najnavštevovanejšie slovenské filmy top 10 Milan Ondrík a Rebeka Poláková vo filme Černák. Foto: PubRes

téma Diváci chodia na skutočné príbehy aj komédie

Matúš Kvasnička

Písmo: A- | A+

Aké sú najnavštevovanejšie slovenské filmy? Ako sa prepisoval rebríček top 10 v ére samostatnosti? Kde v ňom skončili tohtoročné filmy Černák, Duchoň či Otec? A ako sa na nové slovenské filmy chodí v Česku?

Jediným bohom vo filme je pre mňa obecenstvo,“ znie okrídlená veta režiséra Paľa Bielika. Jeho snímky patrili k divácky najúspešnejším domácim titulom a mali miliónové návštevnosti. „Slovenský film bude žiť dovtedy, dokiaľ bude naň chodiť, bude mu rozumieť a bude ho mať rád slovenský človek. Pre neho film robíme,“ povedal Bielik v roku 1964 pre Svět v obrazech.

Po revolúcii „slovenský človek“, až na výnimky, na slovenské filmy veľmi nechodil. Jednak nemal veľmi na aké, jednak kiná zaplavila dovtedy regulovaná zahraničná, najmä americká, produkcia. Slovenských filmov vzniklo iba zopár, bol i rok, ktorý do kín nepriniesol žiaden majoritne slovenský celovečerný film.

Domáca kinematografia sa výrazne nadýchla po vzniku Audiovizuálneho fondu (2009), ktorý sa stal zásadným stabilizujúcim prvkom pre naše prostredie. Nezávislý fond nahradil grantový systém ministerstva kultúry. Filmárom priniesol väčšie možnosti podpory aj väčší obnos peňazí. Čoskoro sa to odrazilo aj na počte domácich premiér. Dnes do kín už niekoľko rokov po sebe prichádzajú nezriedka vyše dve desiatky majoritných celovečerných filmov a podobný, o čosi nižší počet minoritných koprodukcií. S kvantitou prišla aj väčšia rôznorodosť – žánrová, druhová aj tematická.

V neposlednom rade sa krátko po vzniku Audiovizuálneho fondu začal proces digitalizácie kín a prechodu z klasických 35 mm filmových kópií na digitálne. Vďaka podpore fondu sa modernizovali jednosálové kiná a mohli tak splniť nové technické nároky na premietanie.

Čím viac kópií, tým viac divákov

Keď ide film do kín dnes, počet projekcií je v podstate obmedzený iba počtom kinosál, ktoré ho chcú a sú schopné premietať. Aktuálnu novinku Nepela v réžii Gregora Valentoviča, ktorá mala premiéru 30. októbra, hrali počas premiérového víkendu v 84 kinách. Snímku Otec Terezy Nvotovej, ktorá je v distribúcii už dva mesiace (čo je už samo o sebe úspech), premietalo počas víkendu od 30. októbra stále 32 kín!

V čase fyzických nosičov mali domáce tituly, až na výnimky, k dispozícii výrazne menej kópií ako najsľubnejšie zahraničné divácke trháky. Bathory (r. Juraj Jakubisko, 2008) mala 16 kópií a Pokoj v duši (r. Vladimír Balko, 2009) 15, ale už napríklad Muzika (r. Juraj Nvota, 2007) išla do kín s ôsmimi a Slepé lásky (r. Juraj Lehotský, 2008) mali najskôr v distribúcii tri a neskôr, zrejme v súvislosti s uvedením v Cannes, štyri kópie. Viaceré domáce snímky, najmä dokumenty, však išli do distribúcie iba v jednej alebo dvoch kópiách. Výroba filmových pásov bola drahá, preto si distribútor musel spočítať, či a koľko sa mu ich oplatí vyrobiť. Pri českých filmoch, ktoré nepotrebovali samostatnú kópiu so slovenským dabingom či titulkami, sa preto stávalo, že do slovenských kín neprišli súbežne s premiérou v Česku, ale až po niekoľkých mesiacoch, keď si ich už pozrelo domáce publikum.

