Vladimír Burianek

Vladimír Burianek

Najočakávanejšou udalosťou je pripravovaný návrh novely Zákona o Audiovizuálnom fonde

Mária Ferenčuhová

Rada Audiovizuálneho fondu zvolila producenta, niekdajšieho intendanta Jednotky v RTVS Vladimíra Burianka do funkcie riaditeľa Audiovizuálneho fondu 16. 10. 2023, len čosi vyše dvoch týždňov po parlamentných voľbách, z ktorých vzišla súčasná vládna koalícia Smer – Hlas – SNS. Koaliční poslanci krátko na to predložili návrhy na novelizáciu zákonov o Fonde na podporu umenia aj o Audiovizuálnom fonde.

Pred akými výzvami ste stáli bezprostredne po nástupe do funkcie riaditeľa? Čo podmienilo pomerne neskoré schválenie príspevku v rámci schémy štátnej podpory?

Od môjho zvolenia a nástupu na pozíciu riaditeľa AVF dňom 25. 10. 2023 sa napriek mimoriadne komplikovanej a hektickej situácii podarilo stabilizovať činnosť fondu. Pri mojom nástupe pred koncom roku 2023 som nenašiel žiadne podklady k najdôležitejším dokumentom, ako sú štruktúra podpornej činnosti, schéma štátnej pomoci, no napriek tomu sa ich podarilo aj s mojimi spolupracovníkmi pripraviť a predložiť na schválenie Rade AVF, resp. Protimonopolnému úradu. Všeobecne trvá príprava a schválenie schémy štátnej pomoci niekoľko mesiacov (aktuálne platná schéma štátnej pomoci nemení doterajšie povinnosti žiadateľov).

Aké ďalšie úlohy Vás čakali?

Najvyššou prioritou na konci roka 2023 bola príprava návrhu na schválenie mimoriadneho príspevku MK SR a jeho alokácia. Časť použitého príspevku bola použitá na mimoriadne tzv. inflačné navýšenie poskytnutých dotácií na produkciu v súvislosti s rastom nákladov, časť na podporu distribúcie v postcovidovom období z dôvodu reštartu diváckej návštevnosti a časť na finančné krytie žiadostí v jesenných výzvach 2023, pričom podmienkou bola aj úhrada inflačného navýšenia do konca roku 2023, t. j. príprava dodatkov k zmluvám pre cca 165 žiadostí a ich zverejnenie v centrálnom registri zmlúv a to všetko počas bežnej prevádzky.

K hektickej situácii na konci roka 2023 prispela aj nečakaná okamžitá výpoveď hlavnej ekonómky fondu tri týždne po mojom nástupe z dôvodu jej inej pracovnej ponuky a výpoveď administrátorky v dôležitom programe podpory hraných kinematografických a televíznych filmov, minoritných audiovizuálnych diel a vývoja.

V tej chvíli bolo najdôležitejšou úlohou udržať prevádzku fondu tak, aby to nepocítili zamestnanci fondu, žiadatelia a odborná verejnosť, čo sa vďaka mimoriadnemu nasadeniu a súčinnosti všetkých zainteresovaných aj podarilo.

K vyššie uvedeným nepríjemnostiam sa v rovnakom období pridalo aj viacero podnetov neúspešných žiadateľov, súdny spor s predchádzajúcim riaditeľom a vymáhanie pohľadávok vzniknutých v predchádzajúcom období, pričom AVF nemá zamestnaného právnika, na rozdiel od českého Štátneho fondu kinematografie.

Menili sa nejako priority v oblasti podpory pôvodnej audiovizuálnej tvorby?

Priority AVF sú uvedené v štruktúre podpornej činnosti, ktorú schválila rada AVF po predchádzajúcich konzultáciách a stretnutiach so zástupcami ôsmich profesijných združení z oblasti audiovizuálneho prostredia a sú zverejnené na webovej stránke fondu. Vyzdvihol by som spomedzi nich zvýšenú podporu vývoja audiovizuálnych diel, prioritu v podpore produkcie, distribúcie a propagácie majoritne slovenských filmových projektov, vytvorenie nového protokolu pre tzv. paritné žiadosti a mierne zvýšená podpora tzv. zeleného filmovania.

Aké zmeny tento nový protokol o žiadostiach na tzv. „paritu“ prináša?

