Vladimír Burianek

Vladimír Burianek

Najočakávanejšou udalosťou je pripravovaný návrh novely Zákona o Audiovizuálnom fonde

Mária Ferenčuhová

Písmo: A- | A+

Rada Audiovizuálneho fondu zvolila producenta, niekdajšieho intendanta Jednotky v RTVS Vladimíra Burianka do funkcie riaditeľa Audiovizuálneho fondu 16. 10. 2023, len čosi vyše dvoch týždňov po parlamentných voľbách, z ktorých vzišla súčasná vládna koalícia Smer – Hlas – SNS. Koaliční poslanci krátko na to predložili návrhy na novelizáciu zákonov o Fonde na podporu umenia aj o Audiovizuálnom fonde.

Pred akými výzvami ste stáli bezprostredne po nástupe do funkcie riaditeľa? Čo podmienilo pomerne neskoré schválenie príspevku v rámci schémy štátnej podpory?

Od môjho zvolenia a nástupu na pozíciu riaditeľa AVF dňom 25. 10. 2023 sa napriek mimoriadne komplikovanej a hektickej situácii podarilo stabilizovať činnosť fondu. Pri mojom nástupe pred koncom roku 2023 som nenašiel žiadne podklady k najdôležitejším dokumentom, ako sú štruktúra podpornej činnosti, schéma štátnej pomoci, no napriek tomu sa ich podarilo aj s mojimi spolupracovníkmi pripraviť a predložiť na schválenie Rade AVF, resp. Protimonopolnému úradu. Všeobecne trvá príprava a schválenie schémy štátnej pomoci niekoľko mesiacov (aktuálne platná schéma štátnej pomoci nemení doterajšie povinnosti žiadateľov).

Aké ďalšie úlohy Vás čakali?

Najvyššou prioritou na konci roka 2023 bola príprava návrhu na schválenie mimoriadneho príspevku MK SR a jeho alokácia. Časť použitého príspevku bola použitá na mimoriadne tzv. inflačné navýšenie poskytnutých dotácií na produkciu v súvislosti s rastom nákladov, časť na podporu distribúcie v postcovidovom období z dôvodu reštartu diváckej návštevnosti a časť na finančné krytie žiadostí v jesenných výzvach 2023, pričom podmienkou bola aj úhrada inflačného navýšenia do konca roku 2023, t. j. príprava dodatkov k zmluvám pre cca 165 žiadostí a ich zverejnenie v centrálnom registri zmlúv a to všetko počas bežnej prevádzky.

K hektickej situácii na konci roka 2023 prispela aj nečakaná okamžitá výpoveď hlavnej ekonómky fondu tri týždne po mojom nástupe z dôvodu jej inej pracovnej ponuky a výpoveď administrátorky v dôležitom programe podpory hraných kinematografických a televíznych filmov, minoritných audiovizuálnych diel a vývoja.

V tej chvíli bolo najdôležitejšou úlohou udržať prevádzku fondu tak, aby to nepocítili zamestnanci fondu, žiadatelia a odborná verejnosť, čo sa vďaka mimoriadnemu nasadeniu a súčinnosti všetkých zainteresovaných aj podarilo.

K vyššie uvedeným nepríjemnostiam sa v rovnakom období pridalo aj viacero podnetov neúspešných žiadateľov, súdny spor s predchádzajúcim riaditeľom a vymáhanie pohľadávok vzniknutých v predchádzajúcom období, pričom AVF nemá zamestnaného právnika, na rozdiel od českého Štátneho fondu kinematografie.

Menili sa nejako priority v oblasti podpory pôvodnej audiovizuálnej tvorby?

Priority AVF sú uvedené v štruktúre podpornej činnosti, ktorú schválila rada AVF po predchádzajúcich konzultáciách a stretnutiach so zástupcami ôsmich profesijných združení z oblasti audiovizuálneho prostredia a sú zverejnené na webovej stránke fondu. Vyzdvihol by som spomedzi nich zvýšenú podporu vývoja audiovizuálnych diel, prioritu v podpore produkcie, distribúcie a propagácie majoritne slovenských filmových projektov, vytvorenie nového protokolu pre tzv. paritné žiadosti a mierne zvýšená podpora tzv. zeleného filmovania.