Top 10 sa hýbe

Keď sa pozrieme na aktuálny rebríček najnavštevovanejších slovenských majoritných celovečerných filmov v ére samostatnosti, zistíme, že v prvej desiatke sú až tri filmy z posledných dvoch rokov – Černák (2025) a Miki (2024) Jakuba Kronera a Kavej (2024) Lukáša Zednikoviča. V druhej desiatke sú potom ďalšie tri filmy z posledných dvoch rokov – Jedeme na teambuilding (2024) Zuzany Mariankovej, Duchoň (2025) Petra Bebjaka a Vojna policajtov (2024) Rudolfa Biermanna. Medzi 25 historicky najnavštevovanejších slovenských filmov v ére samostatnosti, zatiaľ na 22. miesto, sa vyšplhal Otec (2025) Terezy Nvotovej.

Rebríček top 10 sa pritom roky nemenil. Od roku 2008 (dodnes) mu kraľuje Bathory. Historický veľkofilm s rozpočtom zhruba 10 miliónov eur sa na čelo rebríčka dostal po tom, ako mu 15 rokov dominovala druhá časť romantickej trilógie s pesničkami režiséra Dušana Rapoša Fontána pre Zuzanu 2 z roku 1993 a neskôr aj Rapošove drogové memento Suzanne (1996) a tretia Fontána (1999). Bathory Fontánu 2 prekonala o takmer 100-tisíc divákov (432 300 vs. 343 206 divákov). V sociologickom výskume správania a preferencií divákov, ktorý sa na Slovensku v roku 2002 realizoval po vyše dvadsaťročnej prestávke, skončil v rebríčku najobľúbenejších režisérov Dušan Rapoš na druhom mieste hneď za Paľom Bielikom.

Na top 5 treba 350-tisíc divákov

V aktuálnom rebríčku top 5 sa Fontána 2 posunula na piatu priečku. Odsunuli ju tam dve snímky o Mikulášovi Černákovi a politický triler Sviňa (2020) Mariany Čengel Solčanskej a Rudolfa Biermanna. Kým Černák s návštevnosťou 418 673 ľudí zaostáva za Bathory len o necelých 14-tisíc divákov, filmy SviňaMiki videlo v slovenských kinách 396 312 resp. 380 124 divákov. Režisér Jakub Kroner má v top 10 ešte komédiu Šťastný nový rok (2019), Mariana Čengel Solčanská zase Únos (2017).

Kým dnes na to, aby sa film dostal medzi top 5 divácky najúspešnejších titulov potrebuje účasť zhruba 350-tisíc divákov, kedysi bola táto latka oveľa nižšie. Aj najväčšie divácke hity svojej éry ako …kone na betóne Stanislava Párnického (1995) či Vášnivý bozk (1994) Mira Šindelku pritiahli do kina „len“ 76 771 resp. 64 124 divákov. Naopak, ak by sa výsledky merali podľa tržieb, Fontána 2 by sa v rebríčku posunula výrazne nadol a najúspešnejšími filmami by boli Černák, Miki a Sviňa.

Prvý miliónový rok

Rok po premiére Bathory priniesol hneď niekoľko titulov, ktoré slávili úspech u domáceho publika.





Milan Ondrík a Rebeka Poláková vo filme Černák. Foto: PubRes

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Alžbeta Domastová Foto: archív SFÚ

Alžbeta Domastová

Slovenskú kinematografiu tvoria nielen všeobecne známe mená režisérov a hercov, ale i práca ľudí, ktorí zostávajú mimo svetiel reflektorov. Jednou z takýchto osobností bola aj Alžbeta Domastová, filmová profesionálka, ktorá výrazne prispela k vzniku viacerých významných diel československej kinematografie. Narodila sa v Nitre 19. apríla pred 90 rokmi. Alžbeta Domastová prešla na Kolibe rôznymi profesiami. Začínala ako skriptka a asistentka réžie (Čert nespí; Čo nezažil Kolumbus; Muž, ktorý sa nevrátil; Ivan). A pokračovala ako pomocná režisérka (Zvony pre bosých; Sedem svedkov; Veľká noc a veľký deň). Hoci sa jej meno neobjavovalo na plagátoch medzi poprednými tvorcami, jej práca bola neoddeliteľnou súčasťou filmového procesu. Vypracovala sa a zaradila k odborníkom zabezpečujúcim kontinuitu, organizáciu a kvalitu výslednej filmovej produkcie. Počas svojej vyše tridsaťročnej kolibskej kariéry sa Domastová podieľala na viac než dvoch desiatkach kinematografických projektov. Medzi najvýznamnejšie patria dráma z prostredia nacistického koncentračného tábora Boxer a smrť (r. Peter Solan, 1962), poetická persifláž Panna zázračnica (r. Štefan Uher, 1966), poviedkový experiment Dialóg 20 40 60 (r. Peter Solan, Zbyněk Brynych, Jerzy Skolimowski, 1968) či baladická feéria Javor a Juliana (r. Štefan Uher, 1972). So Štefanom Uhrom ďalej spolupracovala aj na snímkach Organ (1964), Keby som mal pušku (1971), Dolina (1973), Veľká noc a veľký deň (1974)...
recenzia Tanec s medveďom Záber z filmu Tanec s medveďom. Foto: Bontonfilm