V situácii, keď príjmy fondu od hlavného prispievateľa – ministerstva kultúry –  ostávajú na rovnakej úrovni ako v roku 2018 a výrobné náklady od roku 2021 mimoriadne narástli, je vytvorenie samostatného protokolu pre paritné projekty v súčasnej výzve len v rovine oddelenej evidencie žiadostí a osobitnej evidencie výšky odporúčanej sumy dotácie. Pre paritné projekty nebola vopred alokovaná konkrétna suma, pretože o túto čiastku by musela byť znížená výška podpory napríklad pre majoritné slovenské projekty, alebo pre vývoj slovenských filmov. Výška odporúčanej sumy bude závisieť predovšetkým od obsahovej kvality projektov a tiež od ich producentského zabezpečenia. Na základe týchto kritérií navrhne odborná komisia, aká čiastka bude alokovaná pre paritné projekty z celkovej sumy alokovanej pre produkciu hraných filmov.

Jednou zo zverejnených priorít prideľovania podpory je aj hodnota za peniaze. Má AVF túto prioritu presnejšie zadefinovanú cez nejakú schému (ako napr. Minimal?) Ako ju komunikuje odborným komisiám?

Pred začiatkom rokovania osobne zdôrazňujem vyššie uvedené priority každej odbornej komisii. Pod hodnotou za peniaze rozumie Audiovizuálny fond finančne primeranú podporu žiadostí s ohľadom na ich predpokladanú divácku návštevnosť a sledovanosť, zjednodušene povedané, ak by o podporené filmy nemali diváci na Slovensku záujem, tak môžu vzniknúť legitímne otázky o efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov.

A čo AVF najbližšie čaká z hľadiska jeho fungovania?

Najočakávanejšou udalosťou celého audiovizuálneho prostredia je pripravovaný poslanecký návrh novely zákona o AVF. Kancelária AVF poslala v rámci pripomienkového konania pripomienky k zverejnenému návrhu po prvom čítaní, ktoré sa týkajú možnosti zvýšenia príspevku MK SR na podporu audiovizuálnej kultúry zo súčasných 6 miliónov eur z roku 2018 na aktuálnu trhovú hodnotu tejto sumy vo výške 8,7 milióna eur a mechanizmu pravidelnej medziročnej valorizácie. Fond má pripravené aj ďalšie praktické pripomienky, ktoré bude komunikovať s predkladateľmi.

Popri tom vyzerajú byť ďalšie aktivity fondu zdanlivo menej podstatné, ale nie sú na okraji záujmu. Do fondu nastúpili na uvoľnené pracovné pozície vzdelaní, vnímaví a skúsení spolupracovníci, kancelária pripravuje viacero štandardných interných predpisov a prehľadnejšie priebežné sledovanie finančnej kondície tak, aby sa neopakovala situácia z prvého polroka 2023.

V oblasti komunikácie kancelária fondu preveruje možnosť upgradovať informačný systém, pripravuje novú atraktívnejšiu webovú stránku s aktuálnejšími informáciami. S tým súvisí aj drobná úprava zmlúv so žiadateľmi z dôvodu poskytovania obrazových materiálov a informácií o podporených projektoch na webovej stránke a sociálnych sieťach AVF. Rok 2024 je venovaný aj 15. výročiu vzniku AVF, komunikácii o jeho dôležitosti pre slovenskú audiovizuálnu kultúru a priemysel z dôvodu rozvoja možností pre domácich tvorcov, podpory zamestnanosti, medzinárodnej spolupráce a z toho vyplývajúceho zvýšeného príjmu štátneho rozpočtu z rôznych daní, odvodov a poplatkov.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agneša Kalinová

V obdobiach väčšieho i menšieho ideologického útlaku Agneša Kalinová spoločne s Pavlom Brankom, Richardom Blechom, Katarínou Hrabovskou a Emilom Lehutom významne formovala filmovú kritiku a recenzistiku na Slovensku. V ideologicky uvoľnených 60. rokoch minulého storočia presvedčivo a jasne vyzdvihovala nové naratívne postupy a tematické štruktúry novovlnných filmov slovenských i českých režisérov. Zároveň aktívne a pohotovo písala aj o zahraničných filmoch, čím slovenskému publiku prinášala potrebnú konfrontáciu s ostatným filmovým svetom. Sama hovorila: „Pre mňa bolo nesmierne dôležité písať o zahraničnej kultúre, o filmoch. Chcela som, aby Slovensko nezostalo zatuchnutou provinciou.“ Agneša Kalinová sa narodila 15. júla 1924 v Košiciach a jej záujem o film sa prejavil už v detstve. „Vyrastala som v Prešove a film bol vtedy jediným oknom do sveta a filmové diela boli jediné umelecké prejavy, ktoré sa k nám dostali v neskreslenej podobe, pretože v Prešove nebolo profesionálne divadlo. Ku knihám sme mali veľmi voľný prístup. Predávala sa nemecká, francúzska česká, slovenská i maďarská literatúra, ale ten film bol naozaj obrovským oknom do sveta, obdivovala som ho,“ spomínala pre Online lexikón slovenských filmových tvorcov na www.ftf.vsmu.sk Kalinová. So svojím budúcim manželom Jánom L. Kalinom (v r. 1949 – 1952  umelecký šéf výroby slovenskej oblasti Československého št. filmu a v roku 1964 zakladateľ a vedúci odboru filmovej dramaturgie na VŠMU...
Eva Krížiková vo filme Čert nespí

