Zuzana Bieliková

Slovensko ako „zelená“ filmová krajina

Mária Ferenčuhová

Písmo: A- | A+

V roku 2018 vznikla Slovenská filmová agentúra (SFA) ako organizačná zložka Audiovizuálneho fondu. Jej cieľom je najmä zvyšovať príležitosti pre neštátne investície do audiovizuálnej produkcie na Slovensku, rozvoj filmovej infraštruktúry a propagácia Slovenska ako „filmovej krajiny“. Jej manažérkou je Zuzana Bieliková.

Zvýšilo sa vznikom Slovenskej filmovej agentúry povedomie o Slovensku ako o krajine, kde sa oplatí nakrúcať?

Založením Slovenskej filmovej agentúry v roku 2018 a vďaka jej činnosti záujem zahraničných produkcií o nakrúcanie na Slovensku vzrástol. Napriek tomu, že krátko po založení SFA svetovú filmovú produkciu zasiahol COVID-19 a štrajk WGA a SAG-AFTRA, na Slovensku sa realizovalo viacero zahraničných projektov. Trend podporilo aj navýšenie dotácie poskytovanej fondom pre filmové projekty na Slovensku, ktorá sa od 1. januára 2020 zvýšila na 33 % oprávnených výdavkov. Tým sa výrazne zvýšila atraktivita Slovenska pre filmovú a televíznu produkciu v porovnaní s okolitými krajinami. Nakrúcali sa tu projekty ako napr. Red Sparrow, Marco Polo, Dracula, Van Helsing, Tom Clancy’s Jack Ryan, Tatér z Auschwitzu, The Performance a iné.

Ktoré lokácie sú pre zahraničné produkcie najatraktívnejšie?

Tatry, Banská Štiavnica, Slovenský raj a jeho Tomášovský výhľad. Ale nakrúcalo sa aj na Záhorí, na Oravskom hrade, v Bojniciach. Bratislava je zaujímavá, lebo je tu všetko poruke a leží v blízkosti viedenského letiska. Naše hlavné mesto už vo filmoch zobrazilo Berlín, New York, Budapešť, Londýn… Aktuálne sa v našej metropole nakrúca jeden americký projekt.

Ako o sebe dáva filmová agentúra vedieť, ako pracuje, ako získava záujem zahraničných producentov?

SFA funguje ako prvý kontakt pre otázky o filmovej infraštruktúre na Slovensku. Poskytuje informácie pre záujemcov o nakrúcanie na Slovensku nielen prezenčne na filmových trhoch a podujatiach, ale aj osobne v sídle kancelárie či elektronickou formou. Pravidelne informuje domáce a zahraničné médiá o svojich aktivitách a o súčasnom stave filmového priemyslu aj formou rozhovorov alebo podávaním osobitných informácií. Takisto informuje o svojich aktivitách a udržiava kontakt so slovenskými aj so zahraničnými filmovými profesionálmi. Zároveň sa snaží osloviť potenciálnych nových partnerov. Na tieto účely si zvolila komunikáciu cez najpopulárnejšie sociálne siete – Facebook, Instagram, Twitter a Linkedin.

Webové sídlo SFA – www.filmcommission.sk – funguje od februára 2019 a predstavuje komplexnú prezentáciu Slovenska ako filmovej krajiny. Obsahuje údaje o krajine, hraniciach, okolitých krajinách, klimatických podmienkach, filmovej a podnikateľskej infraštruktúre a disponuje aj prezentáciou lokácií a profesionálneho prostredia. Má dve jazykové mutácie (angličtina a slovenčina) a slúži ako hlavný zdroj informácií o slovenskom audiovizuálnom priemysle. Záujemcovia o nakrúcanie na Slovensku tam nájdu základnú databázu filmovej infraštruktúry na Slovensku, informácie o úspešných zahraničných projektoch realizovaných na území Slovenska, kontakty na produkčné spoločnosti, dostupné technológie, postprodukčné spoločnosti, animačné štúdiá, zvukové štúdiá, informácie o ubytovacích zariadeniach, doprave a ďalšie. Túto online databázu SFA pravidelne aktualizuje.

