Uplynulý rok bol rokom silných debutov. Do kín prišli prvé celovečerné filmy Kataríny Gramatovej, Gregora Valentoviča či Martina Gondu. Snímky Hore je nebo v doline som ja, Nepela, Potopa, ale aj koprodukčný Karavan debutujúcej Zuzany Kirchnerovej slávili úspechy aj na Českých levoch resp. na Slnku v sieti. Slnko za najlepší film získal Otec, ktorý je takisto debutom – hoci nie režijným, ale producentským. A do kín mieria alebo sa dokončujú aj ďalšie očakávané debuty. Medzi nimi napríklad Milovník, nie bojovník Martiny Buchelovej či koprodukčné Zviera českej režisérky Milady Těšitelovej.
Posunúť víziu ďalej
Ako debutant získa pre svoj debut producenta? „Je to obojstranný proces. Niekedy ma osloví režisér alebo režisérka s námetom, scenárom či treatmentom. Inokedy zaujme niečo mňa – napríklad študentská práca alebo tvorba autora, ktorého osobne nepoznám. Obvykle sa to začína celkom obyčajným rozhovorom,“ hovorí producentka Barbara Janišová Feglová. So svojou spoločnosťou HITCHHIKER Cinema produkovala niekoľko filmov debutujúcich tvorcov. Medzi nimi napríklad Čiary Barbory Sliepkovej či Zlatú zem Dominika Jursu. „Dôležité je, aby nešlo len o skvelý nápad, ale o tému a autorský prístup k nej. Musím uveriť tomu, prečo si práve tento autor privlastnil danú tému a prečo ju chce spracovať práve takto a práve teraz. Keď viem, že autorovi, obrazne povedané, horí srdce aj hlava, viem, že potom spolu dokážeme uniesť aj dlhý vývoj a realizáciu celovečerného filmu,“ hovorí Janišová Feglová.
Financovanie je podľa nej z tohto pohľadu až „druhoradé“. „Najväčšou prekážkou býva podľa mňa práve prechod od odhalenia talentu k udržateľnému projektu. Debutant často ešte nemá skúsenosť s tým, ako dlho všetko trvá a že sa projekt postupne mení a vyvíja. A tiež s tým, aké dôležité je vedieť svoju víziu komunikovať – nielen tvorivo, ale aj prakticky. Inštitúcie a partneri potrebujú projekt dokonale načítať a vždy do istej miery posudzujú aj mieru rizika. Producent je v tej chvíli niekto, kto pomáha talent autora veľmi konkrétne pretaviť do projektu, ktorému sa dá veriť – dramaturgicky, produkčne aj finančne,“ hovorí Janišová Feglová.
Veľká dávka nadšenia a energia objavovania
Jej predstavu o prístupe, keď autorke, „horí pre projekt srdce aj hlava“, potvrdzuje debut Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja. Aj keď sama Gramatová tvrdí, že zrejme nie je úplne typickým príkladom debutujúcej režisérky. „Z toho, čo sledujem vo svojom okolí, sa debutujúci režiséri väčšinou snažia osloviť etablovaných producentov, ktorí už majú meno, čím sa, prirodzene, zvyšuje šanca na získanie financovania. U mňa to však nebol výsledok nejakého dlhodobého plánu zrežírovať film. Spolupráca s producentom Igorom Englerom vznikla skôr organicky. Vlastne ma k tomu Igor ,vyhecovalʻ – aby som sa nebála, skúsila s týmto nápadom požiadať o podporu z Audiovizuálneho fondu a že mi s tým pomôže. Našou stratégiou bolo jednoducho urobiť prípravu najlepšie, ako sme vedeli, a dúfať, že nás komisia ocení,“ vysvetľuje Gramatová. Za réžiu svojho celovečerného debutu získala Českého leva.
To, že film Hore je nebo, v doline som ja bol debut aj pre Igora Englera, vníma v konečnom dôsledku ako výhodu. „Boli sme pre projekt neskutočne zapálení a vďaka tomu sme boli ochotní obetovať mu všetok voľný čas aj energiu a podstúpiť ten risk,“ vysvetľuje.
Podľa Igora Englera zo spoločnosti DRYEYE Film majú debutanti výhodu v tom, že človek nemá pocit, že treba niečo niekomu dokázať. Neťažia ho očakávania druhých. „Skôr má veľkú chuť experimentovať a robiť veci intuitívne. Aj my s Katarínou sme k filmu pristupovali s veľkou dávkou nadšenia a slobody, možno aj určitej naivity, ktorá nám umožnila byť odvážnejší v rozhodnutiach. Zároveň sme mali pocit, že sa veľa učíme priamo počas procesu, čo je pri prvom filme veľmi prirodzené. Tá energia objavovania bola podľa mňa pre film dôležitá.“
Látka pre etablované spoločnosti
Naopak, skúsenými filmovými producentmi a koproducentami sa obklopil režisér Gregor Valentovič. Pôvodne mal byť jeho debutom pripravovaný film 27. Okolnosti však urýchlili dokončenie jeho ďalšej snímky Nepela a stala sa Valentovičovým debutom. S Nepelom najskôr oslovil producenta Ivana Ostrochovského.
