FTF Industry Days 2025 Ilustračné foto:
Písmo: A- | A+

VŠMU je relevantným hráčom na poli filmovej produkcie. Ako má pracovať s týmto statusom?

Slovenská kinematografia si stále pamätá, ako ťažko sa nadväzovalo na procesy fungovania filmového priemyslu po mečiarovskej likvidácii Slovenskej filmovej tvorby. Navyše bola odjakživa do veľkej miery závislá od zahraničných koprodukcií. Hoci úroveň filmového priemyslu sa za posledné roky viditeľne zdvihla, stále môžeme považovať za malý zázrak, keď sa študentský filmový scenár profesionálne podchytí už počas vývoja na škole a dostane šancu na celovečerný hraný debut.

Pozoruhodné pritom je, že jedným z najväčších producentov audiovizuálnych diel na Slovensku je práve Vysoká škola múzických umení. V školskom roku 2023/2024 jej poslucháči a poslucháčky vyprodukovali 145 audiovizuálnych diel, z toho 45 bakalárskych a magisterských filmov.

Jej schopnosť otvárať sa spoluprácam s profesionálnym filmárskym prostredím je vecou dlhého vývoja, ale nie je v tom sama. O tom, ako  prepája svoje ateliéry s nezávislou produkciou a učí sa presadzovať v praxi, hovorí platforma FTF Industry Days.

Prepojiť školu so životom

Na prepájanie štúdia s profesionálnym prostredím filmárskej brandže sa Filmová a televízna fakulta VŠMU v Bratislave v posledných rokoch sústreďuje oveľa výraznejšie ako v minulosti. Najsilnejšou motiváciou je tvorba scenárov ako základu kvalitnej filmovej a televíznej tvorby. K tomu, aby ich autori a autorky mohli rásť, potrebujú seriózny priestor, kde ich možno zviditeľňovať, aby sa kreativita dala podchytiť už v zárodku.

Programové úsilie vzniklo v Ateliéri scenáristickej tvorby zhruba pred troma rokmi. Vtedy sa volalo Fórum scenárov. Čoskoro sa pridali Ateliér filmovej a televíznej réžie a Ateliér animovanej tvorby.

Rozšírená platforma následne dostala názov FTF Industry Days. Vzniklo tak dvojdňové podujatie, ktoré sa konalo v júni tohto roka. Študenti a študentky scenáristickej tvorby na ňom odprezentovali svoje bakalárske a magisterské scenáre, budúci animátori projekty bakalárskych filmov a absolventi réžie predstavili showreely svojej doterajšej školskej aj mimoškolskej tvorby. Na FTF Industry Days 2025 pozvali aj zástupcov z brnianskeho štúdia Českej televízie.

Navštívili sme pedagogický tím fakulty, aby sme sa porozprávali, ako funguje pitching tohto druhu na študentskej pôde. Ako pomáha študentom a študentkám pri tvorbe či v profesionálnej komunikácii? A ako na to reaguje filmový a televízny priemysel na Slovensku?

Bez produkcie je scenár iba slovom

„Z mojej perspektívy a životných skúseností sa ukazuje, že scenáristická profesia je v tímovom nastavení filmovej a televíznej tvorby istým spôsobom najkrehkejšia. Scenárista či scenáristka nevyhnutne potrebujú k realizácii svojho diela iné profesie. To, čo napíšu, sa v podobe audiovizuálneho diela stáva viditeľným až vtedy, keď do procesu vstúpia tí ostatní. Môžu písať sami, no bez ostatných profesií ich dielo zostáva len slovom,“ hovorí pedagogička Ateliéru scenáristickej tvorby a spoluorganizátorka FTF Industry Days 2025 Zuza Ferenczová.

Pripomína, že pôvodne založené Fórum scenárov malo na fakulte slúžiť ako otvorená prezentácia schopnosti mladých ľudí z Ateliéru scenáristickej tvorby, aby si našli uplatnenie v profesijnom prostredí – či už by si ich všimol konkrétny producent, produkčná spoločnosť alebo televízia.

Ako dnes sleduje, v študentskom prostredí sa síce vytvárajú tvorivé tímy v trojuholníku scenárista – režisér – producent, ktoré často aj pokračujú v spolupráci po skončení školy, no aj v praxi tvoria skôr akési ostrovčeky, ktoré sa s ostatnými neskôr ťažko prepájajú.

V ideálnom koncepte by mohli nielen Fórum scenárov, ale celé FTF Industry Days byť miestom, kde sa každý rok stretne čo najviac zástupcov a zástupkýň z profesionálneho prostredia, ktorí mladé talenty následne organicky integrujú do praxe,“ dodáva Zuza Ferenczová.

Prezentácia počas FTF Industry Days 2025. Foto: FTF VŠMU Česká televízia
Pozvanie na FTF Industry Days 2025 prijali aj zástupcovia z brnianskeho štúdia Českej televízie. Foto: FTF VŠMU

35 scenárov ročne

Čím hlbší je komunikačný kanál medzi školou a externým prostredím, tým lepšie sa brandža spoznáva. Producenti môžu dôkladnejšie zistiť, nad čím budúci scenáristi rozmýšľajú, aké témy ich priťahujú, na čom stavajú príbehy.