Súčasťou agendy SFA je aj enviroplatforma. Ako vyzerá implementovanie zeleného nakrúcania na Slovensku? SFA si už od svojho založenia v roku 2018 stanovila ako jednu z priorít ekologizáciu audiovizuálneho priemyslu na Slovensku. V tom istom roku sa AVF prostredníctvom SFA stal jedným z partnerov medzinárodného projektu Green Screen zameraného na ekologizáciu filmového priemyslu. Vďaka aktívnej účasti na tomto projekte sme vytvorili platformu pre filmových profesionálov, kde môžu nájsť informácie o tom, ako nakrúcať ekologicky a efektívne. Spolu s ďalšími dvoma partnermi projektu VAF a Pro Malaga sme v roku 2020 získali grant na pilotnú aktivitu – vytvorenie európskej uhlíkovej kalkulačky EURECA, ktorej pilotná verzia bola dokončená v roku 2021 a sprístupnená filmovej verejnosti v roku 2022. SFA v rámci partnerstva zabezpečuje prezentáciu a testovanie kalkulačky na úrovni EÚ, aj priamu spoluúčasť európskych inštitúcií a „stakeholderov“ na vývoji nástroja, ktorého cieľom je efektívne meranie uhlíkovej stopy audiovizuálnych produkcií v Európe. Projekt Green Screen sa oficiálne ukončil v roku 2022. „Memorandum o zelenom filmovaní“ a „Praktický manuál pre trvalo udržateľné nakrúcanie“ sa stali základom pre ďalšie školenie ekologických konzultantov, vývoja uhlíkovej kalkulačky a pre uplatnenie systému finančnej bonifikácie, ktoré si SFA stanovila ako hlavné aktivity v monitorovacej fáze projektu. Na základe týchto aktivít fond implementuje stratégiu ekologizácie audiovizuálneho priemyslu na Slovensku vo vzťahu k podpornej činnosti s uplatňovaním kritérií pre kontinuálne znižovanie negatívnych dopadov produkcie audiovizuálnych diel na životné prostredie. V roku 2022 AVF a SFA v spolupráci s kreatívnym centrom RTVS – Arténa zorganizovali školenie pre prvých 21 envirokonzultantov. V tomto roku AVF ponúka produkciám možnosť požiadať o osobitnú dotáciu na aktivity s cieľom znižovať uhlíkovú stopu. To môže ďalej motivovať filmových producentov k napĺňaniu stanovených cieľov udržateľnosti nakrúcania.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z dokumentu Otázka budúcnosti. FOTO: ASFK

recenzia Otázka budúcnosti

Nádielku istoty, že hudobné symboly sa nemenia celé desaťročia, si v bráne do dospelosti môže dovoliť každá maturitná trieda. Navždy sa zachová, já slyším nonstop, som zlý k ženám a you are the dancing queen spravidla na večierku roka nikdy nechýbajú. V súlade s popovým dedičstvom minulosti však maturanti zakaždým tu a teraz čelia otázke, čo ďalej so životom v krajine, kde do osemnástich vyrastali. Pálčivo aktuálne o tom vypovedá dokument Otázka budúcnosti. Šuchorenie statusu Začal sa školský rok, vstupujeme do atmosféry maturitného ročníka bratislavského 1. súkromného gymnázia na Bajkalskej ulici. Práve prebiehajú prípravy na stužkovú slávnosť.  Študenti a študentky by si svoj sviatok chceli riadne užiť, ešte kým sa začnú pripravovať na priebežné maturitné testy, ale do učenia sa musia pustiť už v októbri. Preto si dátum stužkovej naplánovali na 30. september 2023.  Zhodou okolností je to deň, keď sa na Slovensku konajú parlamentné voľby. Voľby, ktoré rozhodnú, akou cestou sa krajina bude v ďalších rokoch uberať. Triedna zostava už dosiahla plnoletosť a v deň stužkovej pôjde voliť po prvý raz. Ráno všetci hodia obálku do urny, večer v oblekoch a róbach konečne pocítia ten našuchorený status dospelosti, po ktorom v kútiku duše túži aj najväčší rebel v ich veku.  Možnosť zachytiť proces generačného uvažovania práve v tejto fáze vývoja bola pre režiséra...
Jozef Ružička / Zdroj: SFÚ