„Už vo fáze vývoja sme pochopili, že rozsah tejto látky a spracovanie potrebuje etablované spoločnosti so silným kreditom a možnosťou zaistiť požadovanú mieru financovania. Preto bol projekt presunutý z menšej spoločnosti escadra pod Punkchart films. Obaja naši zahraniční koproducenti – IN Film Praha v Česku, aj Shipsboy v Poľsku majú skúsenosť s výpravnejšími, historickými látkami. Slovenskými koproducentami sú takisto CINETIM FILM – producentská pobočka distribučnej spoločnosti CinemArt, ktorá do projektu vstúpila rovnako ako etablovaný hráč so skúsenosťami s diváckymi filmami, a spoločnosť AZYL Production, ktorá do projektu takisto priniesla svoje know-how v tejto sfére, ako aj vedľajšie produkty filmu ako je napríklad životopisná kniha o Ondrejovi Nepelovi,“ vysvetľuje Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films.
Viac času, diskusií, testovania i opatery
Predtým sa ako producentka podpísala pod snímky Juraja Lehotského, Ivana Ostrochovského či Martina Kollara. „Po produkovaní skúsených a etablovaných režisérov, ktorí poznali systém medzinárodných koprodukcií a veľkých medzinárodných festivalov, som bola veľmi vďačná za možnosť spolupráce s novými slovenskými talentami ako sú Gregor Valentovič alebo Hana Hančinová – obaja tohtoroční nominanti na Slnko v sieti: bola to dôležitá ,krivka učeniaʻ nielen pre nich, ale aj pre mňa,“ hovorí Tomková.
Podľa nej má spolupráca s každým režisérom – či už ide alebo nejde o debut – svoje špecifiká. „Každý/á režisér/ka má špecifický spôsob uchopovania témy, práce s hercami (alebo prípadne nehercami), rozmýšľania o vizualite filmu a mizanscéne, či predstavy o strihu a zvukovom dizajne. A rovnako každý/á režisér/ka má iný spôsob komunikácie, ako s producentom, tak v rámci štábu, majú oblasti výroby, ktoré priťahujú ich záujem viac než ďalšie. To spoznávanie a nastavenie spolupráce či komunikácie – ako pri akomkoľvek inom odvetví – je proces,“ dodáva Tomková.
Pri režiséroch, s ktorými už spolupracovala viackrát si toho nemusia až tak veľa vysvetľovať a mnohé veci môžu „preskočiť“. „Debutujúci režisér prechádza procesom výroby celovečerného filmu prvýkrát. Takže je úplne normálne, že isté fázy procesu vyžadujú viac času a diskusií, viac testovania, viac opatery či usmernenia,“ myslí si.
Skúsená producentka a debutujúci producent
Spojenie skúsenej producentky a debutujúceho producenta si vyskúšal pri celovečernom debute Potopa režisér Martin Gonda. Snímku produkovali Katarína Krnáčová a Tomáš Gič zo spoločnosti Silverart. S Krnáčovou začal Gič spolupracovať už počas štúdií.
„Po úspechu nášho študentského filmu Pura Vida (r. Martin Gonda, 2019), ktorý mal premiéru v Cannes, som Katarínu Krnáčovú oslovil s debutovým filmom Martina Gondu Potopa a dohodli sme sa, že ho budeme spoločne produkovať,“ vysvetľuje Tomáš Gič. „Je určite veľkou výhodou pracovať so skúsenejšou producentkou. Prináša to nielen cenné skúsenosti, ale aj praktické benefity pri financovaní projektu, keďže etablovaná produkčná spoločnosť, ako je Silverart, má silnejšie renomé na Slovensku aj v zahraničí. Pomáha to aj v ďalších aspektoch, napríklad pri cash-flowe či organizácii produkcie. Zároveň je spolupráca veľkou výhodou aj na ľudskej úrovni – pracovať na filme v dvojici je príjemnejšie a efektívnejšie. Som vďačný, že som mal možnosť s Katarínou na tomto projekte spolupracovať,“ dodáva.
