FTF Industry Days 2025 Ilustračné foto:
Písmo: A- | A+

VŠMU je relevantným hráčom na poli filmovej produkcie. Ako má pracovať s týmto statusom?

Slovenská kinematografia si stále pamätá, ako ťažko sa nadväzovalo na procesy fungovania filmového priemyslu po mečiarovskej likvidácii Slovenskej filmovej tvorby. Navyše bola odjakživa do veľkej miery závislá od zahraničných koprodukcií. Hoci úroveň filmového priemyslu sa za posledné roky viditeľne zdvihla, stále môžeme považovať za malý zázrak, keď sa študentský filmový scenár profesionálne podchytí už počas vývoja na škole a dostane šancu na celovečerný hraný debut.

Pozoruhodné pritom je, že jedným z najväčších producentov audiovizuálnych diel na Slovensku je práve Vysoká škola múzických umení. V školskom roku 2023/2024 jej poslucháči a poslucháčky vyprodukovali 145 audiovizuálnych diel, z toho 45 bakalárskych a magisterských filmov.

Jej schopnosť otvárať sa spoluprácam s profesionálnym filmárskym prostredím je vecou dlhého vývoja, ale nie je v tom sama. O tom, ako  prepája svoje ateliéry s nezávislou produkciou a učí sa presadzovať v praxi, hovorí platforma FTF Industry Days.

Prepojiť školu so životom

Na prepájanie štúdia s profesionálnym prostredím filmárskej brandže sa Filmová a televízna fakulta VŠMU v Bratislave v posledných rokoch sústreďuje oveľa výraznejšie ako v minulosti. Najsilnejšou motiváciou je tvorba scenárov ako základu kvalitnej filmovej a televíznej tvorby. K tomu, aby ich autori a autorky mohli rásť, potrebujú seriózny priestor, kde ich možno zviditeľňovať, aby sa kreativita dala podchytiť už v zárodku.

Programové úsilie vzniklo v Ateliéri scenáristickej tvorby zhruba pred troma rokmi. Vtedy sa volalo Fórum scenárov. Čoskoro sa pridali Ateliér filmovej a televíznej réžie a Ateliér animovanej tvorby.

Rozšírená platforma následne dostala názov FTF Industry Days. Vzniklo tak dvojdňové podujatie, ktoré sa konalo v júni tohto roka. Študenti a študentky scenáristickej tvorby na ňom odprezentovali svoje bakalárske a magisterské scenáre, budúci animátori projekty bakalárskych filmov a absolventi réžie predstavili showreely svojej doterajšej školskej aj mimoškolskej tvorby. Na FTF Industry Days 2025 pozvali aj zástupcov z brnianskeho štúdia Českej televízie.

Navštívili sme pedagogický tím fakulty, aby sme sa porozprávali, ako funguje pitching tohto druhu na študentskej pôde. Ako pomáha študentom a študentkám pri tvorbe či v profesionálnej komunikácii? A ako na to reaguje filmový a televízny priemysel na Slovensku?

Bez produkcie je scenár iba slovom

„Z mojej perspektívy a životných skúseností sa ukazuje, že scenáristická profesia je v tímovom nastavení filmovej a televíznej tvorby istým spôsobom najkrehkejšia. Scenárista či scenáristka nevyhnutne potrebujú k realizácii svojho diela iné profesie. To, čo napíšu, sa v podobe audiovizuálneho diela stáva viditeľným až vtedy, keď do procesu vstúpia tí ostatní. Môžu písať sami, no bez ostatných profesií ich dielo zostáva len slovom,“ hovorí pedagogička Ateliéru scenáristickej tvorby a spoluorganizátorka FTF Industry Days 2025 Zuza Ferenczová.

Pripomína, že pôvodne založené Fórum scenárov malo na fakulte slúžiť ako otvorená prezentácia schopnosti mladých ľudí z Ateliéru scenáristickej tvorby, aby si našli uplatnenie v profesijnom prostredí – či už by si ich všimol konkrétny producent, produkčná spoločnosť alebo televízia.

Ako dnes sleduje, v študentskom prostredí sa síce vytvárajú tvorivé tímy v trojuholníku scenárista – režisér – producent, ktoré často aj pokračujú v spolupráci po skončení školy, no aj v praxi tvoria skôr akési ostrovčeky, ktoré sa s ostatnými neskôr ťažko prepájajú.

