FTF Industry Days 2025 Ilustračné foto:
Písmo: A- | A+

VŠMU je relevantným hráčom na poli filmovej produkcie. Ako má pracovať s týmto statusom?

Slovenská kinematografia si stále pamätá, ako ťažko sa nadväzovalo na procesy fungovania filmového priemyslu po mečiarovskej likvidácii Slovenskej filmovej tvorby. Navyše bola odjakživa do veľkej miery závislá od zahraničných koprodukcií. Hoci úroveň filmového priemyslu sa za posledné roky viditeľne zdvihla, stále môžeme považovať za malý zázrak, keď sa študentský filmový scenár profesionálne podchytí už počas vývoja na škole a dostane šancu na celovečerný hraný debut.

Pozoruhodné pritom je, že jedným z najväčších producentov audiovizuálnych diel na Slovensku je práve Vysoká škola múzických umení. V školskom roku 2023/2024 jej poslucháči a poslucháčky vyprodukovali 145 audiovizuálnych diel, z toho 45 bakalárskych a magisterských filmov.

Jej schopnosť otvárať sa spoluprácam s profesionálnym filmárskym prostredím je vecou dlhého vývoja, ale nie je v tom sama. O tom, ako  prepája svoje ateliéry s nezávislou produkciou a učí sa presadzovať v praxi, hovorí platforma FTF Industry Days.

Prepojiť školu so životom

Na prepájanie štúdia s profesionálnym prostredím filmárskej brandže sa Filmová a televízna fakulta VŠMU v Bratislave v posledných rokoch sústreďuje oveľa výraznejšie ako v minulosti. Najsilnejšou motiváciou je tvorba scenárov ako základu kvalitnej filmovej a televíznej tvorby. K tomu, aby ich autori a autorky mohli rásť, potrebujú seriózny priestor, kde ich možno zviditeľňovať, aby sa kreativita dala podchytiť už v zárodku.

Programové úsilie vzniklo v Ateliéri scenáristickej tvorby zhruba pred troma rokmi. Vtedy sa volalo Fórum scenárov. Čoskoro sa pridali Ateliér filmovej a televíznej réžie a Ateliér animovanej tvorby.

Rozšírená platforma následne dostala názov FTF Industry Days. Vzniklo tak dvojdňové podujatie, ktoré sa konalo v júni tohto roka. Študenti a študentky scenáristickej tvorby na ňom odprezentovali svoje bakalárske a magisterské scenáre, budúci animátori projekty bakalárskych filmov a absolventi réžie predstavili showreely svojej doterajšej školskej aj mimoškolskej tvorby. Na FTF Industry Days 2025 pozvali aj zástupcov z brnianskeho štúdia Českej televízie.

Navštívili sme pedagogický tím fakulty, aby sme sa porozprávali, ako funguje pitching tohto druhu na študentskej pôde. Ako pomáha študentom a študentkám pri tvorbe či v profesionálnej komunikácii? A ako na to reaguje filmový a televízny priemysel na Slovensku?

Bez produkcie je scenár iba slovom

„Z mojej perspektívy a životných skúseností sa ukazuje, že scenáristická profesia je v tímovom nastavení filmovej a televíznej tvorby istým spôsobom najkrehkejšia. Scenárista či scenáristka nevyhnutne potrebujú k realizácii svojho diela iné profesie. To, čo napíšu, sa v podobe audiovizuálneho diela stáva viditeľným až vtedy, keď do procesu vstúpia tí ostatní. Môžu písať sami, no bez ostatných profesií ich dielo zostáva len slovom,“ hovorí pedagogička Ateliéru scenáristickej tvorby a spoluorganizátorka FTF Industry Days 2025 Zuza Ferenczová.

Pripomína, že pôvodne založené Fórum scenárov malo na fakulte slúžiť ako otvorená prezentácia schopnosti mladých ľudí z Ateliéru scenáristickej tvorby, aby si našli uplatnenie v profesijnom prostredí – či už by si ich všimol konkrétny producent, produkčná spoločnosť alebo televízia.

Ako dnes sleduje, v študentskom prostredí sa síce vytvárajú tvorivé tímy v trojuholníku scenárista – režisér – producent, ktoré často aj pokračujú v spolupráci po skončení školy, no aj v praxi tvoria skôr akési ostrovčeky, ktoré sa s ostatnými neskôr ťažko prepájajú.

