Aké sú najnavštevovanejšie slovenské filmy? Ako sa prepisoval rebríček top 10 v ére samostatnosti? Kde v ňom skončili tohtoročné filmy Černák, Duchoň či Otec? A ako sa na nové slovenské filmy chodí v Česku?
„Jediným bohom vo filme je pre mňa obecenstvo,“ znie okrídlená veta režiséra Paľa Bielika. Jeho snímky patrili k divácky najúspešnejším domácim titulom a mali miliónové návštevnosti. „Slovenský film bude žiť dovtedy, dokiaľ bude naň chodiť, bude mu rozumieť a bude ho mať rád slovenský človek. Pre neho film robíme,“ povedal Bielik v roku 1964 pre Svět v obrazech.
Po revolúcii „slovenský človek“, až na výnimky, na slovenské filmy veľmi nechodil. Jednak nemal veľmi na aké, jednak kiná zaplavila dovtedy regulovaná zahraničná, najmä americká, produkcia. Slovenských filmov vzniklo iba zopár, bol i rok, ktorý do kín nepriniesol žiaden majoritne slovenský celovečerný film.
Domáca kinematografia sa výrazne nadýchla po vzniku Audiovizuálneho fondu (2009), ktorý sa stal zásadným stabilizujúcim prvkom pre naše prostredie. Nezávislý fond nahradil grantový systém ministerstva kultúry. Filmárom priniesol väčšie možnosti podpory aj väčší obnos peňazí. Čoskoro sa to odrazilo aj na počte domácich premiér. Dnes do kín už niekoľko rokov po sebe prichádzajú nezriedka vyše dve desiatky majoritných celovečerných filmov a podobný, o čosi nižší počet minoritných koprodukcií. S kvantitou prišla aj väčšia rôznorodosť – žánrová, druhová aj tematická.
V neposlednom rade sa krátko po vzniku Audiovizuálneho fondu začal proces digitalizácie kín a prechodu z klasických 35 mm filmových kópií na digitálne. Vďaka podpore fondu sa modernizovali jednosálové kiná a mohli tak splniť nové technické nároky na premietanie.
Čím viac kópií, tým viac divákov
Keď ide film do kín dnes, počet projekcií je v podstate obmedzený iba počtom kinosál, ktoré ho chcú a sú schopné premietať. Aktuálnu novinku Nepela v réžii Gregora Valentoviča, ktorá mala premiéru 30. októbra, hrali počas premiérového víkendu v 84 kinách. Snímku Otec Terezy Nvotovej, ktorá je v distribúcii už dva mesiace (čo je už samo o sebe úspech), premietalo počas víkendu od 30. októbra stále 32 kín!
V čase fyzických nosičov mali domáce tituly, až na výnimky, k dispozícii výrazne menej kópií ako najsľubnejšie zahraničné divácke trháky. Bathory (r. Juraj Jakubisko, 2008) mala 16 kópií a Pokoj v duši (r. Vladimír Balko, 2009) 15, ale už napríklad Muzika (r. Juraj Nvota, 2007) išla do kín s ôsmimi a Slepé lásky (r. Juraj Lehotský, 2008) mali najskôr v distribúcii tri a neskôr, zrejme v súvislosti s uvedením v Cannes, štyri kópie. Viaceré domáce snímky, najmä dokumenty, však išli do distribúcie iba v jednej alebo dvoch kópiách. Výroba filmových pásov bola drahá, preto si distribútor musel spočítať, či a koľko sa mu ich oplatí vyrobiť. Pri českých filmoch, ktoré nepotrebovali samostatnú kópiu so slovenským dabingom či titulkami, sa preto stávalo, že do slovenských kín neprišli súbežne s premiérou v Česku, ale až po niekoľkých mesiacoch, keď si ich už pozrelo domáce publikum.
Top 10 sa hýbe
Keď sa pozrieme na aktuálny rebríček najnavštevovanejších slovenských majoritných celovečerných filmov v ére samostatnosti, zistíme, že v prvej desiatke sú až tri filmy z posledných dvoch rokov – Černák (2025) a Miki (2024) Jakuba Kronera a Kavej (2024) Lukáša Zednikoviča. V druhej desiatke sú potom ďalšie tri filmy z posledných dvoch rokov – Jedeme na teambuilding (2024) Zuzany Mariankovej, Duchoň (2025) Petra Bebjaka a Vojna policajtov (2024) Rudolfa Biermanna. Medzi 25 historicky najnavštevovanejších slovenských filmov v ére samostatnosti, zatiaľ na 22. miesto, sa vyšplhal Otec (2025) Terezy Nvotovej.
Rebríček top 10 sa pritom roky nemenil. Od roku 2008 (dodnes) mu kraľuje Bathory. Historický veľkofilm s rozpočtom zhruba 10 miliónov eur sa na čelo rebríčka dostal po tom, ako mu 15 rokov dominovala druhá časť romantickej trilógie s pesničkami režiséra Dušana Rapoša Fontána pre Zuzanu 2 z roku 1993 a neskôr aj Rapošove drogové memento Suzanne (1996) a tretia Fontána (1999). Bathory Fontánu 2 prekonala o takmer 100-tisíc divákov (432 300 vs. 343 206 divákov). V sociologickom výskume správania a preferencií divákov, ktorý sa na Slovensku v roku 2002 realizoval po vyše dvadsaťročnej prestávke, skončil v rebríčku najobľúbenejších režisérov Dušan Rapoš na druhom mieste hneď za Paľom Bielikom.
„Tým zásadným, čo to spôsobilo, nebola ani Fontána 2, ani Utekajme, už ide!, ani Rabaka, ale prvá Fontána pre Zuzanu, ktorá mala 1 400 000 divákov a ďalších 300 000 divákov podľa vtedajších rozhlasových správ preliezlo načierno cez ploty letných amfiteátrov,“ vysvetľuje Dušan Rapoš. Dodáva, že už 10 dní po premiére prvej Fontány odovzdávali moped od Považských strojární milióntemu divákovi.
Na top 5 treba 350-tisíc divákov
V aktuálnom rebríčku top 5 sa Fontána 2 posunula na piatu priečku. Odsunuli ju tam dve snímky o Mikulášovi Černákovi a politický triler Sviňa (2020) Mariany Čengel Solčanskej a Rudolfa Biermanna. Kým Černák s návštevnosťou 418 673 ľudí zaostáva za Bathory len o necelých 14-tisíc divákov, filmy Sviňa a Miki videlo v slovenských kinách 396 312 resp. 380 124 divákov. Režisér Jakub Kroner má v top 10 ešte komédiu Šťastný nový rok (2019), Mariana Čengel Solčanská zase Únos (2017).
Kým dnes na to, aby sa film dostal medzi top 5 divácky najúspešnejších titulov potrebuje účasť zhruba 350-tisíc divákov, kedysi bola táto latka oveľa nižšie. Aj najväčšie divácke hity svojej éry ako …kone na betóne Stanislava Párnického (1995) či Vášnivý bozk (1994) Mira Šindelku pritiahli do kina „len“ 76 771 resp. 64 124 divákov. Naopak, ak by sa výsledky merali podľa tržieb, Fontána 2 by sa v rebríčku posunula výrazne nadol a najúspešnejšími filmami by boli Černák, Miki a Sviňa.
Prvý miliónový rok
Rok po premiére Bathory priniesol hneď niekoľko titulov, ktoré slávili úspech u domáceho publika.