„V ideálnom koncepte by mohli nielen Fórum scenárov, ale celé FTF Industry Days byť miestom, kde sa každý rok stretne čo najviac zástupcov a zástupkýň z profesionálneho prostredia, ktorí mladé talenty následne organicky integrujú do praxe,“ dodáva Zuza Ferenczová.

Prezentácia počas FTF Industry Days 2025. Foto: FTF VŠMU Česká televízia
Pozvanie na FTF Industry Days 2025 prijali aj zástupcovia z brnianskeho štúdia Českej televízie. Foto: FTF VŠMU

35 scenárov ročne

Čím hlbší je komunikačný kanál medzi školou a externým prostredím, tým lepšie sa brandža spoznáva. Producenti môžu dôkladnejšie zistiť, nad čím budúci scenáristi rozmýšľajú, aké témy ich priťahujú, na čom stavajú príbehy.

„Často sme hovorievali, že máme skrine plné neprečítaných scenárov. A je to aj pravda. Naši študenti mali vždy veľmi zaujímavé výsledky, či už napísali filmovú adaptáciu alebo vlastný literárny dlhometrážny scenár,“ hovorí vedúca Ateliéru scenáristickej tvorby FTF VŠMU Katarína Moláková.

Približuje, že v každom z piatich ročníkov tohto odboru študuje asi sedem poslucháčov. Takže ročne vznikne 35 scenárov, štrnásť krátko- a stredometrážnych, sedem adaptácií a sedem pôvodných celovečerných scenárov. Vo štvrtom ročníku sa píšu iba scénosledy, z ktorých piataci a piatačky robia celovečerné scenáre.

Zároveň pripomína, že Ateliér scenáristickej tvorby má dnes už odozvu od mnohých aktívnych producentov na Slovensku. Prejavujú záujem o nové scenáre, mladé príbehy, nové talenty.

Scenár sa nemusí hneď schmatnúť

„V profesionálnom prostredí existujú zavedené medzinárodné pitchingy, kde tvorca príde, odprezentuje svoju ideu, a ten, koho zaujme, sa s ním osobne stretne. Porozprávajú sa a môže vzniknúť seriózna spolupráca. Preto sme si povedali, že urobíme naraz dva kroky: nielenže predstavíme scenáre našich študentov producentom, ale zároveň študentov aj naučíme, ako na úrovni prezentovať seba a svoju tvorbu. Producent nemusí hneď schmatnúť práve váš scenár, lebo sa mu jednoducho nemusí hodiť. Môžete sa mu však zapáčiť vy ako človek, vaša energia a spôsob rozmýšľania. A spolupráca môže vzniknúť časom,“ vysvetľuje Katarína Moláková.

FTF Industry Days 2025 Vedúca ateliéru scenáristickej tvorby FTF VŠMU Katarína Moláková. Foto: FTF VŠMU
Vedúca ateliéru scenáristickej tvorby FTF VŠMU Katarína Moláková na FTF Industry Days 2025. Foto: FTF VŠMU

Tvrdí, že aj pre študentov je satisfakciou, keď ich niekto z brandže vidí, počuje, vníma a oni sa môžu otvárať. Cieľom je, aby boli lepšie uplatniteľní v praxi, viditeľní v prostredí, ktoré ich potrebuje.

Scenáristi a scenáristky sú podľa jej skúseností často introvertní ľudia. Dlho žijú so svojím príbehom sami. Vymýšľajú ho, vytvárajú, píšu, preto nie je pre nich celkom prirodzené postaviť sa pred desiatky ľudí a začať sebaisto a sebavedomo rozprávať o tom, kto sú a čo tvoria.

Študenta tréma nerozklepe

„Vyskúšal som si, aké je to pred celou kinosálou prezentovať vlastný scenár, stáť si za ním a hrdo naň upozorniť. To je pre scenáristu nesmierne užitočné,“ hovorí o účasti na tohtoročnej prezentácii Industry Days čerstvý absolvent scenáristiky FTF VŠMU Adrián Biháry. Účasť na akomkoľvek pitchingu považuje za nevyhnutnú filmársku skúsenosť, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou filmového priemyslu po celom svete.