Často sme hovorievali, že máme skrine plné neprečítaných scenárov. A je to aj pravda. Naši študenti mali vždy veľmi zaujímavé výsledky, či už napísali filmovú adaptáciu alebo vlastný literárny dlhometrážny scenár,“ hovorí vedúca Ateliéru scenáristickej tvorby FTF VŠMU Katarína Moláková.

Približuje, že v každom z piatich ročníkov tohto odboru študuje asi sedem poslucháčov. Takže ročne vznikne 35 scenárov, štrnásť krátko- a stredometrážnych, sedem adaptácií a sedem pôvodných celovečerných scenárov. Vo štvrtom ročníku sa píšu iba scénosledy, z ktorých piataci a piatačky robia celovečerné scenáre.

Zároveň pripomína, že Ateliér scenáristickej tvorby má dnes už odozvu od mnohých aktívnych producentov na Slovensku. Prejavujú záujem o nové scenáre, mladé príbehy, nové talenty.

Scenár sa nemusí hneď schmatnúť

V profesionálnom prostredí existujú zavedené medzinárodné pitchingy, kde tvorca príde, odprezentuje svoju ideu, a ten, koho zaujme, sa s ním osobne stretne. Porozprávajú sa a môže vzniknúť seriózna spolupráca. Preto sme si povedali, že urobíme naraz dva kroky: nielenže predstavíme scenáre našich študentov producentom, ale zároveň študentov aj naučíme, ako na úrovni prezentovať seba a svoju tvorbu. Producent nemusí hneď schmatnúť práve váš scenár, lebo sa mu jednoducho nemusí hodiť. Môžete sa mu však zapáčiť vy ako človek, vaša energia a spôsob rozmýšľania. A spolupráca môže vzniknúť časom,“ vysvetľuje Katarína Moláková.

FTF Industry Days 2025 Vedúca ateliéru scenáristickej tvorby FTF VŠMU Katarína Moláková. Foto: FTF VŠMU
Vedúca ateliéru scenáristickej tvorby FTF VŠMU Katarína Moláková na FTF Industry Days 2025. Foto: FTF VŠMU

Tvrdí, že aj pre študentov je satisfakciou, keď ich niekto z brandže vidí, počuje, vníma a oni sa môžu otvárať. Cieľom je, aby boli lepšie uplatniteľní v praxi, viditeľní v prostredí, ktoré ich potrebuje.

Scenáristi a scenáristky sú podľa jej skúseností často introvertní ľudia. Dlho žijú so svojím príbehom sami. Vymýšľajú ho, vytvárajú, píšu, preto nie je pre nich celkom prirodzené postaviť sa pred desiatky ľudí a začať sebaisto a sebavedomo rozprávať o tom, kto sú a čo tvoria.

Študenta tréma nerozklepe

Vyskúšal som si, aké je to pred celou kinosálou prezentovať vlastný scenár, stáť si za ním a hrdo naň upozorniť. To je pre scenáristu nesmierne užitočné,“ hovorí o účasti na tohtoročnej prezentácii Industry Days čerstvý absolvent scenáristiky FTF VŠMU Adrián Biháry. Účasť na akomkoľvek pitchingu považuje za nevyhnutnú filmársku skúsenosť, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou filmového priemyslu po celom svete.

Sám sa považuje za introverta. „Som veľmi hanblivý, ale zároveň mám rád ten pocit, keď sa cez svoju hanblivosť prenesiem a poviem si, že som to zvládol. Pamätám si časy, keď som o svojej tvorbe ešte len začínal rozprávať, napríklad na prijímačkách. Tréma ma vtedy dokázala totálne rozklepať. Postupne som sa naučil vnímať ju ako prirodzenú súčasť akéhokoľvek vystupovania, obzvlášť, keď idem s kožou na trh. Mám pocit, že najväčšiu neplechu robí tréma práve vtedy, keď sa s ňou snažíme bojovať.

Cena za najlepšiu prezentáciu Fóra scenárov.

Upresňuje, že pitchingového fóra sa na škole zúčastnil už druhýkrát, prvý raz ešte ako bakalár, preto bola preňho príprava tentoraz oveľa jednoduchšia. Vedel, čo ho čaká, ako treba prezentovať, čo sa ho asi bude publikum pýtať. „Takýto profesionálny pitching nielenže pripraví študenta na prax, ale rovno ho s ňou aj môže prepojiť,“ hovorí. Ukázalo to aj „sieťovanie“ po prezentáciách, keď sa mu prihovorilo viacero odborníkov z praxe. Niektorí mu chceli vyjadriť podporu, pretože sa im prezentácia páčila, ale zároveň nadviazal aj kontakty v záujme možnej budúcej spolupráce.

