvoril. V snímke napríklad tvrdí, že kam sa pozrel, tam videl film. Alebo že niektoré repliky jednoducho pri písacom stole nevymyslíte. Okrem Hanáka tu vystupujú protagonisti jeho diel a jeho spolupracovníci či filmoví teoretici. „Na Dušanovi Hanákovi ma dojíma jeho schopnosť pozerať sa na svet s presnosťou filmára, ale zároveň s láskavosťou...
Zobraziť všetky články