Sám sa považuje za introverta. „Som veľmi hanblivý, ale zároveň mám rád ten pocit, keď sa cez svoju hanblivosť prenesiem a poviem si, že som to zvládol. Pamätám si časy, keď som o svojej tvorbe ešte len začínal rozprávať, napríklad na prijímačkách. Tréma ma vtedy dokázala totálne rozklepať. Postupne som sa naučil vnímať ju ako prirodzenú súčasť akéhokoľvek vystupovania, obzvlášť, keď idem s kožou na trh. Mám pocit, že najväčšiu neplechu robí tréma práve vtedy, keď sa s ňou snažíme bojovať.“

Cena za najlepšiu prezentáciu Fóra scenárov.

Upresňuje, že pitchingového fóra sa na škole zúčastnil už druhýkrát, prvý raz ešte ako bakalár, preto bola preňho príprava tentoraz oveľa jednoduchšia. Vedel, čo ho čaká, ako treba prezentovať, čo sa ho asi bude publikum pýtať. „Takýto profesionálny pitching nielenže pripraví študenta na prax, ale rovno ho s ňou aj môže prepojiť,“ hovorí. Ukázalo to aj „sieťovanie“ po prezentáciách, keď sa mu prihovorilo viacero odborníkov z praxe. Niektorí mu chceli vyjadriť podporu, pretože sa im prezentácia páčila, ale zároveň nadviazal aj kontakty v záujme možnej budúcej spolupráce.

Adrián Biháry ako jeden zo zhruba tridsiatky študentov scenáristiky, réžie a animovanej tvorby predstavil pred odborným publikom na FTF Industry Days 2025 magisterský literárny scenár pre pôvodný dlhometrážny hraný film Hrmenie. Vznikal pod pedagogickým vedením Petra Gašparíka. Vykresľuje v ňom lyrický portrét trinásťročného chlapca z rómskeho sídliska. Film o chlapčenskom dospievaní sa odohráva počas osudového leta, keď sa schyľuje ku koncu sveta. V anonymnom hlasovaní na FTF Industry Days 2025 získal autor divácku Cenu za najlepšiu prezentáciu Fóra scenárov. Prehľad projektov, ktoré na FTF Industry Days 2025 ich tvorcovia a tvorkyne predstavili nájdete v katalógu podujatia.

FTF Industry Days 2025 Adrián Biháry. Foto: FTF VŠMU
Adrián Biháry získal na FTF Industry Days 2025 divácku Cenu za najlepšiu prezentáciu Fóra scenárov. Foto: FTF VŠMU





Ilustračné foto: Copilot

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

MFDF Ji.hlava 2026 Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: filmsomnia

Zóny nikoho a ďalšie slovenské filmy na MFDF Ji.hlava 2026

Jubilejný 30. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava sa začína v piatok 23. októbra 2026 a potrvá do 1. novembra 2026. Až 106 filmov uvedie vo svetovej premiére. Celkovo má v programe viac ako 350 filmov, medzi nimi aj viaceré slovenské a koprodukčne slovenské snímky. Festival má hneď niekoľko súťažných sekcií. Tou hlavnou je Opus Bonum. Organizátori do nej vyberajú „pozoruhodné dokumentárne filmy roku z rôznorodej kolekcie reprezentujúcej tendencie svetového dokumentu“. MFDF Ji.hlava 2026 uvedie v sekcii šestnásť snímok, Slovensko zastupujú dve. Realitu musia vytesňovať Medzinárodnú premiéru má v Jihlave dokumentárna snímka Viery Čákanyovej, Lucie Kašovej a Barbory Sliepkovej Zóny nikoho. V žánrovo pestrom autorskom prístupe ponúka film zložený z troch epizód pohľad na tri najzávažnejšie environmentálne záťaže na Slovensku. Zameral sa na bratislavskú Dynamitku a súvisiacu Vrakunskú skládku, gudrónové jamy v Predajnej a na oblasť tzv. Trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Programové vyhlásenie vlády kedysi sľúbilo, že záťaže, ktoré sú ešte dedičstvom socializmu, budú odstránené do roku 2024. „Problém sme zdedili zo socializmu, no za 37 rokov demokracie sme sa s ním nedokázali vysporiadať,“ povedala režisérka Lucia Kašová, ktorá je zároveň autorkou námetu. „Ľudia žijúci v blízkosti toxických skládok musia realitu vytesňovať, aby v nej vôbec dokázali psychicky prežiť. Tým sa však prehlbuje ich letargia a nedôvera v štátne inštitúcie,“ hovoria autorky filmu spoločne. Zóny nikoho...
Beštia Bebjak Záber z filmu Beštia. Foto: DNA Production/Nataša Bošková