Adrián Biháry ako jeden zo zhruba tridsiatky študentov scenáristiky, réžie a animovanej tvorby predstavil pred odborným publikom na FTF Industry Days 2025 magisterský literárny scenár pre pôvodný dlhometrážny hraný film Hrmenie. Vznikal pod pedagogickým vedením Petra Gašparíka. Vykresľuje v ňom lyrický portrét trinásťročného chlapca z rómskeho sídliska. Film o chlapčenskom dospievaní sa odohráva počas osudového leta, keď sa schyľuje ku koncu sveta. V anonymnom hlasovaní na FTF Industry Days 2025 získal autor divácku Cenu za najlepšiu prezentáciu Fóra scenárov. Prehľad projektov, ktoré na FTF Industry Days 2025 ich tvorcovia a tvorkyne predstavili nájdete v katalógu podujatia.

FTF Industry Days 2025 Adrián Biháry. Foto: FTF VŠMU
Adrián Biháry získal na FTF Industry Days 2025 divácku Cenu za najlepšiu prezentáciu Fóra scenárov. Foto: FTF VŠMU





Ilustračné foto: Copilot

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ján Zimmer so synom Richardom na Seneckých jazerách. Foto: archív R. Zimmera / Hudobný život

Ján Zimmer

V máji si pripomíname 100 rokov od narodenia hudobného skladateľa, klavírneho a organového virtuóza Jána Zimmera. Hoci sa primárne nevenoval filmovej hudbe, v 50. a 60. rokoch minulého storočia bol autorom hudby k viacerým dlhometrážnym aj krátkometrážnym dielam. Najvýznačnejšou sa stala jeho práca na filme Štefana Uhra Organ (1964). Ten prekročil hranice dobovej kinematografie a ukázal, že aj hudba môže byť rovnocenným výrazovým a významovým prostriedkom filmu. Ján Zimmer sa narodil 16. mája 1926 a zomrel 21. januára 1993. Ján Zimmer absolvoval štúdium hry na organe, na klavíri a štúdium kompozície na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Bol žiakom hudobného skladateľa Eugena Suchoňa, ktorý mu ako pedagóg poskytol mimoriadne pevné technické základy. „Skutočnosť, že Zimmer bol jeho jediným absolventom kompozície, svedčí o jeho osobitnom postavení v slovenskej hudbe. (...) Suchoň u Zimmera vycizeloval skladateľské remeslo, založené na zvládnutí kontrapunktu, širokom harmonickom myslení a schopnosti tvoriť výraznú melodiku,“ píše v prvom tohtoročnom čísle časopisu Hudobný život koncertný gitarista a hudobný publicista Ondrej Veselý. V rokoch 1948 a 1949 Zimmer študoval kompozíciu na Hudobnej akadémii v Budapešti a v Salzburgu. Pracoval aj ako hudobný redaktor Československého rozhlasu, pedagóg Štátneho konzervatória a od roku 1952 sa venoval výlučne komponovaniu, príležitostne aj klavírnej koncertnej činnosti. V jeho tvorbe prevládali inštrumentálne a orchestrálne diela, bol...
Deň slovenského filmu 2026 Návštevníci Dňa slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta

ohlasy Deň slovenského filmu 2026

V uplynulých rokoch sa už jedenásťkrát konal Týždeň slovenského filmu, ktorý počas jedného týždňa priniesol divákom to najlepšie z domácej filmovej produkcie predchádzajúceho roka (alebo takmer všetko) a v troch-štyroch popoludniach aj bilančné hodnotenia hranej, dokumentárnej a animovanej tvorby (niekedy aj filmovej kritiky) v rovnakom období. Tohto roku sa podujatie v dôsledku konsolidácie „scvrklo“ na Deň slovenského filmu 2026. Tak sa nazývalo, ale nebola to celkom pravda, lebo projekcie filmov pre verejnosť boli v bratislavskom Kine Lumière rozložené na päť dní. Diskusia o vlaňajšej tvorbe sa však naozaj zmestila do jedného nabitého dňa. Hraný film 2025 v znamení debutov Dramaturgička a koordinátorka podujatia Mária Ferenčuhová sa rozhodla upustiť od formy výročného bilancovania (referát, koreferát). V spolupráci s autormi príspevkov sa sústredila na užšie vymedzené témy, ktoré sa pri jednotlivých filmových rodoch aktuálne „núkali“. Utorkové predpoludnie (12. mája) patrilo úvahám o hranom filme. Otvorila ho Katarína Mišíková, ktorá sa venovala trom filmom vlaňajších debutantov, teda snímkam Hore je nebo, v doline som ja Kataríny Gramatovej, Potopa Martina Gondu a Nepela Gregora Valentoviča. Katarína Mišíková na Dni slovenského filmu 2026. Foto: Miro Nôta Poukázala na to, že táto trojica filmov nie je iba náhodným zoskupením debutov vplyvom okolností (ako sa stávalo v minulosti) – aktuálnych debutantov spája veková blízkosť, rozpoznateľné generačné gesto, spoločné kognitívne pozadie, vzťah k tradícii....
Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články