Výhody štúdia
Podľa Martina Gondu bolo výhodou, že s Tomášom Gičom sa poznali už zo študentských čias. „V širšom kontexte to celé považujem za následok jednej z hlavných výhod, ktoré študentom ponúka štúdium na VŠMU či inej filmovej škole. Teda možnosť spoznať podobne zmýšľajúcich ľudí, vybudovať silné priateľstvá a zároveň tak nájsť svojich budúcich kolegov. Netýka sa to len producenta, ale prirodzene väčšiny úzkeho štábu. V mojom prípade by sa dalo hovoriť o šťastí. Pretože scenáristi Martin Šuster a Dominika Udvorková, kameraman Oliver Záhlava a producent Tomáš Gič, s ktorými sme sa dali dokopy počas štúdií, tvorili v úvode jadro nášho debutu. Taktiež už vďaka nášmu absolventskému filmu Pura Vida, ktorý sa odohráva v rovnakom regióne ako Potopa, poznali prostredie a jeho širší sociálno-ekonomický kontext,“ vysvetľuje Gonda.
Spolu s Dominikou Udvorkovou a Martinom Šusterom si Martin Gonda odniesol Slnko v sieti za scenár Potopy. Celkovo film získal päť Sĺnk a k tomu tiež Divácku cenu.
Impulz od producentky
Iným prípadom, v ktorom téma nevychádzala od režiséra/scenáristu, ale od producentky, je vznik filmu Otec. Takisto získal päť cien Slnko v sieti, vrátane trofejí pre najlepší film a za réžiu. Hoci pre režisérku Terezu Nvotovú nešlo o celovečerný debut, Veronika Paštéková zo spoločnosti DANAE Production snímkou debutovala ako producentka.
„Veľmi ma zaujala kniha Dušana Budzaka, konkrétne Môj život s Jojoma téma syndrómu zabudnutého dieťaťa. Zistila som, že napriek sile tejto témy ešte nikdy nebola filmovo spracovaná, hoci by sa o tomto fenoméne malo hovoriť čo najviac, aby sa podobným tragédiám dalo predchádzať. Naša každodennosť je veľmi krehká a niekedy ju môže zmeniť jediná fatálna chyba či chvíľka nepozornosti. Sama som mama, v tom období som už mala dcéru a čakala syna, takže som to vnímala aj veľmi osobne. Brala som to trochu ako svoju misiu. Spolu s Dušanom sme oslovili Terezu. Spočiatku chvíľu váhala, no po našom stretnutí povedala, že našla kľúč k mimoriadne citlivému, subjektívnemu filmu,“ vysvetlila Paštéková impulz ku vzniku filmu Otec.
Vyvolať emóciu
Je v niečom výhodné, keď s témou a inicatívou smerom k režisérke alebo režisérovi prichádza producentka a nie naopak? Z praxe na Slovensku sa môže zdať, že takýto prístup je viac bežný pri komerčnejšie orientovaných projektoch než pri umelecky ambicióznych tituloch ako Otec. Ako to vníma Paštéková? „Vždy to zrejme závisí od konkrétneho producenta. Osobne ako diváčka nemám rada ,prázdneʻ filmy. Film je pre mňa audiovizuálne dielo, ktoré má v človeku vyvolať emóciu — rozosmiať, rozplakať, niečo v ňom zanechať a ideálne ho prinútiť zamyslieť sa. Preto sa snažím prinášať práve také projekty, ktoré v divákovi zostanú aj po odchode z kina. Zároveň sa vždy snažím prispôsobiť odkaz cieľovej skupine. Otec bol určený citlivému dospelému publiku, zatiaľ čo pri rozprávke Čáry-máry, ktorú sme pripravovali s režisérom Tomášom Jančom, sme prirodzene volili jazyk blízky detskému divákovi,“ hovorí Paštéková.
Koprodukcia neotvára iba finančný priestor
Dôležitým momentom pri všetkých spomínaných tituloch je koprodukcia. „Koprodukcia neotvára len finančný priestor, ale zásadne rozširuje možnosti distribúcie a sieť kontaktov. Pre film je kľúčové, aby nezostal uzavretý len v domácom prostredí, ale aby sa dostal do kín vo viacerých krajinách,“ myslí si Katarína Gramatová. Jej debut Hore je nebo, v doline som ja vznikol v slovensko-českej koprodukcii. Česko ako koprodukčného partnera si Gramatová zvolila prirodzene, keďže tam dlhodobo pôsobí. S českou producentkou Juliou Markovou Žáčkovou spolupracovala už na predchádzajúcom krátkom filme Dom Strom, ktorý vznikol počas režisérkiných rešerší v Utekáči.