„V ideálnom koncepte by mohli nielen Fórum scenárov, ale celé FTF Industry Days byť miestom, kde sa každý rok stretne čo najviac zástupcov a zástupkýň z profesionálneho prostredia, ktorí mladé talenty následne organicky integrujú do praxe,“ dodáva Zuza Ferenczová.

Prezentácia počas FTF Industry Days 2025. Foto: FTF VŠMU Česká televízia
Pozvanie na FTF Industry Days 2025 prijali aj zástupcovia z brnianskeho štúdia Českej televízie. Foto: FTF VŠMU

35 scenárov ročne

Čím hlbší je komunikačný kanál medzi školou a externým prostredím, tým lepšie sa brandža spoznáva. Producenti môžu dôkladnejšie zistiť, nad čím budúci scenáristi rozmýšľajú, aké témy ich priťahujú, na čom stavajú príbehy.

„Často sme hovorievali, že máme skrine plné neprečítaných scenárov. A je to aj pravda. Naši študenti mali vždy veľmi zaujímavé výsledky, či už napísali filmovú adaptáciu alebo vlastný literárny dlhometrážny scenár,“ hovorí vedúca Ateliéru scenáristickej tvorby FTF VŠMU Katarína Moláková.

Približuje, že v každom z piatich ročníkov tohto odboru študuje asi sedem poslucháčov. Takže ročne vznikne 35 scenárov, štrnásť krátko- a stredometrážnych, sedem adaptácií a sedem pôvodných celovečerných scenárov. Vo štvrtom ročníku sa píšu iba scénosledy, z ktorých piataci a piatačky robia celovečerné scenáre.

Zároveň pripomína, že Ateliér scenáristickej tvorby má dnes už odozvu od mnohých aktívnych producentov na Slovensku. Prejavujú záujem o nové scenáre, mladé príbehy, nové talenty.

Scenár sa nemusí hneď schmatnúť

„V profesionálnom prostredí existujú zavedené medzinárodné pitchingy, kde tvorca príde, odprezentuje svoju ideu, a ten, koho zaujme, sa s ním osobne stretne. Porozprávajú sa a môže vzniknúť seriózna spolupráca. Preto sme si povedali, že urobíme naraz dva kroky: nielenže predstavíme scenáre našich študentov producentom, ale zároveň študentov aj naučíme, ako na úrovni prezentovať seba a svoju tvorbu. Producent nemusí hneď schmatnúť práve váš scenár, lebo sa mu jednoducho nemusí hodiť. Môžete sa mu však zapáčiť vy ako človek, vaša energia a spôsob rozmýšľania. A spolupráca môže vzniknúť časom,“ vysvetľuje Katarína Moláková.

FTF Industry Days 2025 Vedúca ateliéru scenáristickej tvorby FTF VŠMU Katarína Moláková. Foto: FTF VŠMU
Vedúca ateliéru scenáristickej tvorby FTF VŠMU Katarína Moláková na FTF Industry Days 2025. Foto: FTF VŠMU

Tvrdí, že aj pre študentov je satisfakciou, keď ich niekto z brandže vidí, počuje, vníma a oni sa môžu otvárať. Cieľom je, aby boli lepšie uplatniteľní v praxi, viditeľní v prostredí, ktoré ich potrebuje.

Scenáristi a scenáristky sú podľa jej skúseností často introvertní ľudia. Dlho žijú so svojím príbehom sami. Vymýšľajú ho, vytvárajú, píšu, preto nie je pre nich celkom prirodzené postaviť sa pred desiatky ľudí a začať sebaisto a sebavedomo rozprávať o tom, kto sú a čo tvoria.

Študenta tréma nerozklepe

„Vyskúšal som si, aké je to pred celou kinosálou prezentovať vlastný scenár, stáť si za ním a hrdo naň upozorniť. To je pre scenáristu nesmierne užitočné,“ hovorí o účasti na tohtoročnej prezentácii Industry Days čerstvý absolvent scenáristiky FTF VŠMU Adrián Biháry. Účasť na akomkoľvek pitchingu považuje za nevyhnutnú filmársku skúsenosť, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou filmového priemyslu po celom svete.

