Nasledujúce riadky budú na potenciálneho diváka starých týždenníkov v televízii pôsobiť skôr demotivačne. Krátka štatistika kolekcie: v desiatich týždenníkoch ani jediný šot zo zahraničia. Štyri žurnály spomienok na 30. výročie oslobodenia (TvF 12, 13, 14, 17) z toho dva monotematické, plné oficiálnych osláv a funkcionárov.

Zo 47 šotov sú len štyri venované kultúre a dva športu. Plejáda šotov o zvyšovaní produktivity práce v najrôznejších výrobných odvetviach. Keď začiatkom päťdesiatych rokov týždenníky ponúkali samé budovateľské témy, povojnový divák ich skôr akceptoval: videl v nich obnovu vojnou zničenej krajiny, nové byty, v nových fabrikách pracovnú príležitosť. No o dvadsať rokov neskôr bol preňho rovnaký obraz výlučne schematickou formalitou. Nuž radšej prišiel do kina až po týždenníku, alebo si jeho premietanie odstál vo foyeri. Áno, (aj) tak vyzeralo obdobie, ktoré nazývame normalizáciou.

Nový liečebný dom aj nový prameň

Z ponúkanej  kolekcie sa pozitívne vyníma číslo 9 (režisér Igor Dobiš), venované „odpočinkovým“ témam. Začína odborárskou rekreáciou, nasleduje reportáž z Bardejovských kúpeľov, kde postavili nový liečebný dom a z Dunajskej Stredy, kde vŕtajú nový termálny prameň. Aj družstevníci v Rači už využívajú termálnu vodu na skleníkové pestovanie viniča. Na to nadväzuje portrét Jozefa Franka, ktorého keramika oplýva vinohradníckymi motívmi. Záver tvorí vari najzaujímavejšia snímka kolekcie – divadlo malých foriem u Rolanda (v Bratislave). Autorsky sa tu prezentuje zaujímavá trojica: dvaja lekári, Peter Belan a Ivan Hudec (neskorší minister kultúry v tretej vláde Vladimíra Mečiara) a hudobný skladateľ a spevák Jaro Filip.

Monotematický týždenník č. 10 (aj niekoľko ďalších šotov v čísle 11) patrí ženám. Podľa rozhodnutia VZ OSN bol rok 1975 vyhlásený za Medzinárodný rok ženy.

Zuzka Zguriška s čitateľmi

Nie v týchto súvislostiach, ale vzhľadom na životné jubileum (75. výročie narodenia) si spravodajcovia spomenuli na slovenskú spisovateľku Zuzku Zgurišku (TvF 16). Autorka na stretnutí s čitateľmi hovorí o svojom živote, vzťahu k myjavským kopaniciam aj o tom, prečo si vybrala takýto pseudonym. Vlastným menom Ľudmila Dvořáková mala aj rodinný vzťah k filmu. Jej mladší syn bol dramaturgom Štúdia armádneho filmu v Prahe. A manželka staršieho syna členkou bratislavskej redakcie týždenníka (o tom sa v šote nehovorí)…