Aké zmeny tento nový protokol o žiadostiach na tzv. „paritu“ prináša?

V situácii, keď príjmy fondu od hlavného prispievateľa – ministerstva kultúry –  ostávajú na rovnakej úrovni ako v roku 2018 a výrobné náklady od roku 2021 mimoriadne narástli, je vytvorenie samostatného protokolu pre paritné projekty v súčasnej výzve len v rovine oddelenej evidencie žiadostí a osobitnej evidencie výšky odporúčanej sumy dotácie. Pre paritné projekty nebola vopred alokovaná konkrétna suma, pretože o túto čiastku by musela byť znížená výška podpory napríklad pre majoritné slovenské projekty, alebo pre vývoj slovenských filmov. Výška odporúčanej sumy bude závisieť predovšetkým od obsahovej kvality projektov a tiež od ich producentského zabezpečenia. Na základe týchto kritérií navrhne odborná komisia, aká čiastka bude alokovaná pre paritné projekty z celkovej sumy alokovanej pre produkciu hraných filmov.

Jednou zo zverejnených priorít prideľovania podpory je aj hodnota za peniaze. Má AVF túto prioritu presnejšie zadefinovanú cez nejakú schému (ako napr. Minimal?) Ako ju komunikuje odborným komisiám?

Pred začiatkom rokovania osobne zdôrazňujem vyššie uvedené priority každej odbornej komisii. Pod hodnotou za peniaze rozumie Audiovizuálny fond finančne primeranú podporu žiadostí s ohľadom na ich predpokladanú divácku návštevnosť a sledovanosť, zjednodušene povedané, ak by o podporené filmy nemali diváci na Slovensku záujem, tak môžu vzniknúť legitímne otázky o efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov.

A čo AVF najbližšie čaká z hľadiska jeho fungovania?

Najočakávanejšou udalosťou celého audiovizuálneho prostredia je pripravovaný poslanecký návrh novely zákona o AVF. Kancelária AVF poslala v rámci pripomienkového konania pripomienky k zverejnenému návrhu po prvom čítaní, ktoré sa týkajú možnosti zvýšenia príspevku MK SR na podporu audiovizuálnej kultúry zo súčasných 6 miliónov eur z roku 2018 na aktuálnu trhovú hodnotu tejto sumy vo výške 8,7 milióna eur a mechanizmu pravidelnej medziročnej valorizácie. Fond má pripravené aj ďalšie praktické pripomienky, ktoré bude komunikovať s predkladateľmi.

Popri tom vyzerajú byť ďalšie aktivity fondu zdanlivo menej podstatné, ale nie sú na okraji záujmu. Do fondu nastúpili na uvoľnené pracovné pozície vzdelaní, vnímaví a skúsení spolupracovníci, kancelária pripravuje viacero štandardných interných predpisov a prehľadnejšie priebežné sledovanie finančnej kondície tak, aby sa neopakovala situácia z prvého polroka 2023.

V oblasti komunikácie kancelária fondu preveruje možnosť upgradovať informačný systém, pripravuje novú atraktívnejšiu webovú stránku s aktuálnejšími informáciami. S tým súvisí aj drobná úprava zmlúv so žiadateľmi z dôvodu poskytovania obrazových materiálov a informácií o podporených projektoch na webovej stránke a sociálnych sieťach AVF. Rok 2024 je venovaný aj 15. výročiu vzniku AVF, komunikácii o jeho dôležitosti pre slovenskú audiovizuálnu kultúru a priemysel z dôvodu rozvoja možností pre domácich tvorcov, podpory zamestnanosti, medzinárodnej spolupráce a z toho vyplývajúceho zvýšeného príjmu štátneho rozpočtu z rôznych daní, odvodov a poplatkov.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články