Bebjakova Beštia podľa Dominika Dána má prvú ukážku

Po vyhlásení amnestie v roku 1990 sa dostalo na slobodu aj mnoho nebezpečných zločincov. Začínajúcemu bratislavskému detektívovi Richardovi Krauzovi vtedy pridelili prípad sériového vraha žien. Tiahla sa za ním krvavá stopa polovicou Európy a nedokázali ho odhaliť žiadne bežne využívané metódy. Režisér Peter Bebjak pripravuje detektívny triler podľa jednej z najpredávanejších kníh Dominika Dána Beštia. Do kín príde už začiatkom budúceho roka. Tomáš Maštalír (Burger), Martin Klinčúch (Krauz), Michal Kubovčík (Hanzel) a Braňo Bystriansky (Váňa) spolu s Alexandrom Bártom (Mayor) a Jánom Jackuliakom (súdny lekár Lengyel) stvárňujú vo filme Beštia tím, ktorý sa snaží odhaliť páchateľa série vrážd. Prípad na začiatku vyzerá takmer beznádejne. Páchateľ totiž nezanecháva žiadne odtlačky prstov. Nič, na základe čoho, by bolo možné zistiť, o koho ide. Vyšetrovatelia vedia, čo spája jednotlivé miesta činu, ale dostupné kriminalistické metódy nestačia na to, aby vraha usvedčili. Vtedy prichádzajú na scénu vedci a analýza DNA. Metóda, ktorú slovenskí kriminalisti nikdy dovtedy nepoužili. https://youtu.be/ZzOrfU6evL0?si=Q6NlQR6hRMzUBcSl „Atmosféru začiatku deväťdesiatych rokov sa nám podarilo preniesť na obraz presne tak, ako si ju časť spoločnosti pamätá z mladosti a ako je stvárnená v knihách Dominika Dána,“ povedal producent DNA Production Rasťo Šesták. „A rovnako ako v knihách, ani film Beštia nie je príbehom vraha. Je o tom, ako ho veľký tím vyšetrovateľov s pomocou vedcov – a v tom čase...
Vincent Šikula. Foto: Archív Veroniky Šikulovej

Vincent Šikula

Aj vo filmových scenároch Vincenta Šikulu cítiť typický šikulovský ťah na bránu – schopnosť všímať si jednoduchých ľudí na okraji spoločnosti. Keď spisovateľ napíše do knižky dialóg, v uvádzacej vete môže dovysvetľovať, čo práve daná osoba robí alebo ako sa tvári. Vo filme to však nejde. Vo filme všetko v obraze hrá a herec môže zakaždým vykrútiť nos alebo mávnuť rukou inak, než si predstavoval autor filmového scenára. Z vlastnej skúsenosti sa takto zamýšľal nad rozdielmi v prístupoch k literárnej tvorbe Vincent Šikula. Jeden z najobľúbenejších autorov v slovenskej literatúre druhej polovice 20. storočia sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi. Na dôležité si aj tak spomenie Do filmovej tvorby vstúpil ako scenárista a autor predlôh koncom šesťdesiatych rokov. Po učiteľovaní v Modre na hudobnej škole a po redakčnom pôsobení v časopise Romboid začal vtedy pracovať ako interný dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Bola to možnosť preniesť sa s knižnými príbehmi na plátno a oddať sa scenáristickej práci, ktorá im vdýchne taký vzletný obraz a zvuk, aký mu samy ponúkajú – plný vôní, pachov, dráždivých momentov i každodenných, neraz tvrdých situácií, v akých sa ocitajú obyčajní, jednoduchí ľudia. Medzi nich Vincent Šikula rád chodieval. Pri tvorbe čerpal z vlastnej minulosti, z prostredia dediny a mestečka, kde vyrastal a žil, zo skúseností v detstve i neskôr v dospelosti, keď už bol otcom...
Zobraziť všetky články