Sám sa považuje za introverta. „Som veľmi hanblivý, ale zároveň mám rád ten pocit, keď sa cez svoju hanblivosť prenesiem a poviem si, že som to zvládol. Pamätám si časy, keď som o svojej tvorbe ešte len začínal rozprávať, napríklad na prijímačkách. Tréma ma vtedy dokázala totálne rozklepať. Postupne som sa naučil vnímať ju ako prirodzenú súčasť akéhokoľvek vystupovania, obzvlášť, keď idem s kožou na trh. Mám pocit, že najväčšiu neplechu robí tréma práve vtedy, keď sa s ňou snažíme bojovať.“

Cena za najlepšiu prezentáciu Fóra scenárov.

Upresňuje, že pitchingového fóra sa na škole zúčastnil už druhýkrát, prvý raz ešte ako bakalár, preto bola preňho príprava tentoraz oveľa jednoduchšia. Vedel, čo ho čaká, ako treba prezentovať, čo sa ho asi bude publikum pýtať. „Takýto profesionálny pitching nielenže pripraví študenta na prax, ale rovno ho s ňou aj môže prepojiť,“ hovorí. Ukázalo to aj „sieťovanie“ po prezentáciách, keď sa mu prihovorilo viacero odborníkov z praxe. Niektorí mu chceli vyjadriť podporu, pretože sa im prezentácia páčila, ale zároveň nadviazal aj kontakty v záujme možnej budúcej spolupráce.

Adrián Biháry ako jeden zo zhruba tridsiatky študentov scenáristiky, réžie a animovanej tvorby predstavil pred odborným publikom na FTF Industry Days 2025 magisterský literárny scenár pre pôvodný dlhometrážny hraný film Hrmenie. Vznikal pod pedagogickým vedením Petra Gašparíka. Vykresľuje v ňom lyrický portrét trinásťročného chlapca z rómskeho sídliska. Film o chlapčenskom dospievaní sa odohráva počas osudového leta, keď sa schyľuje ku koncu sveta. V anonymnom hlasovaní na FTF Industry Days 2025 získal autor divácku Cenu za najlepšiu prezentáciu Fóra scenárov. Prehľad projektov, ktoré na FTF Industry Days 2025 ich tvorcovia a tvorkyne predstavili nájdete v katalógu podujatia.

FTF Industry Days 2025 Adrián Biháry. Foto: FTF VŠMU
Adrián Biháry získal na FTF Industry Days 2025 divácku Cenu za najlepšiu prezentáciu Fóra scenárov. Foto: FTF VŠMU





Ilustračné foto: Copilot

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film. Dnes je na svete Generál Golian a po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku, v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Fotografia z filmu 33 krokov

Neskrotní démoni tráum

Názov filmu 33 krokov vychádza zo vzdialenosti od bydliska Milana Daniela k miestu, kde ho pred rokmi napadli. Iba preto, že je Róm. Brutálny útok prežil. Okrem nepeknej jazvy cez hlavu mu však zostala aj trauma, ktorá dnes ovplyvňuje aj jeho deti. Príbehom Milana Daniela, ktorý vo filme stvárňuje hlavnú postavu, sa inšpirovala režisérska dvojica Anna a Šimon Domčekovci. Film 33 krokov mal premiéru na MFF v Karlových Varoch v súťažnej sekcii Proxima. Odniesol si Zvláštne uznanie poroty a od 8. októbra je film 33 krokov aj v slovenských kinách. Hoci sa inšpiroval skutočnými udalosťami a muž, ktorý ich prežil stvárňuje hlavného hrdinu, ide o hraný projekt – hoci na hrane dokumentu. Ide o ich spoločný celovečerný debut. „Inšpirovali sme sa reálnymi udalosťami, ale chceli sme urobiť hraný film. Nepracovali sme s napísanými dialógmi. Spôsob natáčania tiež prispel k výsledku – nemali sme dvadsať 12-hodínových dní za sebou. Rodinu sme navštevovali v malom štábe, redukovanom na minimum, na pár hodín denne. Dlhšie nebolo, skrz zdravotný stav hlavného protagonistu, často ani možné natáčať,“ vysvetľujú Anna a Šimon Domčekovci v rozhovore na stránke SFÚ. „Niekedy sa podaril záber, niekedy obraz. Počiatočné obmedzenia však prispeli k tvaru, ktorý by nebol v inom produkčnom systéme možný. Dobrou pomôckou bola aj herecká metóda Johna Cassavetesa,“...
Zobraziť všetky články