Eva Krížiková

Evu Krížikovú charakterizoval úsmev a pozitívne vyžarovanie i takzvaný vnútorný smiech. Tieto umelecké kvality režiséri často zúročovali v komediálnych klasikách. Hoci Krížiková začínala v jednoduchších dievčenských rolách, neskôr jej režiséri začali ponúkať aj záporné či tragické postavy. Postupne sa v jej kariére posilnil príklon k živelným charizmatickým hrdinkám. Rodáčka z bratislavskej Rače (v tých časoch Račisdorf) sa vo filme začala objavovať už v 50. rokoch minulého storočia. Po prvýkrát ako dievča v kantíne vo filme Lazy sa pohli (1952, r. Paľo Bielik), kde však ešte nebola uvedená v titulkovej listine. Nasledujúci rok, ako osemnásťročná, účinkovala v ďalšej Bielikovej snímke V piatok trinásteho (1953). Objavila sa tiež v komédiách, ako Štvorylka (1955, r. Jozef Medveď) či Čert nespí (1956, r. Peter Solan a František Žáček). V roku 1959 si v kultovom diele Kapitán Dabač (r. Paľo Bielik). zahrala Bôrikovu vnučku po boku skvelého Ladislava Chudíka. Následne prišli ďalšie nezabudnuteľné postavy – Filoména v Červenom víne (1975, r. Andrej Lettrich), Štefka v komédii Pozor, ide Jozefína... (1976, r. Jozef Režucha) či Genovéva v Keď jubilant plače (1984, r. Peter Opálený). Filmové remeslo zavesila na klinec postavou Anče vo filme Suzanne (1996) režiséra Dušana Rapoša. Jej poslednou televíznou rolou sa stala Eva Šťastná v seriáli Obchod so šťastím (2008, r. Gejza Dezorz). Filmové úlohy si Eva Krížiková cenila rovnako ako tie...
Magnus von Horn

30. MFF Art Film

Keď sa v roku 2016 festival sťahoval do Košíc, našiel tu vhodnú infraštruktúru na svoje fungovanie. Dnes sa premieta na ôsmich rôznych miestach a všetky sú v pešej dostupnosti od centra. Počas aktuálneho ročníka Art Filmu organizátori oznámili, že festival bude v Košiciach fungovať aj počas nasledujúcich desiatich rokov, čo producent festivalu Ján Kováčik a primátor Košíc Jaroslav Polaček potvrdili podpismi spoločného memoranda. Spomedzi slovenských premiér ponúkol jubilejný Art Film dokument Pavla Korca Akvabely z Prandorfa (nejde o preklep, ale o historický názov dediny pri Leviciach), ktoré zobrazujú päticu žien, čo našli záľubu v plávaní v ľadovej vode. Vo Via Slovakia Víťazoslava Chrappu sa protagonista putovaním po Slovensku ako turista vyrovnáva s démonmi minulosti a film zároveň zachytáva slovenské krásy a atrakcie. Pokiaľ ja žijem Romana Ďuriša je sondou do života mladého Dalibora, ktorý sa po dvoch rokoch vracia z väzenia a musí riešiť situáciu v dysfunkčnej rodine, rozdelenie jeho mladších súrodencov aj problémový vzťah s otcom – alkoholikom. Snímka je zároveň nahliadnutím do zákulisia cirkusového sveta, ktorý je pre Dalibora takisto domovom, kam sa vracia, aby sa priučil remeslu fakíra. Dynamické spracovanie má oporu aj v práci s hudobnou zložkou. Premiérovo pre festivalové publikum sa na Art Filme premietal aj nový film, ktorý tento rok vznikol v Slovenskom filmovom ústave. Návraty k Obrazom starého sveta režiséra Róberta Šuláka sa sústreďujú na dokument Dušana...
Zobraziť všetky články