Jozef Ružička

Pochádzal o živnostníckej z rodiny. Jeho otec v okolí Trnavy vyrábal rôznorodé čistiace nástroje ako cirokové metly, pracie kefy či zmetáky. Počas obdobia Slovenského štátu v roku 1942 začal Jozef Ružička pracovať ako asistent kamery vo filmovej spoločnosti Nástup. Mal len osemnásť rokov. Toto rozhodnutie sa preňho stalo zásadným. V tom čase tam už pracovali významné mená našej domácej kinematografie, ako napríklad Karol Krška. V roku 1943 nádejný kameraman nastúpil na povinnú základnú vojenskú službu. Pridelený bol do oddielu na východnom Slovensku. Pred vypuknutím Slovenského národného povstania časť vojska v tomto regióne išla na východný front alebo do pracovných táborov. Práve tam smeroval aj Jozef Ružička. Pobyt v tábore sa, prirodzene, podpísal na jeho zdravotnom stave.  Ružička participoval na audiovizuálnom zachytávaní štátnej propagandy a fašistickej vlády. Pôvodne sa vyučil za fotografa a svoje remeslo ovládal dokonale. Reštauroval viaceré negatívy filmového materiálu a vyhotovené fotografie aj profesionálne upravoval. Dôraz kládol primárne na funkčnú kompozíciu a precízne svietenie. Zameriaval sa rovnako profesionálne na prírodné scenérie ako na výjavy ľudských konštelácií. Práve vďaka tejto schopnosti a správnemu kompozičnému videniu sa mu v Nástupe veľmi darilo. Postupne sa z asistenta kamery vypracoval na pozíciu hlavného kameramana vo vlastnej tvorbe. Najprv pracovali väčšinou len s ľahkými ručnými kamerami, resp. so stredne ťažkými kamerami BH a Šlechta a nechcel sa ich vzdať. Postupne...

Oľga Potroková

Hneď po tom, ako Potroková absolvovala v roku 1955 štúdium fotografie na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, nastúpila do Štúdia vedecko-populárnych filmov Bratislava ako asistentka kamery (snímačka). Prvým filmom, na ktorom sa podieľala ešte ako Oľga Plačková, bolo Jablko poznania (1955) v réžii Vlastimila Herolda. Ako uvádza Renáta Šmatlákova v profile režisérky a výtvarníčky na portáli SK Cinema, od roku 1956 pracovala ako grafička, od roku 1964 ako výtvarníčka trikov v Štúdiu krátkych filmov. Od roku 1970 sa venovala animovanému filmu ako asistentka animátora, neskôr ako samostatná režisérka a animátorka. „Pre jej výtvarný rukopis je charakteristická kresba farebnými ceruzkami a pastelom, venovala sa aj papierikovej animácii,“ priblížila jej tvorbu Šmatláková. Oľga Potroková napísala scenár k televíznej rozprávke o dvoch chlapcoch a robotovi Srdce (1974) režiséra Jana Dudešeka a ako animátorka sa podieľala na seriáli Venček (1976) režiséra Vladimíra Lehkého. Ako režisérka, výtvarníčka aj animátorka sa podpísala pod televízny animovaný seriál Morské rozprávky (1972 – 1982), ktorý patrí k jej najvýznamnejším dielam. Autorkou námetu, scenára a dramaturgičkou bola Marianna Grznárová a rozprávky nahovoril Ladislav Chudík. Oľga Potroková nakrútila aj viacero krátkych televíznych animovaných filmov ako Najkrajšie ucho na svete (1970) o konflikte zajačích súrodencov s líškou, Myška Plyška (1971) o nespokojnej myške, Jakubkova košeľa (1983) o chlapcovi, ktorý si zašpinil košeľu, Biela Barborka (1984)...
Zobraziť všetky články