recenzia Tanec s medveďom

„Dnes je to presne rok, odkedy som sa o tebe prvýkrát dozvedela. Dala som ti meno Bea. Nositeľka šťastia,“ spomína Linda, protagonistka filmu Tanec s medveďom. Snímka otvára témy duševného zdravia žien a prijatia zodpovednosti za rozhodnutie, ktoré ovplyvní nejeden život. Linda a jej manžel Marek štartujú novú životnú etapu. Na začiatku tehotenstva sa však Linda dozvie, že ich dieťa môže mať vývojovú poruchu. Ako je to možné? Náhoda. Videá a obrázky, ktoré mali zakaždým nálepku „iní ľudia“, sú odrazu prítomné v každom okamihu. Tlak okolia núti Lindu premýšľať nad blízkou budúcnosťou. Dieťa so špeciálnymi potrebami bude potrebovať špeciálnu opateru, a tak hrozí, že Lindina sľubná kariéra sólovej huslistky skončí. Mladí manželia sa začnú ponárať do potenciálneho  komplikovaného života s dcérkou s Downovým syndrómom. Oboch pohltí jediná emócia – strach. Postupne je dôležitá aj otázka, či je Lindin vzťah s Marekom dostatočne pevný a pružný na to, aby zvládol túto ťažkú životnú skúšku. Duševné zdravie verzus stereotypy spoločnosti Tanec s medveďom je česko-slovenská vzťahová dráma o zodpovednosti za iný život. Česká režisérka Jitka Rudolfová natočila tento film podľa scenára Lucie Bokšteflovej. V hlavnej úlohe sa predstavila Pavla Gajdošíková a jej filmovým manželom sa stal Kryštof Hádek. Na plátne sa mihla aj slovenská herečka Zuzana Kronerová a ďalší, a o atmosférickú hudbu sa postarali Jonatan Pastirčák a Martin...
recenzia Nevďačné bytosti Dexter Franc a Barry Ward vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK

recenzia Nevďačné bytosti

Nový film slovinského režiséra Olma Omerzu Nevďačné bytosti prenáša diváka do dôverne známeho kempu na pobreží Jadranu, aby mu ukázal, ako osamelé môžu byť naše najbližšie vzťahy. Čerstvo rozvedený otec (Barry Ward) berie deti na spoločnú dovolenku pri mori, aby utužil natrhnuté puto a nestratil svoje krehké postavenie hlavy rodiny. Potom čo sa sedemnásťročná Klára (Dexter Franc) zamiluje do miestneho mladíka Denisa (Timon Šturbej), sa dej vyostruje a prostredníctvom rozprávania s kompaktnou atmosférou divákovi predostiera medzigeneračný príbeh o láske a o tom, čo všetko je človek schopný spraviť, aby ju ochránil. Čo keď je láska práve o tom, aby sme druhým dovolili bezpečne zlyhať? V poradí piaty celovečerný film Olma Omerzu nadväzuje na režisérovu predošlú tvorbu, ktorú sofistikovane posúva do novej, artovej podoby. Snímka uvedená na medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiáne potvrdzuje režisérovo silné postavenie na nezávislej filmovej scéne. Omerzu rezignuje na divácke očakávania a svojským štýlom predkladá tému rodičovstva, záväzku a slobody, ktorú rodinné vzťahy často obmedzujú. Komunikácia je základ Príbeh dvojjazyčnej rodiny aktuálnym a mnohovrstevnatým spôsobom spracúva myšlienku neschopnosti komunikovať a odcudzenia, ktoré vo vzťahoch vytvára. Otec nevie po česky, mama je zo Slovenska a deti spolu napriek spoločnému jazyku sotva prehovoria. Mladší brat Theo je v zásade bezproblémový, ale vďaka tomu, žiaľ, aj neviditeľný, zatiaľ čo staršia Klára trpí poruchou...
Zobraziť všetky články