„Tvorbu Julie Žáčkovej som vnímala už dlhšie. Je to jedna z najvýraznejších mladých českých producentiek, no pre mňa bolo kľúčové najmä to, že je to skvelý človek. Počas nakrúcania celovečerného debutu, si Julie pozrela môj krátky dokument a rozhodla sa, že mi pomôže s jeho distribúciou, pretože v ňom videla silný odkaz. Som veľmi vďačná jej aj škole, pretože bez tejto podpory by film neprecestoval toľko svetových festivalov,“ hovorí Gramatová. „Vzťah medzi režisérom a producentom je extrémne intenzívny a ja si vážim, že nás tento projekt spojil. Zaujímavosťou je, že tento film bol pre obe produkčné firmy – tú Igorovu aj Juliinu – ich úplne prvým hraným celovečerným debutom. Všetci sme do toho išli s obrovským nasadením a pre každého z nás to bola nesmierne silná škola, na ktorej sme sa spoločne profesijne formovali,“ dodáva.
Nové možnosti uvažovania
Za túto spoluprácu je podľa vlastných slov nesmierne vďačná. „Bez nej by tento film v súčasnej podobe určite nevznikol. Finančné zabezpečenie nám otvorilo úplne nové možnosti uvažovania nad filmovým jazykom a vizuálnym spracovaním. Ich podpora bola navyše veľmi výrazná aj v neskorších fázach, a to nielen od českých divákov, ale aj od filmovej akadémie. Do budúcna plánujem tento okruh určite rozširovať a spolupracovať s filmármi aj z ďalších krajín,“ hovorí Gramatová.
Súhlasí s ňou aj producent Igor Engler. „Koprodukcie sú pre debutantov veľmi dôležité, pretože výrazne rozširujú nielen finančný, ale aj tvorivý priestor filmu. „Bez koprodukcie by sme tento projekt pravdepodobne nedokázali zrealizovať v takej podobe, v akej nakoniec vznikol. Koproducent prináša nielen finančné zdroje, ale aj skúsenosti, kontakty a určitý nadhľad, ktorý je pre mladého producenta veľmi cenný.“
Odvážny autorský projekt
Spolupráca českých a slovenských filmárov funguje aj na princípe vzájomnosti. Raz česká spoločnosť podporí koprodukčne slovenský film, inokedy slovenská český film. Julie Marková Žáčková teraz produkuje celovečerný debut českej režisérky Milady Těšitelovej Zviera. Slovenskou koproducentkou je Barbara Janišová Feglová. Prečo sa rozhodla podporiť projekt českej debutantky?
„Zviera ma zaujalo tým, že ide o výrazný autorský projekt a ženskú perspektívu. Vnímam v ňom aj istú podvratnosť, ale zároveň nadhľad a ambíciu zostať divácky komunikatívny. Nie je to film, ktorý by sa spoliehal na jeden nápad alebo atraktívnosť témy. Od začiatku bolo cítiť, že Milada Těšitelová má vlastný filmový jazyk a odvahu pracovať na hranici žánrov – psychologickej drámy, hororovej komédie a spoločenskej satiry. Práve táto žánrová odvaha ma veľmi oslovila,“ vysvetľuje Janišová Feglová.
Takisto ju zaujala silná téma filmu. „Tlak na ženskú dokonalosť, ambivalencia materstva a konflikt medzi spoločenským očakávaním a vlastnou identitou. Je to veľmi konkrétne, ale v jadre zároveň univerzálne a medzinárodne zrozumiteľné. Dôležité pre mňa bolo aj to, že ide o subjektívny pohľad hlavnej hrdinky, v ktorom sa realita prelína s ilúziou alebo fantáziou – so stavom, v ktorom sa za určitých okolností môže nájsť ktokoľvek,“ myslí si Janišová Feglová.
Presvedčilo ju tiež to, že slovenský vklad v projekte Zviera nie je formálny. „Nesú ho konkrétni ľudia a profesie, ktoré priamo spoluvytvárajú výsledný tvar filmu – od obsadenia, cez členov štábu, až po postprodukciu. V takom prípade má koprodukcia zmysel nielen finančne, ale aj tvorivo,“ dodáva. Na projekte spolupracujú napríklad strihač Marek Kráľovský, oceňovaný skladateľ Jonatan Pastirčák a jednu z úloh stvárni Judit Pecháček. Hlavnú úlohu stvárňuje Antonie Formanová, ktorá si v dôležitej vedľajšej úlohe zahrala vo filme Nepela.
Dôležité sú dôvera a byť na rovnakej vlne
Nakoľko môže vlastne debutant vstupovať do toho, s kým – či už ide o hercov, kameru, kostýmy, strih alebo hudbu – bude na filme spolupracovať?
